II. kapitola

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Pohľad Maplepawa (OphiuchusClan)

Mladý škvrnitý kocúr pomaly otvoril svoje jasné, žlté oči. Vstal, natiahol sa a rýchlo si očistil srsť. Vyšiel zo svojej krabice, ktorá bola vystlaná starým papierom a mäkkými plyšovými kúskami, ktoré dvojnožci vyhodili. Rozhliadol sa po tábore svojho klanu. OphiuchusClan žil v starej, opustenej budove, pelechy mali vystlané všetkým mäkkým, čo sa dá v meste dvojnožcov nájsť. Kedysi tu žilo mnoho myší a potkanov ale od tej doby, čo tam klan žil sa ich počet znížil.

Maplepaw sa snažil pohľadom nájsť svojho učiteľa Poisonstara ale nikde ho nevidel a tak usúdil, že má chvíľu ešte čas. Zamieril teda ku škôlke alebo tomu, čo malo byť škôlkou. Škôlka bola ohradená kartónovými krabicami a celá bola vystlaná mäkkým materiálom. Hneď sa k nemu rozbehla skupina mačiat, ktoré ho začali nadšene vítať. Maplepaw im privítanie oplatil a sadol si k tmavej, korytnačej mačke, ktorá mu jemne olízla ucho. Volala sa Turtleleap a vychovala ho. Keby od mala nevedel, že ho jeho pravá matka opustila, myslel by si, že Turtleleap je jeho pravá matka. Mali podobne tmavú, korytnačiu srsť a svetlo žlté oči.

Turtleleap vždy ako matku bral. Milovala ho ako svojho a on by pre ňu urobil čokoľvek. Momentálne sa starala o svoje najnovšie mača, Nutkita, ktorý bol malou kópiou svojej mamy. Mal zatiaľ len pár týždňov ale už začínal chodiť a snažil sa držať krok s ostatnými, staršími mačatami.

"Ako sa ti darí vo výcviku?" Spýtala láskavo Turtleleap, zatiaľ čo stále sledovala Nutkita, ktorý sa snažil dobehnúť Bristlekita a Twigkit.

"Docela dobre." Povedal krátko Maplepaw. Výcvik bol to posledné, o čom by sa chcel s Turtleleap rozprávať. Rana na bruchu zo včerajšieho výcviku ho stále trochu bolela, nechcel tým však nikoho zaťažovať. Turtleleap ale poznala, že klame a súcitne sa na neho pozrela.

"Možno by si mohol navrhnúť Poisonstarovi aby ťa miesto výcviku dnes poslal na lov. Určite by bolo pre klan dobré mať silných lovcov, keď máme teraz toľko mačiat." Povedala Turtleleap a žltými očami sa zapozerala na Maplepawa. Maplepaw len prikývol.

Všimol si však ako ku škôlke mieri hnedo-ryšavý, pruhovaný veliteľ s bielymi znakmi. Po jeho boku išla jeho zástupkyňa a družka. Jej biela srsť s čiernymi a ryšavými, pruhovanými škvrnami sa dotýkala srsti veliteľa.

Maplepaw sa rýchlo rozlúčil s Turtleleap a mačiatkami, vybehol von a zastavil sa pred veliteľom Poisonstarom. Jeho nová družka Viperstripe ho nenávistne pozorovala. Maplepaw sklonil hlavu a úctivo sa pozrel do zelených očí veliteľa, s ktorým ho spájalo len to, že to bol jeho otec.

"Výcvik Maplepaw, povedal som ti predsa už, že nechcem aby si meškal." Zavrčal Poisonstar a Viperstripe sa k nemu ešte viac pritúlila. Poisonstar ju však len podráždene odstrčil.

"Prepáč veliteľ." Ospravedlnil sa Maplepaw. Poisonstar sa len otočil a vyrazil von na výcvik. Maplepaw sa vyhol podráždenému pohľadu Viperstripe a rýchlo sa rozbehol za Poisonstarom. Vybehli z budovy a prešli cez niekoľko ulíc, než sa konečne Poisonstar zastavil.

"Možno by som mohol dnes miesto výcviku vyraziť na lov aby mal klan dosť koristi." Opatrne navrhol Maplepaw. Jeho otec sa na neho ani nepozrel a len šklbol uchom.

"Chceš tým snáď naznačiť, že pre teba dôležitejší lov pár potkanov ako pripraviť sa na našu pomstu?!" Zavrčal Poisonstar. Maplepaw naprázdno prehltol. Pomsta. Nič iné od detstva od svojho otca nepočul. OphiuchusClan žil vraj už mnoho rokov vo vyhnanstve, v meste dvojnožcov. Poisonstar sa však potom ako sa stal veliteľ rozhodol, že si domov svojich predkov vezme späť a začal počítať dni, do doby než bude jeho klan plný silných bojovníkov aby mohol zaútočiť.

"Nie." Povedal Maplepaw a sklopil uši. Poisonstara to zrejme presvedčilo, že sa jeho syn už nebude snažiť vyhnúť výcviku. Otočil sa k nemu a bez jediného upozornenia na neho s vytiahnutými pazúrmi zaútočil.

Maplepaw to nečakal. Otec mu vždy povedal, keď bojový výcvik začal. Tentokrát bol voči nemu Poisonstar obzvlášť tvrdý. Skúsenejší a silnejší kocúr ho prevalil na chrbát a celou silou mu zaryl pazúry do nedávnej rany na bruchu. Maplepaw vykríkol bolesťou. Pazúry ostré ako britva sa mu zarezávali hlbšie a hlbšie do svalov brucha a svetlá srsť sa mu zfarbila do červena.

Maplepaw sa však odmietol vzdať a tak celou silou veliteľa zadnými nohami odkopol. Poisonstara to ale nezastavilo. Než sa stihol Maplepaw postavil, jeho otec opäť zaútočil a pazúrmi mu prešiel po chrbte. Maplepaw mal pocit akoby sa mu pazúrmi dostal až po chrbticu. Maplepaw veliteľovi bolesť oplácal. Silne mu roztrhol bok až bol celý zakrvavený a podarilo sa mu zraniť ho pár krát aj na tvári.

Jediným úderom labky ho však Poisonstar odhodil a on narazil do steny. Jeho otec k nemu pribehol a hrdlo poloomráčeného kocúra chytil do zubov. Maplepaw ucítil jeho teplý dych na svojom krku a začalo mu srdce rýchlo biť. Poisonstar mu stlačil priedušnicu, čím mu zabránil v dýchaní a ak by chcel jediným silným pohybom by ho mohol udusiť alebo mu roztrhnúť hrdlo. Nakoniec ho však pustil a Maplepaw mohol znovu slobodne dýchať.

Roztraseným pohľadom sa pozrel na otca. Snažil sa upokojiť tep svojho srdca a svoje prudké dýchanie aby nevyzeral pred ním vystrašene ale za nič na svete sa mu to nedarilo. Cítil ako mu po chrbte a bruchu steká teplá krv. Musel sa veľmi premáhať aby sa vôbec postavil, kedže bolesť v roztrhanom chrbte ho úplne ochromovala.

"Dnes je spln a OphiuchusClan je pripravený, takže nastal náš čas. Klany by mali byť zhromaždené u Hviezdnej skaly. Prídeme tam a budeme si nárokovať naše miesto v na územiach. Získame nejakých spojencov a s ich pomocou dobijeme územia. Nakoniec zostaneme len OphiuchusClan." Povie Poisonstar celkom pokojne a otočí sa k odchodu.

"Teraz, keď výcvik skončil choď na lov, tak ako si chcel." Dodal rýchlo Poisonstar a rozbehol preč. Maplepaw, ktorý sa snažil udržať na nohách nemal na výber a zamieril na lov.

Nakoniec sa mu podarilo ulovil troch starých, vyslabnutých potkanov, ktorí nedokázali rýchlo bežať a vracal sa s nimi do tábora. Krvácanie z jeho rán našťastie ustalo ale stále hrozila možnosť infekcie. Odložil teda potkanov na hromadu úlovkov a zašiel za liečiteľkou Sleekleg, tmavou korytnačou mačkou s krásnymi, modrými očami. Zrovna sa vracala aj so svojím učňom Honeypawom s trochou bylín, ktoré sa im podarili v meste nájsť.

Maplepaw nemusel nič vysvetlovať. Sleekleg bez jedinej otázky mu začala rany čistiť a svetlý Honeypaw jej podával pár bylín proti infekcii.

"Mali by sme už ísť. Poisonstar sa chystá zvolať klan." Povedal Honeypaw a hneď ako Sleekleg dokončila ošetrovanie rán, všetci traja vyšli do k miestu, kde sa klan stretával.

Maplepaw si sadol k učňom medzi Dunepawa a Peakpaw. Na hromade krabíc stál Poisonstar a po jeho boku bola Viperstripe, ktorá dnes vyzerala spokojne. Maplepaw vedel, čo chcel veliteľ klanu povedať ale aj tak so záujmom sledoval reakcie klanu.

"Ako určite viete, náš klan bol kedysi dávno vyhnaný neprávom. Dnes je však OphiuchusClan opäť dosť silný aby sa mohol vrátiť a dobyť späť svoje územie a aj všetky ostatné územia! Budeme taktiež potrebovať spojencov ale predpokladám, že to nebude moc veľký problém. Nepotrvá to dlho a pomstíme svojich predkov!" Zvolal veliteľ a všetci členovia klanu začali hlasno volať meno ich veliteľa ako aj meno ich klanu. Poisonstar ich po chvíli utíšil.

"A preto mám nesmiernu radosť, že vám môžem oznámiť aj ďalšiu dobrú správu. Viperstripe totiž čaká mačatá, novú generáciu, ktorá ponesie moju krv." Povedal Poisonstar a klan začal opäť volať meno veliteľa a zástupkyne.

Maplepaw však vôbec ich nadšenie nezdielal. Jediný dôvod, prečo ho ešte jeho otec nezabil, bol ten, že nemal žiadneho iného potomka, nikoho, kto by bol priamym dedičom rodu Wisteriastar. Až sa Viperstripe narodia mačatá, Maplepaw bude musieť bojovať o svoj život vo svojom vlastnom klane, s otcom, pre ktorého už nebude dôležitý.

Celý OphiuchusClan zamieril von z rozpdajúcej sa budovy. Všetci vedeli, ktorým smerom je územie klanov a tak bez rozmýšľania išli za svojím veliteľom. Maplepaw sa zaradil po boku Turtleleap, ktorá niesla Nutkita. Nemusela hovoriť vôbec nič. Na očiach jej bola vidieť nervozita a strach. Maplepaw tušil, že toto je naposledy, čo kráča celý klan spolu. Ak už ich pomsta dopadne akokoľvek, vo vojne, ktorá začne príde o život mnoho nevinných mačiek všetkých klanov.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro