Moje V.Č.Ú. dopadli dobre. Dostala som osem V a zvyšok P. Akurát z elixírov som mala D.
Čo ma však neskutočne tešilo bolo, že som práve z herbológie dostala V. To bol predmet, v ktorom som chcela vynikať.

Letné prázdniny ubehli ako voda. Na september som sa tešila tak ako vždy. Mal to byť predposledný rok na Rokforte, čo ma mrzelo. Veľmi som si to tam obľúbila.

Tiež som nebola ani nadšená z môjho naštrbeného priateľstva s Tonksovou. A za všetko mohol ten neznesiteľný Alden! Dobre, možno za to mohla tak trochu aj moja žiarlivosť, ale v tejto veci som bola taká hrdá, že som si to nechcela pripustiť.

V posledný letný deň si mama všimla, že sa mi na tvári striedajú úsmevy s kyslými výrazmi.

,,Hope? Si v poriadku?" spýtala sa ma starostlivo.
,,Áno, mami. Prečo by som nebola?" široko som sa usmiala a zažiarila som ako slnko za oknom.
,,Občas sa zatváriš nejako kyslo," sadla si vedľa mňa.
,,To je len trocha stresu. Budem mať veľa učenia, veď už nastupujem do šiesteho ročníka," zaklamala som. Zo stresu som sa necítila nepríjemne a ani obavy som nemala.
,,Skutočne?" uisťovala sa mama naposledy. Prikývla som a znovu som sa žiarivo usmiala. Nezdalo sa, že by ju to celkom presvedčilo, ale pravdu som jej vyjaviť nehodlala.

I keď som nikdy nemala problém vyjadrovať svoje pocity a myšlienky, s týmto problémom som sa chcela popasovať sama. Lenže či sa mi to aj podarí, to už bolo čosi iné.

~~~

Hi!
Kratšia kapitolka, pretože slúži iba ako taký prechod medzi piatym a šiestym ročníkom 😅.

Sophie