Keď drak odišiel Solveig sa oprela o chladnú stenu jaskyne a začala premýšľať. Musela si to všetko zhrnúť aby sa vedela správne rozhodnúť.  Čarodejnice, čarodejník, draci - tri strany, tri pravdy, tri presvedčenia. Lenže kto má tú jednu správnu pravdu?

Čarodejnice sú kruté a sebecké a Solveig nepochybovala, že chcú vládnuť nad svetom. Sama ich krutosť zažila, aj ich zvrátený systém. 

Potom je tu tajomný mág. O  ňom dohromady nič nevie. Chcel ju využiť na výskum, preto poslal Coreya. 

Corey.

Ako dlho si už na neho nespomenula! Aj keď si to nechcela pripustiť, tak jej chýbal. Možno nie konkrétne on, ale niekto komu mohla veriť, porozprávať sa, kto by jej poradil. Nie! Corey bol zradca, nechutný a slizký idiot, ktorému na nej nezáležalo. Ktorý ju využil, oklamal a možno aj nenávidel. V spomienkach sa jej vynoril ich bozk, jeho machovo zelené a aj jeho šalviová vôňa.

,,Prečo? Prečo to tak muselo byť, prečo neexistuje niekto komu na mne záleží?" zašepkala Solveig do ticha jaskyne a cítila ako jej po lícach stekajú slzy. 

Krivda a bolesť opäť vyplávali na povrch. Musí premôcť tieto oslavujúci pocity. Musí na neho zabudnúť! Aj tak už nežije. 

Trhane sa nadýchla a odhrnula si ryšavé pramene z tváre. Corey nie je hodný toho aby sa takto trápila!

Na chvíľu mala Solveig v hlave úplne ticho, absolútne nič. Všetok smútok, hnev a krivda boli preč a ona znovu začala premýšľať.

Tajomnému čarodejovi verila rozhodne najmenej. Ku nemu by sa nikdy nepridala. A Measgadarth bol rovnako odporný.

Ostávajú draci. Navrhujú jej puto, s ním nesmrteľnosť, moc a nový druh mágie. Rozhodne táto ponuka znela najlákavejšie. Len či im môže veriť? Akoby mohlo niečo dopadnúť tak dobre, akoby to mohlo byť tak dobré? Čo ak sú draci na čarodejníkovej strane a ten ju takto láka ku sebe?  Čo ak nenávisť, ktorá znela v drakovom hlase bola len hraná keď hovoril o čarodejníkoch?

Ale koniec koncov keby to tak bolo, určite by jej drak toľko netáral jednoducho by ju odniesol čarodejníkovi. A dali jej dokonca možnosť rozhodnúť sa.  Podvedome drakovi dôverovala. A koniec koncov do školy sa jej vrátiť nechcelo, ani ku čarodejníkovi a ak by predsa len boli draci na mágovej strane, tak či tak sa k nemu dostane. Aspoň zistí kto je skutočne zač.

Nechá to tak, nech osud uzná za vhodné kam ju povedie.

Zdvihla suchú bylinu a gestom ju zapálila, presne tak nechá to na osud, nech sa stane čo sa má stať!