„Keď som bol malý, bál som sa bubákov, čo sa ukrývali v skrini a pod posteľou," začal som svoje rozprávanie netradičným spôsobom. „Každý večer som plakal a prosil mamu, aby pri mne ležala, až kým nezaspím. Ona to pre mňa zakaždým urobila, aj keď bola vyčerpaná a mala veľa práce." V očiach som ti videl, že nerozumieš kam tým cielim, no bol si trpezlivý a neprerušoval ma. „Ty si taký istý, si moje útočisko bez ohľadu na to, ako sa sám cítiš. A ja som strašný sebec a neberiem na teba ohľad."

„Keby som ťa nemiloval, nerobil by som to."