Kde bolo , tam bolo ... . Toto je už zastaralé , tak od začiatku . V jednej malebnej krajine , kde každé steblo trávy malo svoj príbeh , žila Sokolinka - víla s darom lietať ako vtáky . Sokolinka sa vlastne volala Sokolie , ale pre jej nežnú malú podtavičku , vyslúžila si toto mienko . Sokolie vedela lietať rýchlejšie ako to najrýchlejšie pretekárske auto . No jej príbeh sa začal až tu , v jej trinástich rokoch .
Ako vždy , keď Sokolie lietala , zastavila sa pri najkrajšej budove mesta - starom hrade . Tentoraz bol priam preplnený vtáčim obyvateľstvom . Sokolie bola nadšená a užívala si prítomnosť jej kamarátov a jemného vánku , keď tu buch - plesk - tresk , objavila sa búrka . S ňou prišiel aj vietor , ktorý Sokolie odvial až k zvláštnemu domu . Sokolie bola unavená a dolámaná . Pred dom vyšiel Gideon , chalan v Sokolieninom veku . Pomaly zdvihol jej drobné tielko , no Sokolie sa to nepáčilo , tak vhupla do svojho ľudského tela . Zvalila Gideona , skoro , tak že sa udrel o auto , čo stálo pred domom .
,, Kto si ? " ,, Sokolie , a ty ? " ,, Ty si tá víla , ktorú už niekoľko dní sledujem . " ,, Je to možné ." V tomto momente sa do seba zamilovali a Sokolie bola schopná vzdať sa svojich kúziel , len aby spoznala to najväčšie - lásku .
Niekoľko dní sa stretávali a rozprávali . Gideon vysvetľoval Sokolie čo je auto , televízor ... . A o niekoľko rokov sa nechala Sokolie kráľovne zbaviť schopností a zostala s Gideonom . Spolu pozorovali vtáky , autá a zelenú trávu .

Short story do súťaže Sophie_Mall_147