Roigon pristál na mieste kde sa nachádzalo Solveigino väzenie. Čarodejka zoskočila z dračieho chrbta a začala sa predierať zaprášenými kusmi kameňa. Snažila sa nájsť Coreya.

Našla ho na tom istom mieste ako ho nechala. Ležal v bezvedomí a na nohe mal ešte vždy privalený kameň. Solveig mu skontrolovala pulz a zistila, že je nažive. Snažila sa odvaliť kameň ale nedokázala ním pohnúť. S dračou pomocou sa jej to však podarilo a Corey sa prebral a snažil sa posadiť. No keď zbadal svoju rozmliaždenú nohu, opäť upadol do bezvedomia.
Solveig bolo z jediného pohľadu jasné, že ju už nikdy nepoužije, iba ak by existovalo nejaké zaklínadlo. Ale Solveig mu to poznanie odmietla dopriať a tak  oheň vytvarovala do tvaru dýky a odťala mu nohu kúsok nad kolenom.
To Coreya zaraz prebralo a zreval od bolesti.

,,Čo si to urobila?" zvrieskol a zdesene hľadel na zakrvavený kus nohy z ktorej sa už prestala liať krv. Nemohol spustiť pohľad zo zranenia a na Solveig sa ani nepozrel.

,,Čo bolo potrebné, a teraz chcem vedieť všetko."

,,Čo chceš vedieť, ja nechá..."

,,Všetko," povedala Solveig a tresla Coreya kameňom do hlavy. Ten už po tretíkrát upadol do bezvedomia. Roigon ho zobral do pazúrov a Solveig sa vyštverala na dračí chrbát.

۞

Keď sa Corey prebral bol priviazaný k drevenej stoličke v tmavej malej miestnosti. takmer sa mu zastavilo srdce keď uvidel pred sebou Solveig, ktorá zapálila oheň. Boli ešte stále vo veži Measgadarthu, ktorý už neexistoval. To však Corey nevedel. Solveig sa k nemu naklonila a takmer nečujne na neho prehovorila:

,,Povedz, kde je tvoj čarodejník?"

Corey na ňu zdesene hľadel a iba pokrútil hlavou. Solveig naklonila hlavu nabok a znovu prehovorila:

,,Ak nebudeš rozprávať tak tá bolesť čo teraz cítiš, nebude nič v porovnaním s tým, čo ti urobím. Tak hovor."

,,Kľudne ma aj zabi, nikdy ti nič neprezradím!"

,,Neprezradíš...a nemusíš sa báť. Nechcem ťa zabiť, mám pre teba pripravené niečo horšie ako smrť. Takže chcem počuť odpoveď"

,,Nič ti nepoviem!"

,,Ako myslíš," Solveig natiahla ruky a gestom vyčarovala ohnivú dýku, ktorou začala Coreyovi rezať dlhé pásy po rukách.  Corey nadával a kričal. Z rúk sa mu rinula krv. Čarodejnica mu začala dýkou rezať aj do nôh. Krik bol niekoľkonásobne silnejší keď mu zarezala do zranenej nohy. Corey sa zvíjal a metal na toľko koľko mu to laná, ktorými bol priviazaný o stoličku, dovolili. Solveig mu dýkou prešla po hrdle a Corey sa snažil polapiť dych. Solveig pokračovala, tentoraz mu prechádzala po tých miestach ranách ohnivou ihlou a tak rany viac prehlbovala. Potom zrazu prestala.

,,Povedz kde sa nachádza, inak budem pokračovať. Alebo povedz čo plánuje," Corey sa zhlboka nadýchol a možno by jej to aj povedal keby sa zrazu nerozrazili dvere. Solveig sa prudko otočila. 

Vo dverách stála vysoká postava v plášti a nebolo jej vidno do tváre. Neznámy prehovoril šeptom no aj tak ho bolo dobre počuť.

,,Konečne sa stretávame," Solveig na neho zdesene hľadela. Spoznala v mužovi toho záhadného čarodejníka. Mlčala a ani sa nepohla.

 Čarodejník pristúpil ku Coreyovi, ktorý (znovu) začal strácať vedomie. Jedným seknutím noža ho uvoľnil z pút a chytil za ruku. Corey sa prebral a postavil sa na zostávajúcu nohu.  Solveig chcela niečo urobiť ale nevládala sa ani len pohnúť. 

Čarodejník k nej chcel pristúpiť ale Roigon sa mu postavil do cesty, vyceril zuby a vychrlil na čarodejníka oheň, ale ten akoby sa vyparil, skôr než sa k nemu oheň dostal.

Koniec druhej časti

Ešte niečo navyše