Yoongi pov:

" Namjoon nepočka to do zajtra?" opýtal som sa, už som chcel ísť naozaj spať.

" No ako veľmi nie ale tak keď si to ty, tak teda vidíme sa zajtra, lenivec," už som mu na to chcel niečo povedať, ale rozhodol som sa, že to nechám tak.

Cestou domov som zašiel ešte do obchodu na rohu ulice, lebo chladnička polo prázdna, tak som si kúpil pár vecí a išiel preč.

Neskôr keď som bol už pár metrov preč, začalo mi byť strašne zle a nakoniec som odpadol. Posledné slová čo som počul, boli: " Zavolajte niekto záchranku!" . Neviem koho hlas to bol, ale potichu som mu ďakoval.
.....

Zobudil som sa v nemocnici. ' No boha' pomyslel som si.

Po chvíli do miestnosti vkročil doktor a povedal mi: " Dobrý deň , vy musíte byť Min Yoongi. Ja som Park Seokjin ale pokojne mi hovorte ako chcete a ako vám to vyhovuje" nachvíľu stopol, a potom znova začal vysvetlovať ako to so mnou je a čo mi je a také tie nudné doktorské reči ktoré som nemal chuť počúvať.

Zarazilo ma však keď povedal: " Vyzerá to, že ste prešli Srdcovému infarktu, takže si vás ti budeme musieť celkom dlho nechať, musíme sa pozrieť, či všetky orgány idú tak ako majú, takže typujem tak pár týždňov, samozrejme ak výsledky dopadnú zle tak dlhšie" no a ja som asi oficiálne skončil. Keď to poviem Namjoonovi tak ma zabije.

Doktor mi následne vysvetlil ako to tu chodí a následne odišiel. Náhle na to sem vstúpil ďalší človek. " Dobrý deň, moje meno je Jeon Jungkook, som niečo ako sestrička na tomto oddelení, takže ak budete niečo potrebovať, tak stlačte to červené tlačítko alebo jednoducho zakrič na mňa a ja prídem. A ešte som mal oznámiť, že tu nebudeš sám" povedal Jungkook, ja som len prikývol na súhlas a zároveň pokrútil očami.

Než som sa stihol obzrieť tak Jungkook tu už nebol. Rozhodol som sa vstať a ísť si pozrieť ostatné časti nemocnice. Medzitým som však počul divné zvuky v jednej malej uličke. Keď som tam prišiel, uvidel som nejakého veľkého chlapca, taktiež pacienta ako bil ružovlaseho chlapca, opäť a ako inak pacienta.

Okamžite som medzi nich vstúpil a oddelil ich od seba. " Čo ti urobil aby si ho takto bil, hmmm?" opýtal som sa chlapa, ktorý to mal očividne úplne u piče, tak som prišiel bližšie k nemu a to ho prinútilo už rozprávať. " A čo sa do toho staráš, nováčik? Ja si môžem robiť čo chcem " povedal, postavil sa a hodil pohľad na chlapca.

Ja som prišiel k nemu bližšie a objal ho. " Si v pohode?" on len prikývol hlavou na súhlas. Ja som sa rozhodol ho zobrať na chrbát a dať ho na vedľajšiu posteľ v mojej miestnosti.

Po pár minútach čo nepovedal ani slovo, prišiel doktor Seokjin: "Ahoj Yoongi, ako si na- JIMIN!" doktor sa rozbehol za chlapcom a začal ho ošetrovať. Slzy sa mu natlačili do očí keď sa pozeral na chlapca.

" Chcel som ti predstaviť tvojho spolubyvajúceho , ale takto som si to nepredstavoval" doktor si zavolal Jungkooka a spolu ošetrili chlapcové rany.

" Jungkook urob obidvom odber krvi a výsledky mi dones, ďakujem " Jungkook prikývol a Seokjin odišiel.

Medzitým ako mi Jungkook bral krv, všimol som si chlapca ležať na jeho posteli, rozhodol som sa spýtať Jungkooka, kedže on by mal vedieť o pacientoch.

" Jungkook? Kto je to?" Jungkook ostal nachvíľu ticho, pokračujuc v braní mojej krvi. Keď to dokončil, sadol si ku mne na lôžko a pozrel sa na mňa.

" Jimin , alebo inak Park Jimin, je mladší brat doktora Seokjina, preto tak panikaril. Jimin je slepý, nie od narodenia, ale stratil možnosť vidieť keď mal tak cca 7, odvtedy musí žiť tu v nemocnici a Seokjin to nevydržal, tak sa preňho stal doktorom a takto to doteraz je, viac už ti povedať nemôžem" povedal Jungkook, postavil sa a odišiel preč.

Ja som sa pozrel na lôžko vedľa mňa, na ktorom bol Jimin. ' Taký zlatý chlapec a tak hrozný život' pomyslel som si, postavil sa a odišiel von na čerstvý vzduch. Potom som si však spomenul......... NAMJOON. Rýchlo som vytočil číslo Namjoona, a dúfal, že ma nezabije.

" No Yoongi čo chceš? "

" Príď do nemocnice, pošlem ti adresu".

" Do nemocnice?? YOONGI ČO SI ZASE UROBIL?"

" Čo som zase urobil? No..... dostal srdečný infarkt, a stále neviem ako to so mnou bude musia mi urobiť ešte nejaké testy".

" Na jednu noc odídem a toto sa stane, no dobre , prídem aj s Taeom a a Hoseokom".

" Dobre čau" zložil som a išiel si sadnúť na lavičku.

.......

" No tu ste! Akože rýchlejšie ste sem prísť nemohli hej?" povedal som, bol som na nich jemne naštvaný, lebo čakať tak dlho, to by sa nechcelo nikomu.

" No poďte za mnou" kedže oni v tejto nemocnici neboli ani raz, musel som im každé jedno miesto ukázať sám. Prišla na rad moja 'izba'.

" Chlapci najprv tam pôjdem ja, vy počkajte tu, dobre?" oni prikívli na súhlas a ja som vošiel dnu. Keď som otvoril dvere, tak som počul anjelský hlas spievať, doslova. Pozrel som sa a bol to Jimin. Jimin spieval pri otvorenom okne.

" Ahoj Jimin " on sa zľakol a trochu poskočil, čo som nechcel, ale potom sa na mňa pozrel.

" Ja som tvoj nový spolubývajucí, Min Yoongi, veľmi ma teší spoznávať ťa".

" T-to ty si zastavil D-danteho??" jeho hlas bol tichý, jemný a hlavne veľmi dobrý na počúvanie. Ja som ho však len objal a povedal jednoduché áno.

" Čo povieš keby sme boli kamaráti?" on pokýval hlavou na súhlas a usmial sa. Ten úsmev bol fakt nádherný.

" To som veľmi rád. Teraz za mnou prišli ďalší kamaráti, tak čo keby som ťa zoznámil aj s nimi?"

" Ja niesom veľmi dobrý v zoznamovaní, ale kľudne" vyšiel som von za chlapcami a upozornil ich, že mám slepého spoločníka.

Hneď ako prišli tak sa pozreli na Jimina a išli za ním.

" Pozor však ho vystrašite" povedal som a postavil sa k Jiminovi. On sa mi snažil nahmatať ruku, a tak sa mu to aj podarilo a nakoniec mi ju chytil.

" Ahoj Jimin, ja som Kim Namjoon."

" Ja som Jung Hoseok, pre teba kľudne Hobi."

" Ja som Kim Taehyung, inak V!"

" Teší ma, chlapci" Jimin sa najskôr nadýchol a potom spustil : " Prepáčte idem za Doktorom parkom" rozbehol sa preč.

Jimin pov:

" Ďalej!" povedal Seokjin, ja som sa zhlboka nadýchol a vstúpil do miestnosti.

" Ahoj Minie, deje sa niečo??" spýtal sa ma Seokjin. Ja som len prišiel bližšie ku nemu a povedal som: " Chcel by som vedieť, čo je Min Yoongimu. Vyzerá byť super, ale nechcem aby ma opustil tak ľahko" počul som ako Seokjin odomňa odišiel a išiel pre papiere. Opäť prišiel ku mne a dal mi ruku na plece.

" Nevyzerá to s ním dobre, výsledky hovoria o leukemií, ale nemáme všetky testy takže to nemôžem povedať, takže teoreticky je to leukémia" môj úsmev okamžite sklesol, neviem ani prečo.

Poďakoval som svojmu bratovi a chystal som sa ku chlapcom. V tom ma ale niekto chytil a niekam potiahol, a asi viem kto je ten niekto.

" Čo povieš, keby sme začali to, čo sme včera nedokončili, hmmmm?" snažil som sa od neho  vytrhnúť, ale bol až moc silný. Slzy mi už išli s očí keď v tom som ho už na sebe necítil. Počul som búchanie, že by môj brat? Alebo Jungkook?

" Poď Jimin, ideme naspäť do našej izby, čo povieš?" keď som zistil, že je to Yoongi, bol som šťastný. Pomohol mi postaviť sa a obidvaja sme išli naspäť.

" Povedz mi niečo o tom chlapovi, Dante sa volal či ako? To je jedno aj tak nechcem vedieť jeho meno" v hlave som sa zasmial. ' Tento Min Yoongi sa mi páči' povedalo moje drzé ja, v podstate ja a sadli sme si každý na svoje lôžka.

" Well, Dante je kus dementa, typický ten taký školský 'bad boi'  s rozdielom, že sme v nemocnici. Vsadil by som sa, že mu už všetky baby v tejto nemocnici už otvorili nohy, a teraz kedže mi hovorí, že mu došli baby, tak chce mňa, ale tak nikdy sa mu to nepodarilo, vždy do toho niekto skočil , a samozrejme sa mu to nikdy nepodarí. A aby som to vysvetlil ešte, táto nemocnica je rozdelená na 4 oddelenia, my sa nachádzame na psychiatrickom a chirurgickom oddelení, kde sa nachádza aj Dante, pretože znásilnil svojho mladšieho brata a zabil svoju mamu, preto je na psychiatrií. Divné však?"

" Jo to je až moc divné, čo keby si bol teraz celý čas so mnou? Ja len nechcem mať mŕtveho kamaráta a spoluležiaceho" začal som sa smiať a pokýval hlavou.

Celý deň sme sa potom už iba smiali a robili sme hovadiny, aj keď Yoongiho nevidím, sranda je s ním stále.
___________________________________

1438 slov