Chcelo sa mi od šťastia plakať. Mala som to, po čom túži každá žena - skvelú rodinu. A mne sa to splnilo. Milovala som ju nadovšetko. Po dvoch týždňoch ma pustili z nemocnice, pretože posúdili, že som už v poriadku a môžem ísť domov. Reálne som sa zamýšľala nad otázkou, či bude to dieťatko človek a či úpír. Potom som si ale uvedomila, že nech je to čokoľvek hlavne nech je zdravé.

Sedela som na posteli s kávou v jednej ruke a knihou v druhej. Nepopieram, som príšerný knihomol aj v dospelosti. V mojom zornom poli, sa ocitla nejaká ruka na mojej knihe. Daniel. Kávu s knihou mi položil na stolík a ľahol si na moje nohy. Rukou som ho hladila po jeho čiernych kučeroch.

„Láska?" ozval sa po chvíli.

„Áno?" opýtala som sa ho.

„Ako sa cítiš?"

„Dobre." pozrela som na neho. V jeho očiach som videla starosť. „Kde išla mama?"

„Išla nakúpiť. O chvíľu by ale mala prísť." zhodnotil nakoniec.

Musela som sa usmiať. Tváril sa tak vážne a milo zároveň. Pritiahla som si jeho hlavu bližšie a vtiskla mu obrovský bozk na pery.

„Zopakuj to." povedal, keď som sa odtiahla.

„Hm." priložila som si ukazovák a palec na bradu. „Nie." rozhodla som jednoznačne a diabolsky sa uškrnula.

„Zahrávaš sa so mnou?" provokoval.

„Možno." vrátila som mu.

Nedalo mi a vyplazila som na neho jazyk ako nejaká teenagerka a zutekala z izby. On sa mi zjavil zčista jasna pred očami a chytil ma rukami za pás.

„A mám ťa! Teraz mi už neujdeš." zasmial sa.

„Tým by som si nebola taká istá." zvrtla som sa a vyvliekla sa zo zovretia.

„Bystré dievča. Škoda že ma nepoznáš tak dokonale." uškrnul sa a znovu ma zvieral o čosi silnejšie.

Snažila som sa mu nejak vyvliecť ale tentoraz ma držal silno. Musím premýšľať. Možno keby, som ho napálila na mamin príchod. Výborne!

Naťahoval sa ku mne po bozk. Skvele mi hraje do karát. Vyvalila som oči na vchodové dvere a spustila herecké schopnosti.

„Mami! Ty už si tu?" skríkla som.

Daniel povolil zovretie a ja som využila šancu. Vyvliekla som sa mu s eleganciou a víťazoslávne sa na neho uškŕňala.

„jedna nula pre mňa."

„No nie nadlho." nedal sa odbyť.

Nato som ale ja už utekala hore schodmi. Bleskurýchlo som otvorila dvere a prekročila prah izby. Natrafila som zrejme na ďalšiu obývačku. Zavrela som dvere a rozmýšľala kam by som sa ukryla. Moja myseľ mi našepkávala aby som prestala s hlúposťami a pekne krásne si to tu obzrela. Samozrejme že vyhrala. Túžba obzrieť sa po miestnosti bola silnejšia. Ibaže. Počkať! Však ja som tu už bola. Pri prvej prehliadke domu. Ale nenašla som tu nič zvláštne.

Zastala som tesne pred gaučovkou. Kolenami som sa skoro dotýkala o jej operadlo. Zrazu mi pri uchu zaspieval hlások.

„Skóre vyrovnané."

A na to, ma Daniel otočil čelom k nemu a sotil do gauča na matrace. Vyzliekol si tričko a polonahý sa na mňa vrhol. Nemo som na neho zízala. Vrhol sa mi na prednosti. Chytil mi lem trička, aby ho posunul vyššie. Musela som to zastaviť.

„Daniel stop stop!" snažila som sa ho zastaviť.

Lenže on ma akoby nevnímal. Začala som sa brániť. Lenže táto naša doťahovačka môže ublížiť dieťaťu! Chytil ma za zápästia. Kopala som a vrtela sa. Keď už sa ma zmocňovala panika, prestal. Pobozkal ma na krk a odtiahol sa.

„Som dobrý herec že? Ešte lepší ako ty." zasmial sa škodoradostne.

Ja ho asi dorazím! Som sa zľakla že sa z neho stal upír násilník a on si zo mňa vystrelil. Však počkaj!

„Ty si to celé len hral?" nedokázala som skryť údiv. „A ja som si myslela, že sa trochu zabavíme." skúšala som to na neho teraz ja.

„Nedávno sa ti to nepáčilo. Tak tu na mňa neskúšaj svoje chabé triky láska." nedal sa napáliť.

„Ty si to postrehol? Ja som myslela že si v tej chvíli myšlienkami úplne mimo."

„Aj teraz, som myšlienkami úplne mimo, keď tak na teba pozerám. Si rozvalená na gauči s tričkom vyhrnutím nad brucho. Nevieš si predstaviť, čo to so mnou robí."

Rýchlo som si ho stiahla na brucho a celá stuhla. Do frasa!

„To si necháme na inokedy, čo ty na to?" vykúzlila som očarujúci úsmev.

Úsmev mi opätoval a posadil sa na gauč vedľa mňa.

„Vždy tu bola obývačka?" skúšala som nahodiť tému.

„Nie." odpovedal. „Bola tu naša izba. Moja, Michaelova a Katherin. Po tom čo sme sa odsťahovali, to tu otec všetko zmenil."

Vyzerá to tak, že je veľa vecí ktoré o Danielovi ešte neviem. Za tie dva roky, čo sme spolu sa o ňom dozvedám až teraz, takéto dôležité veci.

„Aký mal na to dôvod?"

Nechcela som na neho tlačiť. Len ma to zaujímalo, nič o ňom poriadne neviem.

„Chcel na tento dom zabudnúť. Prerobil ho a kúpil nám nový, po matkinej smrti." snažil sa hovoriť pokojne.

Bolo mi ho ľúto. Asi som sa ho to nemala pýtať.

„Prepáč že som sa ťa to pýtala."

„To je v poriadku. Nič o mne poriadne nevieš. Zatiaľ čo ťa ja, mám preštudovanú od základov." uškrnul sa.

„To určite. Tiež mám svoje skryté stránky, o ktorých určite nevieš."

„Už sa teším ako ich odhalím." žmurkol na mňa.

„Tak v tom prípade, veľa šťastia." žmurknutie som mu opätovala.

Obaja sme sa začali nekontrolovateľne smiať. Hlasné zakričanie zdola naše chichôtky prerušilo. Prišla mama. Obaja sme rýchlosťou svetla zbehli dole. Privítala som ju tuhým objatím a pomohla jej odniesť nákup do kuchyne. Vybalila som veci a pustila som sa do varenia raňajok. Spomenula som si na ten deň, keď som zacítila úžasnú vôňu, keď Daniel varil. A potom som si spomenula aj na ten nešťastný incident následovaný Danielovým výbuchom.

Daniel to zrejme vycítil, pretože ma rukami objal okolo pása a zaboril si tvár do mojich vlasov, pričom sa potichu ospravedlňoval.

„Dokážem sa vôbec zmeniť? zamrmlal strnulo.

„Ty sa nemusíš meniť. Si ten najlepší manžel a otec, akého si človek kedy mohol priať." usmiala som sa na jedlo pred sebou.

„A ty, si zas tá najúžasnejšia mama a manželka na svete. Milujem ťa." zašepkal.

„Milujem ťa. A teraz žiadne ľutovanie a ide sa jesť!" zvolala som radostne.

Daniel rozprestrel stôl a ja som naložila raňajky na taniere. Všetci sme si posadali za stôl a začali jesť. Po jedle som umyla všetok riad a Daniel ho odložil na svoje miesto.

„Čo by si povedala na penovú kúpeľ láska?" ozval sa mi Daniel pri uchu.

„Hm, to by som brala." uškrnula som sa a otočila sa k Danielovi čelom.

Pomaly ma zdvihol a ja som si omotala nohy okolo jeho pása. Niesol ma z kuchyne do izby. Nahlas som sa zasmiala, keď sa zatváril ako 15 ročný nadržaný pubertiak. Mama sa pri nás zjavila zčista jasna a civela na nás ako puk. Rýchlo som z Daniela zliezla a žiarivo sa na ňu usmiala. Mama iba nad nami pokrútila hlavou a usmiala sa.

Do izby som išla po svojich. Zobrala som si slabo fialový župan a pobrala sa do kúpeľne, kde mi Daniel pripravoval kúpeľ. Vyzliekla som sa a žuchla do horúceho kúpeľa. Privrela som oči a snažila sa úplne zrelaxovať.

„Hádam si nemyslíš že budeš v kúpeli sama." znovu provokoval.

„Aaale myslím." zatiahla som a dala si záležať na tom aby to znelo provokačne.

„Tak to si na veľkom omyle." povedal a vošiel do vane za mňa.

„Ty si hrozná pijavica." zasmiala som sa.

„Zvykaj si. Sme predsa spojení manželským sľubom."

Usmiala som sa a natiahla ruky do zadu, aby som ho objala za krkom. Danielove ruky sa dostali na moje brucho a krúživými pohybmi ho masírovali.

„Čo by som bez teba robila." zašepkala som do prázdna.

„Nie, čo by som ja robil bez teba." ozvalo sa prázdnom.

♡♡♡
Ahojte! Chcem sa Vám všetkým ospravedlniť, za moju neskutočne dlhú neaktivitu na Wattpade. Všetci vieme do akého diablovho sídla chodíme, tak potom presne viete prečo nič nestíham a písať na Wattpad už duplom nie. Vynahradila som Vám to trochu dlhšiou kapitolou.
Ciao Vaša Sam Clarkee. 💜
♡♡♡