Deň dvadsiaty - Hamlet v Londýne

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Zadanie: tragédia s upršaným Londýnom, 300 slov, povinné slová: Hamlet, duch, lampa

Venované AndreaBaginov
........................................

Bol to jeden z tých upršaných dní, keď mal človek chuť zaliezť pod deku a v teplučku, pri šálke čaju, ani nos z domu nevystrčiť.

Liam sa vliekol ľudoprázdnymi večernými ulicami, premočený až do špiku kostí. Triasol sa od zimy a jediné, po čom túžil bola teplá sprcha a hrejivá náruč jeho lásky.

Odrazu sa pred ním ako duch vynorila tmavá postava a tvrdo ho hodila o najbližší múr. Slabé svetlo pouličnej lampy mu neumožňovalo vidieť jej do tváre, i tak zakrytej kapucňou, no tušil, že je to muž.

"Ahoj," prehovoril mrazivým hlasom.

"Č-čo odo mňa chceš?" naprázdno preglgol pri pohľade na dlhý nôž v mužovej ruke.

"Teba, Liam," zachechtal sa drsne neznámy útočník a jemu prebehol mráz po chrbte.

"T-ty ma poznáš?" paralyzovaný strachom stál na mieste, neschopný sa pohnúť a ujsť.

"Samozrejme, ty sukin syn," ruka s nožom bola odrazu príliš blízko jeho hrude. Zmocňovalo sa ho zúfalstvo. Prudko dýchal a horúčkovito rozmýšľal, ako z tejto situácie vykľučkovať živý. Ešte nechcel zomrieť.

Nenápadne siahol do vrecka bundy po mobil s úmyslom zavolať pomoc. No skôr, ako stihol čokoľvek podniknúť, muž mu skrútil ruky za chrbát a druhou rukou mu čepeľou noža prechádzal po krku.

"Už pred rokom, ako si sa zaplietol s Andy, si si vybral smrť," zasyčal chlap v kapucni. "Zabijem ťa, ty sviniar," na tvári mal šialený výraz maniaka, keď bodol prvýkrát.

Liam bolestne vykríkol a zviezol sa na zem.

"K-kto si?" zachrčal. Cítil, ako stráca vedomie. Vedel, že je koniec. No jediné, na čo v tej chvíli dokázal myslieť, bola Andy. Zomrie a ani sa s ňou nerozlúči.

"Hamlet," šialene sa zasmial útočník a bodal ho ďalej.

Andin bývalý. Psychopat.

"Nikdy... si... ju... nemiloval. Ja... Áno," dostal zo seba namáhavo.

Posledná myšlienka, než stratil vedomie úplne, patrila jeho milovanej.

Milujem ťa, Andy. Až za hrob.

.............................................

Dnes sa to písalo samo 😊 Konečne, po dlhej dobe. Ani neviem ako a mala som to napísané.

Neviem, síce, či je to to, čo si si predstavovala, AndreaBaginov, ale ja som si to rozhodne užila. Tak snáď sa páčilo 😉

Mimochodom, toto je môj druhý sad end v živote. A čo je horšie, nejako sa mi to zapáčilo 😛😁

Prajem všetkým krásny deň 😘

Mary ❤️

PS: môžete písať ďalšie svoje zadania, už mám len posledné...

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro