IV. kapitola

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Pohľad Maplepawa (OphiuchusClan)

Maplepaw kráčal po boku Bearpelta, Buzzardflighta a novomeneovanej učeníčky Sunnypaw. Zrovna sa vracali z hliadky po hraniciach územia. Ubehli už tri dni odkedy sa klan vrátil na ich bývalé územie. Podarilo sa im nájsť aj tábor, ktorý však bol po mnohých rokoch dosť zničený. Vyzeral však už lepšie a v prípade útoku sa dal ubrániť.

Hliadku Maplepawovi spríjemňovala Sunnypaw. Bola to večne veselá a pozitívna mačka. Jej hnedo-bielo-krémový kozuštek sa po dopade slenečných lúčov rozžiaril. Jej učiteľ Buzzardflight ju musel stále napomínať aby sa od hliadky príliš nevzdalovala.

Konečne sa po hliadke vrátili do tábora. Maplepaw si hneď všimol veliteľa ako pozoruje tábor. Určite už premýšľal nad svojím plánom. Kúsok od neho ležala Viperstripe, na ktorej bolo každým dňom viac a viac vidieť, že čaká mačatá. Nezdalo sa však, že by si ju Poisonstar všímal viac ako zvyčajne. Viperstripe to však nebránilo vrhnúť po Maplepawovi nenávistný pohľad vždy, keď ho uvidela.

Maplepaw sa na ňu viac ani nepozrel. Vzal si myš a sadol si k Peakpaw a Dunepawovi, ktorí sa už vrátili z výcvikov. Maplepaw zrak hneď spočinul na Peakpaw. Jej jemná srsť mala nádherné odtiene sivej a striebornej na bielom podklade a jej jasné, bledomodré oči pripomínali jasné nebo. Maplepaw musel uznať, že bola naozaj krásna.

"Ahoj Maplepaw. Aká bola hliadka?" Spýtala sa Peakpaw a upravila si srsť na hrudi.

"Docela obyčajná. Nikde žiadne stopy po niekom z iného klanu a ani po líškach a jazvecoch." Povedal a sadol si.

"Príde mi, že ostatné klany nás prijali až moc pokojne. Čakal som nejaký boj." Povedal Dunepaw a natiahol sa.

"Mali by sme byť šťastný, že sa nás nerozhodli na mieste roztrhať. Rozhodne by sme sa im nebránili." Povedala Peakpaw. Maplepaw musel uznať, že má pravdu. Ak si chcel jeho otec podmaniť ostatné klany, potreboval vytvoriť s niekým spojenectvo. Ktorý klan by však zradil ostatné klany a nechal sa zatiahnuť do boja, v ktorom by možno nevyhral?

Maplepaw chcel niečo povedať, keď k nemu zrazu prišiel Poisonstar. Maplepaw sa hneď postavil. Dnes bol od rána na hliadke a nečakal teda, že by mal ísť ešte na výcvik.

"Dnes večer pôjdeš s Peakpaw a Sleekleg so mnou k Hviezdnej skale." Povedal veliteľ chladným hlasom a bez jediného vysvetlenia sa zase otočil. Maplepaw sa pozrel na Peakpaw, ktorá bola rovnako prekvapená ako on.

"Povedal to ako by vás dvoch chcel na Hviezdnej skale obetovať StarClanu." Zasmial sa Dunepaw a obtočil si labky krémových, škvrnitým chvostom.

"Ver mi, že by toho bol schopný." Povedal veselo Maplepaw. Peakpaw však vyzerala nervózne. Určite nie kvôli tomu, čo povedal Dunepaw. Ani jeden z nich však netušil, prečo by veliteľ chcel aby išli s ním.

Maplepaw po zvyšok dňa pomáhal v tábore. Keď sa však začalo stmievať, tak aj s Peakpaw čakali pri východe z tábora. Sleekleg, ktorá sa rozlúčila s Honeypawom a dala mu na starosť liečiteľský brloh, kým bude preč, pribehla k nim. Sleekleg bola sestrou Turtleleap a okrem farby očí boli takmer na nerozoznanie. Tmavé, korytnačie mačky jemnej povahy. Hoci podľa názoru Maplepawa bola Sleekleg tvrdohlavejšia. Občas ju videl ako sa hádala s veliteľom. Ten jej však nikdy neublížil.

"Sleekleg nevieš, prečo máme ísť s Poisonstarom k Hviezdnej skale?" Spýtala sa Peakpaw.

"Pod Hviezdnou skalou sa nachádza jaskyňa, v ktorej velitelia dostávajú svojich deväť životov. Poisonstar sa stal veliteľom v meste, rovnako predchádzajúci velitelia a nezískal deväť životov. Teraz, keď sme späť má právo ako veliteľ získať životy." Zašepkala Sleekleg.

Poisonstar k nim prišiel a vydali sa k Hviezdnej skale. Poisonstar išiel ako prvý a Sleekleg kúsok za ním. Maplepaw a Peakpaw išli potichu za nimi.

Keď prišli k Hviezdnej skale, Poisonstar zamieril k jej boku. Tam sa nachádzal papradím zarastený vstup do jaskyne pod skalou.

"Vy počkajte vonku." Povedala Sleekleg ale Poisonstar ju prerušil.

"Maplepaw pôjde s nami. Raz sa možno stane veliteľom ak je aspoň trochu ako ja." Zavrčal Poisonstar a vošiel dnu. Sleekleg ho nasledovala. Maplepaw sa pozrela na Peakpaw, ktorá zostala sedieť vonku a vošiel dnu.

Ja pre Maplepaw bola náročné predrať sa úzkym tunelom smerujúcim hlbšie a hlbšie. Nakoniec však konečne prešli tunelom a nachádzali sa v rozľahlej jaskyni. Jaskyňa bola ožiarená jasnými drahokamami a nachádzalo sa tam aj jazierko. Poisonstar však zamieril ku kraju jaskyne, kde prekvapivo rástla tráva a kvety. Stena jaskyne bola na tomto mieste pokrytá popínavými rastlinami.

Poisonstar vstúpil na trávu a vtedy z rastlín a kvetov vyleteli motýle. Bolo ich dvanásť každý mal inú farbu. Ani jeden sa však k Poisonstarovi nepriblížil. Vtedy však priletel trinásty motýľ, ktorý bol celú dobu skrytý pod popínavou rastlinou. Mal krásnu akvamarínovú farbu a jeho krídla sa leskli.

Poisonstar si ľahol, položil hlavu na predné labky a zavrel oči. Svetlomodrý motýľ k nemu priletel a sadol si mu na čelo.

Maplepaw sa pozrel na Sleekleg, ktorá upierala tmavomodré oči na veliteľa.

"Každý z tých motýľov predstavuje jeden klan a každý z nich je iný. Niektorí dokonca veria, že sa v nich nachádzajú časti duší prvých veliteľov. Tieto motýle sa vraj objavili po smrti prvých veliteľov žijú dodnes. Vždy keď príde nový veliteľ aby obdržal svojich deväť životov, priletí motýľ jeho klanu, dotkne sa ho a spojí ho tak so StarClanom, ktorý mu dá životy. Liečiteľom tieto motýle zosieľajú proroctvá. " Vysvetlila potichu Sleekleg.

Motýľ zrazu odletel a Poisonstar vstal. Prišiel k Sleekleg a Maplepawovi.

"Konečne môžem byť právoplatným veliteľom OphiuchusClanu. S deviatimi životmi bude ľahšie dobyť územia klanov." Povedal a zamieril vo z jaskyne. Sleekleg a Maplepaw ho nasledovali.

Vyšli von, kde na nich už čakala Peakpaw. Mesiac už bol na oblohe a tak sa všetci vydali na spiatočnú cestu. Peakpaw išla opäť po boku Maplepawa. Určite sa necítila príjemne, keď musela sama zostať sedieť v tmavej noci pred jaskyňou, do ktorej ostatní odišli.

Keď sa vrátili do tábora, Poisonstar zamieril do svojej nory a Sleekleg do svojej. Maplepaw s Peakpaw zase išli k nore učňov.

"Myslíš, že sa niekedy staneš veliteľom?" Spýtala sa ho odrazu Peakpaw.

"Ak by som mal byť takým veliteľom ako je Poisonstar... Tak by som zostal radšej navždy učňom." Povedal a zahľadel sa do jasných očí Peakpaw. Tá mu priateľsky oblízla rameno a vošla do brlohu. Maplepaw sa ešte pozrel na mesiac a tiež vošiel dnu.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro