Deň päťdesiaty šiesty - Kamenný oblúk

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Zadanie: Paródia na ľubovoľnú scénu z kníh Harryho Pottera, 300 slov.

Venované Makkakonka
....................................

"Avada Kedavra!"

Druhý zelený záblesk svetla zasiahol Siriusa Blacka do hrude. Šokovane vyvalil oči a padal... Prepadol cez záves starodávneho oblúka a stratil sa.

"Sirius! Sirius!" zreval Harry a chcel sa rozbehnúť za ním, no zadržali ho silné ruky jeho profesora.

"Nie, Harry, tam nemôžeš," dohováral mu Lupin a pevne ho držal v objatí. "Je neskoro. Nedá sa nič robiť."

"Nie, nie, nemôže byť neskoro," mykal sa chlapec. "Pusti ma, ty beštia," snažil sa uniknúť z náručia muža, ktorý sa raz do mesiaca menil na krvilačného tvora. "Je tam... Vráti sa... Musí," stál si za svojim zjazvený okuliarnatý hrdina.

"Nemôže sa vrátiť, Harry," vlkolakov hlas sa triasol od potlačovaného smútku nad stratou veľmi blízkej osoby. "Sirius je -"

"Nie," naštvane vykríkol Harry. "Nemôže byť mŕtvy! On príde! Nikdy ma nenechal v štichu!"

No keď Sirius Black dlho neprichádzal i napriek jeho úpenlivému volaniu, Harry Potter pochopil. Z očí sa mu rinuli slzy veľkosti muklovského hrachu. Jeho kmotor je mŕtvy. Ona ho fakt dostala.

V tej chvíli preňho okolitý svet prestal existovať. Navôkol i naďalej prebiehal boj, no on to nevnímal. Stiahol sa do seba a plakal.

Prestal sa mykať v Lupinových rukách a jediné, na čo dokázal myslieť bola pomsta. Ukradla mu Siriusa. Pomstí ho.

"Hej, Potter," skríkla naňho Bellatrix a šialene sa zasmiala. "Si na rade, Vyvolený."

"Ty suka," zreval chlapec-ktorý-prežil a vytasil svoj prútik.

"Haha, chlapček sa chce biť," posmieval sa mu neďaleko bojujúci Lucius Malfoy. "Zabi ho, Bella," lenivo mávol prútikom v súboji s Lupinom.

"Zabila som Siriusa, zabijem aj teba," zvolala a zoslala smrtiace zaklínadlo.

V tej chvíli sa odhrnul záves a z oblúka vyšiel Sirius.

"Baf," hravo zaštekal. "Ale som vás vyľakal, čo? Poďte sa hrať na schovku. Nudím sa."

"Kto vyhrá, môže zabiť ostatných?" zažiarili Bellatrix oči.

"Dobre," súhlasil Sirius. "Desať, dvadsať, Lucius."

.............................

Podľa mňa to paródia nie je, ale čo už. Je to nad moje sily. Ale konečne je to za mnou... Strašilo ma to tu mesiac...

Neskutočne ďakujem womiska a FemmeFragile za obrovskú pomoc a motiváciu, bez nich by som nenapísala ani tento slabý pokus o paródiu.

Pekný večer všetkým a užívajte posledné dni prázdnin 😘

Mary ❤️

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro