Deň tretí - Hon na vlkolakov

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Zadanie: fantasy o vlkolakoch, 300 slov, historické prostredie

venované  waery-chavier
.............................

"Zlato, som doma," objavila sa vo dverách strapatá blond hlava.

"Jacob, panebože, konečne... Netušíš, aký strach som mala," vrhla sa naňho červenovlasá dievčina. "Ideš neskoro, všetko okej?"

"Úprimne? Bolo to hrozné. Táto premena bola doteraz najnáročnejšia."

"Ale si v poriadku, však?" dievčine sa v tvári zračila obava.

"Jasné, zlato. Len som neskutočne vyčerpaný."

"Všetko máš pripravené, ako obvykle," usmiala sa a viedla ho do spálne, kde na nočnom stolíku stála miska s polievkou a pohár s bledoružovou tekutinou.

"Si poklad," vďačne pobozkal dievča na čelo. "A toto je čo?" padol mu zrak na malý balíček ležiaci na posteli.

"Bill mi požičal film. Hon na vlkolakov," zahryzla si do spodnej pery. "Ale ak nechceš.. "

"Chcem," vypil pripravený nápoj, ktorý mu mal dodať silu. "Poďme na to."

"Pane, pane," pribehol k postaršiemu mužovi mladý chlapec. Na čele sa mu leskli kvapôčky potu a v očiach mal vpísanú hrôzu. "Zase... V meste... Vlkolaci..." snažil sa chytiť dych po prudkom behu.

"Čože?" zbledol  zavalitý muž na richtárskej stoličke. "Koľko?"

"Asi traja, to isté miesto.'

"Dobre, ďakujem, choď sa domov vyspať."

Na druhý deň zaplavila malú dedinku pod horami panika. Hneď ráno ich zobudilo bubnovanie miestneho hlásnika o prísnom zákaze vychádzania z domu po zotmení a povinnosti ohlásiť všetko podozrivé. Všetci dúfali, že beštie rýchlo chytia.

"Nie, nechajte ma, nič som neurobil... Nie som žiadny vlkolak," bránil sa mladý chlapec, takmer ešte dieťa, keď ho s oholenou hlavou, v šatách odsúdencov viedli na popravisko. So slzami v očiach sa snažil vytrhnúť z katovho zovretia, no jeho snaha bola márna. Proti statnému mužovi nemal absolútne žiadnu šancu.

"Som nevinný... Prosím," vzlykol, keď mu zaviazali oči a položili hlavu na poleno.

Vzduchom sa ozvalo svišťanie sekery a posledný výkrik.

"To bolo desivé," šeplo dievča so slzami v očiach po skončení filmu. "Ešte šťastie, že nežijeme v stredoveku."

.........................

Zdravím 😘

Asi to nie je zrovna to, čo si si predstavovala, waery-chavier, ale ja a história nejdú dokopy, nehovoriac o vlkolakoch. Ale... zvládla som to 😛

Makkakonka, ďakujem za nakopnutie, veľmi mi to pomohlo. Hoci som ten pôvodný nápad nakoniec trochu prekopala, dá sa povedať, že ho máš na svedomí. Vďaka ❤

Prajem pekný večer a dobrú noc, vidíme sa zajtra pri ďalšom drabble. Snáď to nevzdám, lebo už teraz mám z toho stres.

Mary ❤️

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro