Deň sedemnásty - Prvý prípad detektíva Xavera

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Zadanie: detektívka, 300 slov, humor, er-forma, detektív ako protagonista

Venované: Makkakonka

No tak prišlo na tú nešťastnú detektívku...

..........................

Mladý detektív si vo svojej novej kancelárii vychutnával prvú rannú kávu, keď mu zazvonil telefón. Takmer mu zabehlo.

"Kancelária detektíva Xavera," predstavil sa po prvýkrát, dúfajúc, že nie aj naposledy. "S čím vám môžem pomôcť? Aha... Rozumiem... Hneď prídem."

"Môj prvý prípad," potešil sa. "Aj keď je to len zmiznutie psa. Ale nejako sa začať musí. Tak do práce!"

***

"Dobrý deň, som detektív Xaver, vy ste mi volali?" opýtal sa postaršej pani, zrejme dôchodkyne, ktorá postávala neďaleko malých potravín a vyzerala dosť stratene.

"Eh?" zatvárila sa zmätene, akoby ani netušila o čom je reč.

"Volali ste mi, že vám zmizol pes?"

"Oh, áno, pes mi zmizol, ale... Ja som nikomu nevolala," bránila sa. "Možno vám volal ten milý pán," pokrčila ramenami.

Xaver si vzdychol. Toto bude náročnejšie ako si myslel.

"Ste pani... moment," nahliadol do svojho notesa. "Whiteová?"

"Áno," pritakala.

"Tak fajn, povedzte mi o tom vašom psíkovi."

"Volá sa Amy a... zmizla. Ráno som vstala, išla s ňou na prechádzku... Vrátili sme sa domov a ja som si spomenula, že mi treba nakúpiť. Tak som sa vrátila do obchodu, nakúpila, a keď som vyšla z obchodu... Už jej nebolo."

"Kedy ste prišli do obchodu?"

"Nepamätám si. Ale asi okolo siedmej, ako zvyčajne."

"Ale veď je desať hodín! To ste boli v obchode tri hodiny bez toho, že by ste si skontrolovali psa?"

"To nie je pes, to je Amy," fňukla pani. "A nemohla som tam byť tak dlho. Kupovala som len pár vecí."

Xaver rozmýšľal. "Uviazali ste Amy niekde?"

"Určite, vždy ju priviažem k tomu plotu," mávla rukou.

"Žijete sama?"

"Nie, s manželom," zatvárila sa pani zmätene. "Prečo?"

"Ideme domov," zavelil detektív.

***

"Ako ste vedeli, že Amy je doma?" nechápal pán White.

"Vaša pani má výpadky pamäti. Došlo mi, že domov prišla s Amy, no do obchodu išla sama.

.................................

Tak za toto sa ale že mega hanbím. Väčšiu trapošinu som už dávno nenapísala. Okolo detektívky to ani nechodilo 😔 Ale počet slov ma nepustil... Inak by to bolo určite lepšie.

Obávam sa, že zajtra to nebude o nič lepšie ako dnes 😔 Ale nehádžem flintu do žita, možno ešte prekvapím sama seba 😊

Prajem dobrú noc, či skôr dobré ráno? 😛 😘

Mary ❤️

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro