„Prosím, ostaneš dnes v noci pri mne? Nechcem spať sám.“

Harrymu trvalo len zlomok sekundy, kým význam Dracových slov prenikol do jeho mozgu. Rozbúšilo sa mu srdce a v bruchu mal odrazu celý roj malých motýľov.

On a Draco v jednej posteli. Pri tej predstave ho zachvátili zimomriavky a srdce mu splašene bilo až niekde v hrdle. Telom sa mu rozlieval príjemný, hrejivý pocit a nie div, že mu na tvári pohrával spokojný úsmev.

„Veľmi rád,“ vydýchol napokon a vtisol Dracovi bozk do vlasov. „Ale dávaj pozor, aby som si z teba v noci neurobil vankúš,“ zasmial sa.

„Tak to teda nie, Potty, vankúš si urobím ja z teba,“ odul Draco spodnú peru, načo Harry vybuchol do smiechu.

„Čo by človek pre teba neurobil, ty neznesiteľný Malfoy.“

***

Draco ležal v Harryho náručí a cítil sa neskutočne štastne. Hrialo ho teplo, vyžarujúce z Harryho tela a tlkot srdca druhého muža ho príjemne upokojoval. Nikdy si nemyslel, že bude niekedy Harrymu tak blízko. Keby mu pred pár rokmi niekto povedal, že raz takto budú spolu ležať, vysmial by ho.

Mysľou mu prebiehali spomienky na uplynulý deň, na Harryho nadšenie a iskričky v očiach keď lietali ponad údolie, líca červené od mrazu a následne túlenie sa k sebe.

„Nad čím premýšľaš?“ vytrhol ho zo zamyslenia Harryho hlas. „Mám pocit, že si myšlienkami niekde ďaleko.“

„Nad nami,“ priznal Draco popravde.

„Áno?“ Harry s úsmevom nadvihol obočie. „A nad čím konkrétne?“ prstami ľavej ruky mu vošiel pod tričko na spanie a jemne mu nimi podráždil pokožku v oblasti brucha. Draco pri tom dotyku slastne vzdychol a viac sa oprel do Harryho objatia.

„Ako nám dnes bolo príjemne,“ zamumlal so zavretými očami. „Je mi s tebou dobre.“

„Aj mne s tebou, zlato. A máš pravdu, bol to úžasný deň. Vôbec netuším ako ti niečo také napadlo,“ vtisol Harry blondiakovi bozk na čelo.

„No vieš, pôvodne som plánoval niečo iné...“ smutne vzdychol Draco a ošil sa v Harryho objatí.

„A čo sa stalo?“ objal ho Harry pevnejšie, keď pocítil, ako sa Draco v jeho náručí zachvel. I zmena v jeho nálade bola badateľná. „Draco, deje sa niečo?“

„Nie, len,“ hľadal blondiak vhodné slová. Nehovorilo sa mu o tom ľahko, nebol zvyknutý hovoriť o svojich pocitoch. Malfoyovci nikdy nedávali najavo svoje emócie či to, čo ich trápilo.

„Chcel som ťa zobrať na tréning profesionálov,“ pokračoval napokon po chvíli a smutne pozrel Harrymu do očí. „Ale povedzme, že meno Malfoy už dávno neznamená to, čo kedysi,“ priznal nahlas to, čo ho ťažilo už zopár dní. „Keď ma niekoľko tímov poslalo celkom slušne do prdele, vedel som, že musím vymyslieť náhradný plán.“

Ak mal byť Draco úprimný, na jednej strane bol rád, že sa vymanil z toho vplyvu a nemusel sa pretvarovať len kvôli tomu, že sa to v jeho postavení očakávalo, ale tentokrát by mu bývalé styky celkom pomohli. Tá bezmocnosť, že nemôže Harrymu splniť jeho veľký sen ho zožierala oveľa viac ako to, že v spoločnosti už neznamená nič.

„Draco, ak ide len o to, vôbec sa pre to netráp. Vymyslel si to skvelo. Možno to vyznie divne, ale som rád, že to nakoniec nevyšlo,“ hladil ho Harry po chrbte, čo malo na Draca upokojujúci účinok. „Tréning profi tímu by bol skvelá skúsenosť a splnenie sna, to uznávam, ale nemohli by sme celý deň stráviť sami dvaja. Som vlastne rád, že to takto dopadlo,“ spokojne si svojho priateľa pritiahol ešte bližšie a nežne ho pobozkal.

„Vážne ti to nevadí?“ prekvapene nadvihol obočie Draco.

„Absolútne nie,“ pohladil ho Harry končekmi prstov po líci. „Rád s tebou trávim čas. Mám ťa rád, Draco,“ pošepol a zamilovane mu hľadel do očí.

Naozaj bol s tým, kedysi neznesiteľným, blondiakom šťastný. Nepotreboval k svojej spokojnosti nič, stačilo, že mal nablízku Draca. Svoje sny snívať neprestal, ale momentálne necítil potrebu realizovať ich. Koniec koncov, raz si ich obaja určite splnia. Ale na to je ešte dosť času.

Blondiak sa šťastne usmial. Harryho slová ho zahriali pri srdci. Aj on ho mal rád, len nebol v tomto smere taký otvorený. Malfoyovská tvrdá výchova urobila svoje a on sa len pomaly otváral svojmu najbližšiemu okoliu.

„Veď aj ja teba, Harry,“ unavene zamumlal a položil si hlavu na čiernovláskovú hruď.

„A teraz už poďme spať, zajtra ťa čaká náročný deň," tajuplne sa usmial Harry a Draca láskyplne pobozkal.

„Dobrú noc.“

***

„Začínam sa báť, čo si na mňa vymyslel,“ šomral Draco, keď sa s Harrym premiestnil do tichšej uličky neďaleko malého prístavu. „Nespoznávam to tu. Kde to sme?“

„Vitaj vo svete muklov, Draco Malfoy,“ zasmial sa Harry. „Sme v časti Londýna, ktorá sa volá North Greenwich. Určite si už počul o nultom poludníku, či miestnom observatóriu.“

„Áno, počul,“ pripustil Draco. „Ale nerozumiem, ako to súvisí s nami. Ideme vari tam?"

„Nie, náš cieľ je o dosť ďalej, ale tam sa premiesniť nemôžeme. Priveľa muklov,“ vysvetľoval Harry a chytil Draca za ruku, aby sa mohli pohnúť smerom do prístavu. „Pôvodne som ťa tam chcel vziať metrom, ale usúdil som, že by bolo pre teba na prvýkrát príliš, tak sa tam poplavíme.“

„Kam tam?“ v blondiakových očiach sa zablysol záchvev strachu.

„To je prekvapenie, ale nemáš sa čoho báť. Dôveruj mi.“

„Verím ti, Harry,“ šepol a pevnejšie sa k čiernovláskovi primkol.

***

Draco naprázdno preglgol a vystrašene sa obzeral okolo seba. Húfy ľudí prechádzali okolo nich, zatiaľ čo on sa tisol na Harryho v strachu, aby ho dav od neho neodniesol niekam ďaleko. Pokiaľ sa plavili na lodi, bol v pohode, tam sa mu Harry nemal kde stratiť, ale uprostred preplnenej ulice plnej muklov mu veru nebolo všetko jedno.

„Poď,“ chytil ho Harry za ruku a po nábreží Temže ho viedol k obrovskému vyhliadkovému kolesu.

„Pre Merlina, čo je to?“ hlesol Draco fascinovane, no i s miernymi obavami.

„Londýnske oko, najznámejšia muklovská atrakcia. Ešte som na ňom nikdy nebol. Ale vidíš z neho Londýn ako na dlani.“

„To je na čo dobré? Z metly máš predsa lepší výhľad,“ nechápal.

„To je síce pravda, Draco, ale sme medzi muklami. Nemôžeme sa tu vznášať na metle. A navyše, zabúdaš, že muklovia lietať nevedia? Museli vymyslieť iný spôsob, ako sa dostať do vzduchu.“

„Aha, no to dáva zmysel,“ uznal blondiak nakoniec.

„Tak poď, ideme kúpiť vstupenky, aby sme sa mohli previezť.“

„Čože? My tam ideme?“ nedôverčivo sa zahľadel na čiernovlasého. „Si si istý, že je to bezpeč -“

Harry ho umlčal bozkom na pery.
„Som. Je to síce vysoko, ale je to riadne upevnené. Sedíš v kabíne, nie v otvorenom priestore. A krúti sa to veľmi pomaly. Naozaj sa nemáš čoho báť.“

„Ja sa nebojím,“ odfrkol si Draco. „Tak teda poďme kúpiť tie vstupenky.“

***

„Harry, to bolo skvelé,“ nadchýnal sa Draco, keď opäť stál nohami pevne na zemi. „Som rád, že si ma sem zobral.“

„To ma teší,“ usmial sa Harry. „A čo by si chcel zažiť ako ďalšie? Vidieť Tower of London, pevnosť, ktorá kedysi slúžila aj ako mučiareň a v súčasnosti sú v nej uložené korunovačné klenoty, alebo vidieť palác, kde sídli muklovská kráľovná, či sa len tak potúlať po meste?“

„Rád by som sa prešiel,“ nesmelo sa usmial Draco a preplietol si s Harrym prsty. „Ale niekde, kde je menej ľudí. Nemám rád davy.“

„Tak v tom prípade,“ pritiahol si ho Harry do objatia, „navrhujem St James' park. Je tam fakt krásne.“

„A potom horúcu čokoládu v nejakom zastrčenom podniku?“ navrhol s iskričkami v očiach blondiak.

„Pre teba čokoľvek, Draco.“

Som happy, tentokrát som to stihla načas 😊

Pekný večer všetkým 😘