Pohľad Tulipdawn (OphiuchusClan)

Tulipdawn sa natiahla, keď jej na srsť dopadli teplé slnečné lúče. Začínalo svitať a tak vstala a vyšla z nory bojovníkov. Violetbeam ešte spala a tak ju nechala aby si po včerajšej večernej hliadke oddýchla.

Hneď zamierila k hromade s úlovkami a vzala si hraboša. Odrazu ucítila na svojej srsti na krku teplý dych. Otočila sa uvidela Hemlockclawa, svojho druha. Aj on si vzal úlovok a sadol si vedľa svojej družky.

"Napadlo mi, že by sme dnes ráno mohli ísť spolu na lov, kým nie je príliš veľké horko. Ak teda nemáš na práci už niečo iné." Povedal Hemlockclaw a olízol si labku, keď zjedol úlovok.

"Aj keby som niečo mala, tak na spoločný lov s tebou si vždy nájdem čas." Povedala Tulipdawn a usmiala sa. Svojho druha milovala a kedykoľvek mohla, tak s ním trávila čas.

"Výborne, tak to by sme už mali vyraziť." Povedal Hemlockclaw, keď Tulipdawn zhltla posledné sústa.

Tulipdawn a Hemlockclaw spolu vyrazili von z tábora. Prechádzali spolu skalistou krajinou územia OphiuchusClanu. Zrazu však Tulipdawn do nosu udrel neznámy pach.

"Cítiš to tiež?" Spýtala Tulipdawn a rozhliadla sa aby zistila, či neuvidí niekedy v okolí nejaké zviera, ktorému by mohol patriť.

"To sú asi len tie králiky, čo sa nedávno nasťahovali na naše územie. Mohli by sme ich skúsiť uloviť." Povedal Hemlockclaw a vydal sa smerom k miestu, kde si králiky vyhrabali svoje nory.

"Áno, asi sú to len králiky." Povedala Tulipdawn a dobehla Hemlockclawa, ktorý ju pohladil chvostom po chrbte, keď si všimol jej miernej neistoty.

Dvojica došla k miernej priehlbine, v ktorej sa nenachádzali žiadne skaly, vďaka čomu sa tam mohli králiky zabývať. Hemlockclaw aj Tulipdawn sa prikrčili a pozorovali skupinku králikov pred nimi.

Tulipdawn sa musela sústrediť aby hneď nevybehla. Králika zatiaľ vo svojom živote ochutnala len raz ale aj tak chutil lepšie než čokoľvek iné. Navyše bol dosť veľký na to aby sa s ním mohla rozdeliť s Hemlockclawom aj s Violetbeam.

Hemlockclaw jemne pohol fúzikmi a naznačil tak Tulipdawn, že sa má pripraviť. Pár sekúnd na to sa dvojica rozbehla. Králiky útok nečakali a tak dvaja z nich padli za úlovok.

"Výborne. Na to, že si králika lovila len po druhé v živote, to bolo dosť dobré." Povedal Hemlockclaw, keď zahrabal králika na neskôr.

"Aj ty sa zlepšuješ. Už teraz si oveľa lepší lovec ako pred pár mesiacmi." Povedala Tulipdawn. Jej druhovi lov nikdy predtým nešiel ale naozaj sa začínal zlepšovať.

"Mohli by sme ísť ešte k rieke. Možno bude nejaká korisť aj tam." Povedala Tulipdawn a nasledovaná Hemloclawom sa rozišla k rieke.

Územie OphiuchusClanu bolo vžy docela vyprahnuté. Pretekalo ale cez neho pár menších riek, ktoré boli hlavným zdrojom vody pre klan.

Keď Tulipdawn prišla k rieke, opäť ucítila ten zvláštny pach. Zatriasla však len hlavou aby sa ho zbavila. Možno prišlo pár králikov aj k rieke a nemuselo to znamenať nič zlé.

Tulipdawn prechádzla po kraji rieky a pozorovali plytkú hladinu. Opäť už ubehol nejaký čas od posledného dažďa a hladina klesla. Zatiaľ ale nebola taká nízka aby predstavovala pre klan riziko vyschnutia.

Odrazu však do Tulipdawn niečo strčilo a ona skončila vo vode. Rýchlo sa postavila a otočila sa. Stál tam Hemlockclaw a spokojne sa usmieval.

"Myslel som, že by si sa chcela ochladiť. Teraz vyzeráš ako mačka z AquariusClanu, teda ako chlpatá ryba." Zasmial sa Hemlockclaw.

Tulipdawn len pobavene pretočila očami a keď sa Hemlockclaw obhliadol, stiahla ho do rieky za sebou.

"A teraz vyzeráš aj ty ako chlpatá ryba, zlato. Snáď si si nemyslel, že si so mnou možeš len tak zahrávať." Povedala hravo Tulipdawn, keď videla ako sa jej druh zatriasol aby sa zbavil vody, ktorá mu stekala po srsti. Hemlockclaw narozdiel od nej nemal vodu zrovna v láske.

"Ak sa chceš hrať, mohla si to povedať rovno." Povedal Hemlockclaw a hravo skočil na Tulipdawn, tak že ju prevalil v rieke na chrbát.

Hemlockclaw sa k nej nahol a ona mu jemne olízla tvár. On sa jej obtrel o líce a počúval ako jeho družka šťastne pradie.

"Milujem ťa, Hemlockclaw." Zašepkala mu do ucha Tulipdawn.

"Aj ja teba." Povedal Hemlockclaw a dotkol sa jej jemne nosom.

Tulipdawn a Hemlockclaw strávili spoločným trávením času u rieky ešte pár hodín, kým nastal čas by sa vrátili do tábora.

Tulipdawn si ešte naposledy otriasla srsť, ktorá stále nie a nie uschnúť. Už jej to ale bolo jedno. Dúfala ale, že jej srsť vyschne skôr ako sa vrátia do tábora. Rozhodne nechcela svojej sestre vysvetlovať, prečo sa miesto lovu zabávala so svojím druhom pri rieke. Moc dobre vedela, že by to Violetbeam nepochopila.

Bol po boku s Hemlockclawom mierila Tulipdawn k miestu, kde skryli králiky, zatiaľ čo sa navzájom dotýkali kozúštekami.

Keď však prišli k miestu, kde nechali svoje úlovky, zostali len prekvapene stáť. Všade bola králičia krv a chlpy. Zo samotných králikov zostali len zvyšky. Toto by rozhodne nespravila žiadna mačka.

"Čo sa tu stalo?" Spýtal sa Hemlockclaw a Tulipdawn len zmätene pokrčila plecami. Hneď však zbystrila, keď ucítila zase ten pach, teraz bol ale oveľa silnejší.

"Hemlockclaw, mali by sme vrátiť. Ulovíme ešte niečo cestou." Povedala Tulipdawn, keď znervóznela.

"Nemôžeme sa vrátiť, keď nás tu práve niečo okradlo. Musíme zistiť, čo to je aby to ďalej náš klan neokrádalo o korisť." Povedal Hemlockclaw a začal skúmať okolie.

Tulipdawn chcela niečo namietnuť ale zasekli sa jej slová v krku. Spoza skál sa zrazu vynorila obrovská, ryšavá líška. Tulipdawn poznala líšky len z príbehov starších a ešte nikdy predtým žiadnu naživo nevidela, pretože na ich území sa bežne nevyskytovali.

"Tulipdawn, bež!" Zvolal Hemlockclaw a rozbehol sa smerom k táboru, nasledovaný svojou družkou. Sami dvaja nemali proti tak veľkej líške šancu.

Líška bola ale rýchlejšia a dobehla ich. Tulipdawn ucítila ako sa jej do zadnej nohy zapichávajú ostré líščie tesáky a ako ju líška tiahne k sebe. Hemlockclaw sa hneď otočil, keď upočula bolestný výkrik Tulipdawn. Bol odhodlaný ju zachrániť a vrhol sa na líšku.

Hemlockclaw pristál líške rovno na tvári, čím na chvíľu pustila Tulipdawn a zaútočila na neho. Hemlockclaw sa jej zahryzol do ucha a líška naštvane zavrčala a snažila sa útočníka striasť.

Nakoniec sa jej to podarilo a strhla Hemlockclawa zo seba. Škvrnitý kocúr pristál presne pred líškou a než sa stihol postaviť na nohy, tak sa mu líška všetkou silou zahryzla do brucha.

Vtedy ale zaútočila Tulipdawn. Možno ju krvácajúca noha bolela ale láska k jej druhovi bola silnešia ako bolesť. Skočila líške na tvár. Ucítila ako sa jej líška zahryzla do chvosta ale bolo jej to jedno. Z posledných síl vyškrabla líške oko, kým ju útočiace zviera hodilo o zem.

Líška zavrčala a rozbehla sa preč, zatiaľ čo jej z miesta, kde sa predtým nachádzalo oko tiekla krv.

Tulipdawn cítila silnú bolesť v nohe a chvoste ale podarilo sa jej doplaziť k svojmu druhovi. Hemlockclaw sťažka dýchal, z otvorenej rany na bruchu sa mu rýchlo strácala krv a začínali mu vyliezať črevá.

Tulipdawn začali po tvári stekať slzy. Jeho zranenia boli príliš silné na to aby sa dali akokoľvek vyliečiť.

"Neplač, Tulipdawn, nie kvôli mne." Zašepkal cez bolesť Hemlockclaw.

"Ale..." Začala Tulipdawn a hlas sa jej zlomil.

"Raz sa stretneme v StarClane. Budem tam na teba čakať, len mi niečo sľúb." Povedal potichu  Hemlockclaw a rozkašlaľ sa.

"Čokoľvek." Povedala Tulipdawn a snažila sa zbaviť sĺz aby na svojho druha videla.

"Sľúb mi, že mi zostaneš verná a nenájdeš si nikoho iného. Ja budem v StarClane tiež čakať len a len na teba." Povedal Hemlockclaw, ktorého krv začínala tiecť pomalšie a hruď sa mu dvíhala pomalšie.

"Sľubejem, láska." Povedala bez rozmýšľania Tulipdawn a sledovala ako telo jej druha opúšťal život. Napriek vlastným zraneniam zostala Tulipdawn pri Hemlockclawovi až dokonca.