Pohľad Violetbeam (OphiuchusClan)

Violetbeam zrovna sedela v liečiteľskej nore a čistila srsť svojej sestre, keď Sleekleg a Honeyleaf odišli hľadať bylinky, s pár bojovníkmi ako ochranou.

Od útoku líšky na Tulipdawn a Hemlockclawa uplynuli už tri dni a Violetbeam sa snažila urobiť všetko preto aby sa jej sestra spamätala. Možno prišla o druha ale to predsa neznamenalo, že by a o sebe mala prestať starať a odmietať jesť.

"Tulipdawn, musíš niečo zjesť." Mierne podráždene zavrčala Violetbeam a postrčila hraboša bližšie k svojej sestre. Hemlockclaw bol mŕtvy a tým, že bude hladovať to nezmení.

"Už som ti povedala, že nie som hladná." Zašepkala Tulipdawn a položila si hlavu na labky. Jej zranenia na nohe a chvoste sa dobre liečili, ale s ranami na duši to bolo zložitejšie.

"To tu teraz chceš len celé dni ležať a ľutovať to, čo sa stalo?" Povedala Violetbeam a švihla chvostom, keď svojej sestre dočistila srsť. Keď Tulipdawn neodpovedala, Violetbeam pokračovala.

"Za rok alebo dva si nájdeš niekoho iného, kto ťa bude milovať." Povedala Violetbeam a všimla si ako jej sestra pohla ušami.

"Nenájdem." Potichu zavrčala Tulipdawn a srsť sa jej mierne naježila.

"Prečo by si si nenašla? Stále si mladá a pekná. Navyše v klane je ešte mnoho nezadaných kocúrov." Povedala mierne prekvapene Violetbeam, ktorá nechápala prudkú zmenu nálady svojej sestry.

"Pretože nemôžem. Dala som Hemlockclawovi sľub, že on bude ten jediný, ktorého budem kedy milovať." Povedala nakoniec Tulipdawn.

"Fajn. Idem na lov s pár ďalšími bojovníkmi. Dúfam, že až sa vrátim tak sa s tebou bude dať už normálne rozprávať." Povedala Violetbeam a vyšla z brlohu liečiteľov.

Violetbeam v skutočnosti moc nechápala, čím si jej sestra prechádza. Ona sa nikdy nezamilovala a pochybovala, že niekedy stretne niekoho, kto by sa raz mohol stať jej druhom.

Na kraji tábora na ňu už čakali Mossshade, Twigtail a Tallpaw. Líška sa stále pohybovala na území OphiuchusClanu ale klan musel jesť. Obzvlášť teraz, keď sa mali narodiť ďalšie mačatá. Sunnyshine opäť čakala mačatá a celý klan dúfal, že tentokrát to veliteľovi a jeho družke výkde a stanú sa rodičmi zdravých mačiat. Aj sama Violetbeam si priala stať sa tetou novým budúcim bojovníkom.

Violetbeam sa zaradila po boku Twigtail a zamierila aj so zvyškom skupinky von z tábora. Twigtail bola mladá bojovníčka, len o trochu staršia ako sama Violetbeam. Bola však opatrnej povahy a z prítomnosti líšky v lese bola nervózna. Violetbeam vedela, že škvrnitá bojovníčka s každým okom inej farby ako učeníčka stratila sestru a to je pravdepodobne dôvod jej opatrnosti.

Loveckú hliadku viedla Mossshade, staršia a skúsená bojovníčka. Bola matkou Quailfeathera a učiteľkou Tallpawa, ktorý sa mal so svojou sestrou Kinkpaw už čoskoro stať bojovníkom.

Violetbeam pri každom kroku nastrážila uši, či neupočuje blížiacu sa líšku. Moc dobre si spomínala ako aj s ostatnými našla Tulipdawn plačúcu nad potrhaným telom jej druha a rozhodne nechcela skončiť rovnako.

Lov bol úspešný a sama Violetbeam ulovila tri myši a hada. Aj ostatným sa darilo a tak sa mohli spokojne vrátiť všetci do tábora. Po líške nebolo ani stopy a pokiaľ neexistoval dôkaz, že natrvalo opustila územie OphiuchusClanu, nesmel z tábora nikto vychádzať sám.

Späť v tábore odniesla Violetbeam svoje úlovky na hromadu a nazrela dnu do liečiteľského brlohu. Jej sestre zrovna Berryfur vymieňal pavučiny na nohe a tak ich nechcela rušiť a vzdialila sa.

Netrvalo dlho a Maplestar zvolal klan aby mohol vymenovať nových bojovníkov. Pod skalou pyšne sedeli Tallpaw a Kinkpaw, ktorú na tých pár dní učil sám Maplestar, potom ako prišla o Hemlockclawa, ako o učiteľa. Violetbeam sa usadila vedľa Songbreezea a Wormfur, ktorá prekvapivo dokázala udržať pozornosť a nehrala sa miesto toho s hmyzom.

"Ja, Maplestar, veliteľ OphiuchusClanu, vyzývam svojich predkov bojovníkov, aby zhliadli na týchto učňov. Usilovne trénovali, aby pochopili zákony kódu bojovníkov a ja vám ich odporúčam ako bojovníkov." Začal Maplestar obrad, keď sa všetci usadili.

"Tallpaw, sľubuješ, že budeš dodržiavať kód bojovníkov a že budeš chrániť svoj klan aj za cenu svojho života?" Slýtal sa veliteľ a zhliadol na učňa.

"Sľubujem." Odpovedal Tallpaw.

"Potom ti vďaka silám StarClanu dávam tvoje bojovnícke meno. Tallpaw, od tejto chvíle budeš známy ako Tallspruce. StarClan si váži tvoju odhodlanosť a silu a víta ťa ako plnohodnotného bojovníka OphiuchusClanu." Dohovoril Maplestar a dotkol sa nosom nového bojovníka, ktorý mu úctivo olízol rameno.

"Kinkpaw, sľubuješ, že budeš dodržiavať kód bojovníkov a že budeš chrániť svoj klan aj za cenu svojho života?" Slýtala sa tentokrát Maplestar Kinkpaw.

"Sľubujem." Odpovedala Kinkpaw.

"Potom ti vďaka silám StarClanu dávam tvoje bojovnícke meno. Kinkpaw, od tejto chvíle budeš známa ako Kinkclaw. StarClan si váži tvoju odvahu a trpezlivosť a víta ťa ako plnohodnotnú bojovníčku OphiuchusClanu." Povedala Maplestar a zopakoval rituál ako u Tallsprucea.

Keď ceremoniál skončil, dvaja noví bojovníci odišli k vchodu do tábora aby ho mohli celú noc strážiť ako bolo zvykom.

Violetbeam sa vydala do brlohu aby sa mohla vyspať. Viac ako na spánok sa však tešila na stretnutie s Belladonnou. Túžila sa naučiť ovládať svoju schopnosť a stať sa tak lepšou bojovníčkou pre klan.

Netrvalo to dlho a Violetbeam už bola ponorená do spánku. Keď otvorila oči opäť, videla pred sebou znovu ten tmavý, hmlistý les. Neďaleko odtiaľ na ňu už čakala Belladonna, ktorá hneď vstala a rozišla sa k Violetbeam. Hnedé štíhle telo Belladonny sa s ľahkosťou dostalo až k Violetbeam a jej čierne oči hľadeli priamo do tých jej.

"Vidím, že sa už tešíš na svoj výcvik, kvietok, ale začnime zľahka. Vieš, čo je toto za miesto?" Spýtala sa Belladonna ako vždy svojím sladkým hlasom.

"Nie." Odpovedala Violetbeam. Netušila, či takto vyzerá StarClan alebo je to len sen, či nejaký preľud.

"Toto miesto je niečo ako opak StarClanu. Chodia sem po smrti mačky, ktoré nemali úplne dokonalé životy a preto ani ony nemohli byť dokonalé. Každý, kto tu je, tak je tu pre niečo, čo zaživota spravil. Preto si dám radu. Drž sa pri mne." Povedala Belladonna a rozhliadla sa, či ich niekto nesleduje.

"Takže, sú tu mačky, ktoré boli za života zlé? Ako vrahovia a zradcovia?" Spýtala sa Violetbeam a trochu znervóznela.

"Kvietok, slovo zlý je len relatívny pojem, nikto nemôže byť len dobrý alebo zlý. Každý má svoje svetlé a temné stránky. Niekedy však v tvojom živote na svetlo nie je dosť miesta a tak musíš ísť tou druhou cestou. Ale nemusíš sa ničoho báť, časom zistíš, že mnohí na tomto mieste sú len nepochopení a dá sa s nimi celkom dobre tráviť čas." Povedala Belladonna a upravila si srsť na labke.

"Ale teraz späť k tvojmu výcviku. Nehovorím, že to bude ľahké ale budem sa snažiť ťa tvoju schopnosť naučiť, čo najlepšie. Tvoja schopnosť je prepojená s tvojimi hlbokými, modrými očami. Vďaka nim vidíš až do hĺbky duše. Teraz sa sústreď. Na začiatok skúsime niečo jednoduché. Povedz mi niečo o mojich mojich mačatách." Povedala Belladonna a zostala pokojne sedieť.

Violetbeam na nič nečakala a pozrel sa svojimi tmavomodrými očami do čiernych očí Belladonny. Netrvalo to dlho a uvidela Belladonnu za života, s očami rovnakými ako sú tie jej. Pri jej boku sa hralo malé, čierno-biele mača a jeho matka ho láskyplne pozorovala.

Na chvíľu sa Violetbeam zatmelo pred očami a po chvíli opäť uvidela Belladonnu, tentokrát však po jej boku stála mladá, škvrnitá mačka, ktorá ju verne nasledovala. Pri tejto druhej spomienke však cítila Violetbeam iné emócie ako pri prvej.

"Mala si čierno-bieleho syna a škvrnitú dcéru... Teda vyzerala ako tvoja dcéra ale tá spomienka sa mi zdala iná." Povedala Violetbeam, keď sa dostala späť do reality.

"Výborne, kvietok. Máš pravdu. Mala som syna a mačku, ktorú som za svoju dcéru považovala. Vidím, že ti to čoskoro pôjde ovládať. A pamätaj, že trénovať môžeš aj až sa sa vrátiť naspäť, vo svete živých." Povedala Belladonna a pousmiala sa. Tréning medzi Violetbeam a Belladonnou pokračoval po celú noc.