„Už mám toho dosť, Harry! Ako si vôbec dovoľuješ rozhodovať za mňa?!“

Severus zúril. Potter to už naozaj preháňal. To, že už niekoľko dní využíval všetky svoje zbrane, aby ho prinútil ísť na večierok, bola vec, ktorú dokázal predýchať. Napokon, už bol rozhodnutý, že tam s ním pôjde, hoci ho to bude stáť nemalé úsilie. Ale aby bez jeho vedomia prisľúbil účasť na slávnostnom otvorení večierka, to už bolo priveľa. O taký spoločenský kontakt s ostatnými naozaj nestál. 

„Fajn, poviem Minerve, nech si na to nájde inú dvojicu,“ vybuchol Harry 

„Veľa šťastia.“ Ten sarkazmus v Severusovom hlase sa nedal prehliadnuť.