Zadanie: rozprávka, 300 slov, povinné slová: psík, maminka, vietor, trúba

Venované womiska
.........................................

Bolo raz jedno malé dievčatko, volajme ju Emily, ktoré žilo so svojou mamičkou v malom domčeku pri lese. Žili sami, otecko im umrel, keď bola ešte veľmi maličká.

Emily bola milé, poslušné a rozumné dievčatko, ale stále smutné. Nemala bračeka ani sestričku a tak sa často cítila osamelo.

Jej maminku to veľmi mrzelo a snažila sa svojej dcérke venovať čo najviac času a neustále robila všetko pre to, aby svoje milované dievčatko nejako rozveselila.

"Maminka moja," povedala Emily v jeden letný večer, keď už ležala umytá v postieľke po tom, čo jej mamička prečítala rozprávku na dobrú noc. "Chcela by som nejaké zvieratko. Možno sa potom nebudem cítiť taká sama."

"Zvieratko? A aké by si chcela, zlatíčko?" Mamička bola rozhodnutá pre svoju dcérku urobiť všetko, len aby bola konečne šťastná a veselá.

"Psíka," zažiarili dievčatku očká. "Maminka, prosím si psíka."

"Dobre, miláčik, uvidím, čo sa bude dať urobiť. Ale teraz pekne spinkaj," pobozkala dievčatko na čielko a pohladila ho po kučeravých vláskoch.

V ten večer zaspávala Emily po dlhom čase spokojná.

***

Prešlo niekoľko týždňov. Emily už chodila do prvej triedy. Maminka po ňu, ako každý deň, prišla do školy a odviedla ju domov.

"Emily, miláčik, niečo pre teba mám," volala mamička po príchode zo školy svoju dcérku na dvor.

"Jeeej, ty si ale krásny psík," nadchýnalo sa dievčatko. "To je pre mňa?" očká jej žiarili radosťou. Mamička na ňu nezabudla.

"Áno, zlatíčko. Je pre teba. Daroval nám ho pán učiteľ. Jeho fenka mala nedávno mladé," povedala jej maminka.

Odrazu zafúkal silný vietor. Šteniatko sa zľaklo a vyľakane zaliezlo do búdy. Trčal mu z nej len chvostík.

"Poď von, ty bojko, to bol len vietor," zachichotala sa Emily a pritúlila si šteniatko do náručia.

A listy neďalekej vŕby zaševelili známu pesničku:

Trúba trúbi,
človek ľúbi.
Zvieratká ťa nesklamú,
Netreba im reklamu.

......................

Tým koncom som to zabila, ale nič lepšie mi nenapadlo 😁 Písala som to v aute, a hneď po dokončení dala prečítať deťom. Im sa to páčilo, tak to je hlavné, nie? 😉

Ak by to niekoho zaujímalo, docestovali sme v poriadku 😉 Bolí ma hlava ako koňa, ale som happy, že sme už konečne ubytovaní. A v rámci možností aj vybalení. Idem si asi na kus zdriemnuť...

Užívajte prázdniny 😘

Mary ❤️