Október 1967

Bola nedeľa a ja som sa prechádzala knižnicou. Nehľadala som nič konkrétne, jednoducho ma tam niečo ťahalo. Rukami som prechádzala po chrbtoch kníh. Bola som tam sama. Veď kto iný by v nedeľu poobede trávil svoj voľný čas v knižnici?

Neviem akým zázrakom, no dostala som sa až do chodbičky medzi úplne zadnými regálmi. Ozvena mojich krokov sa rozliehala priestormi knižnice, no ja som pokračovala. Pohmkávala som si neznámu melódiu, ktorú som mala v hlave už zopár dní. Neviem však, kde som k nej prišla. Zrazu sa mi pred tvárou niečo mihlo a s veľkým buchnutím to spadlo na podlahu. Bola to kniha. Kniha v knižnici, aké prekvapenia hodné Antares, zasmiala som sa nad vlastným uvažovaním. Podišla som ku kniha zdvihla som ju. V momente keď som sa jej dotkla mnou prebehol silný prúd mágie. Pozorne som si knihu obzrela. Prebal bol čierny, zdobený fialovými ornamentmi. Bola celkom hrubá a veľkosťou sa rovnala ostatným. No prekvapil ma jej názov. Veľkými bielymi tlačenými písmenami tam stálo:

Tajomstvá najtemnejšej mágie

Usmiala som sa. Možno tam nájdem nejaké zaujímavé alebo užitočné zaklínadlá a informácie. Nie že by mi bolo školského učiva málo, práve naopak, mala som minimálne päť nedokončených úloh. Ale kniha pôsobila tajomne, čo ma k nej ťahalo. No potom mi niečo doplo, ako je možné, že takúto knihu držia v školskej knižnici?

Prezrela som si ostatné knihy. Len názov jednej z nich mi stačil na to, aby som pochopila kde som. Bola som v zakázanom oddelení. Začula som buchnutie dverí. Knihu som si skryla pod habit a rýchlom krokom som sa pobrala k dverám.
,,Čo to máš?" spýtala sa knihovníčka. Zmeravela som.
,,Nič?" povedala som, no znelo to skôr ako otázka. Nakoniec som predsa len dvihla ruky a čakala to najhoršie, no kniha nespadla.
,,Tak teda choď." povedala mierne nedôverčivo a už mi viac nevenovala pozornosť. Rýchlo som si knihu prichytila a rozbehla som sa do kľubovne.

V izbe som bola našťastie sama. Hodila som sa na posteľ a zatiahla som posteľné závesy. Ľahla som si na brucho a otvorila som knihu. Začala som čítať úvod.

Ak túto knihu čítaš, máš dobrý vkus. A ak túto knihu dočítaš do konca a niečo sa na teba nalepí, staneš sa veľmi skúseným temným čarodejníkom. Na nasledujúcich stránkach nájdeš všetko, čo budeš v živote potrebovať. Táto kniha ti môže zaručiť nekonečnú moc rovnako tak aj večný život. Ale varujem ťa, nikdy, opakujem NIKDY neignoruj rady písané v zátvorkách.

Owle Bullock

Knihu som prudko zabuchla. Už mi bolo jasné, prečo sa nachádzala v zakázanom oddelení. Tá kniha bola naozaj veľmi nebezpečná. No zvedavosť, tá bola silnejšia. Rozhodla som sa nalistovať náhodnú stranu a začať čítať.

Mutarencia

Určite ste už zachytili slovo metamorfomág. Je to čarodejník, ktorý dokáže ľubovoľne meniť svoju podobu bez pomoci zaklínadla. Ale čo ak by ste mohli rovnakým spôsobom meniť aj výzor iných ľudí? A presne na to slúži kúzlo mutarencia.

Základná charakteristika zaklínadla:
•neregistrované
•bezprútikové
•dočasné
•zvratné
•verbálne

Na uskutočnenie tohto zaklínadla nie je treba nejak extra sa sústrediť. Stačí vysloviť slovo Mutareante a pritom si predstaviť finálny výzor cieľa. Bezprostredná blízkosť cieľa ani priami očný kontakt nie sú nutné.

(Nikdy si za prvý cieľ nevyberte metamorfomága či animága, mohlo by to zraniť alebo zabiť jedného z vás alebo dokonca vás oboch. Lepším cieľom sú napríklad muklovia alebo jednoduché domáce zvieratá)

Zamyslela som sa. Toto bolo celkom zaujímavé. A nebolo to ani nejak extra nebezpečné. Možno by som to mohla skúsiť. Ale nie teraz, neskôr. Bola som v škole len niečo cez mesiac a nemohla som dopustiť, aby ma vyhodili.

Vstala som a ponaťahovala som si kosti. Očami som zablúdila k hodinkám. Vytreštila som oči. Veď ja som nad tou knihou strávila takmer dve hodiny. Zívla som si. Irene tu ešte stále nebola, preto som sa rozhodla spraviť si čas pre seba. Uvarila som si čaj a sadla som si s ním na posteľ. Očami som ale stále mykala ku knihe. Mala som neskutočnú chuť si z nej prečítať ešte niečo. Nemohla som si pomôcť a znovu som sa pustila do čítania. Tentoraz som chcela knihu otvoriť na strane dva, no stránky sa začali obracať samé od seba. Zastali až o osemdesiat strán ďalej.

Horcrux

Horcrux je jeden zo spôsobov ako si predĺžiť život. Je to predmet, do ktorého si môžete uložiť kúsok svojej duše. Výhodou to bude hlavne vtedy, ak sa vás niekto pokúsi zabiť, nebude to totiž možné, pokým nezničí aj ten predmet. O najvýhodnejšom type predmetu sa dlho diskutovalo, no aj tu platí, že u každého je to inak. Treba si hlavne zvoliť niečo, čo určite nestratíte. Lákavé, však? Ale prvý problém nastáva pri vytváraní horcruxu. Na jeho vytvorenie totiž treba vykonať čin, ktorý je ako u muklov tak aj u čarodejníkov považovaný za ohavný. Vraždu.

Knihu som rýchlo zabuchla. Meniť podobu ľudí je jedna vec, no vražda... Pri tom slove ma striaslo. Vstala som z postele a až vtedy som si uvedomila, že už je noc. Po tomto by som určite nezaspala, preto som sa rozhodla prejsť a vôbec mi nevadilo, že už je dávno po večierke. V klubovni nikto nebol, takže som ňou bez skrývanie sa prešla. Vyšla som na chladné hradné chodby. Bola mi strašná zima na nohy, pretože som si zabudla obuť a kamenné podlahy neboli vhodné pre chodenie bosky. Zarábaš si na poriadne prechladnutie Antares, napomenula som sa.

Takmer vyčítavo som zagánila na svoje bosé nohy a pridala som do kroku. Z niekoľkých vysokých okien prenikalo modré svetlo mesiaca, inak bola chodba úplne tmavá. Na jej konci sa začal vytvárať predĺžený tieň. Vliezla som do prvého okenného výklenku a čo najviac som sa pritlačila k stene. Sledovala som tiene na podlahe. Patrili školníkovi a jeho mačke. Ešte som ho nevidela zblízka, ale Bellatrix mi raz povedala, že je tu druhý rok a v noci sa chodbami potuluje ako fantóm. A vraj je s tou svojou chlpatou potvorou, ktorú nazýva mačka nejak prepojený. Všetci študenti sa ho boja a kolujú o ňom všelijaké fámy. Síce som tomu neverila, ale tiež som nepotrebovala, aby ma po večierke načapal nejaký šmukel s lampášom.

Školníkov tieň sa vzdialil a keď už ku mne nedočiahol svetlo z jeho lampáša, vydýchla som si.
,,Mňau," ozvalo sa zrazu predo mnou. Tá svinská mačka má predsa len našla. Sedela na podlahe a pozorne ma sledovala. Pozrela som jej do očí a snažila som sa ju telepaticky prehovoriť. Samozrejme že to nefungovalo. Mačka začala znovu mňaukať, no tentoraz hlasnejšie a nevrlejšie.
,,Už idem moja milá... Čo sa deje?" začula som slizký hlas školníka. Privrela som oči a čakala som na to najhoršie.
,,Zdravím Argus, čo vy tu?"
,,Viete... profesor... ja..."
,,Mimochodom, všimol som si, že dvere od vášho skladu sú otvorené." podotkol neznámi afektovaným hlasom. Ale ten idiot mu na to zrejme naletel, keďže som už počula frfľanie popod nos a vzďaľujúce sa kroky. Vydýchla som si, no to som ešte netušila, čo bude nasledovať.

,,Nezájdete ku mne na čaj, slečna Blacková?"

ㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡ
• Táto kniha bola vtedy naozaj držaná v Rokfortskej knižnici
•Argus Filch nastúpil na miesto školníka približne v tomto roku (a áno, tá odporná chlpatá vec spolu s ním xd)
•Kúzlo Mutarencia som si vymyslela, mám naňho teda výlučné autorské právo.