Pohľad Violetbeam (OphiuchusClan)

Violetbeam sa prechádzala lesom a hľadala akékoľvek nezvyčajné pachy. Bola zrovna na hraničnej hliadke spolu s Quailfeatherom, Songbreezeom a Nutleapom. Prechádzali okolo hranice so ScorpioClanom, keď sa Violetbeam začala rozhliadať.

ScorpioClan opäť pôsobil problémy. Nie síce také veľké ako počas Krvavej búrky, o ktorej Violetbeam počula už mnoho príbehov, ale občas prekročili škorpióní bojovníci hranice aj keď si mysleli, že ich nikto nevidí ani necíti.

Preto bolo lepšie hranice územia znovu označiť aby bolo jasné komu patria a kto to nie je vítaný.

Od poslednej búrky ubehlo len pár dní a zem bola vyprahnutá. Violetbeam dúfala, že čoskoro táto vlna horúčav klesne a príde ochladenie. V takomto teple nebolo ľahké loviť, hliadkovať alebo trénovať učňov.

"Mali by sme ísť ešte niečo naloviť. Klan potrebuje viac úlovkov." Povedal Nutleap, ktorý hliadku viedol.

"Dobrý nápad. Pôjdem so Songbreezeom smerom k táboru a vy môžete ísť na druhú stranu." Povedal Quailfeather a so svojím druhom zamierili smerom k táboru.

Hliadka pred pár dňami tým smerom našla niekoľko králičích nôr. Na území OphiuchusClanu boli králiky vzácne a tak bolo dobré využiť túto šancu na korisť.

Nutleap len prikývol a s Violetbeam pokračovali ďalej po hraniciach dvoch klanov ale tak aby hranicu neprekročili.

Violetbeam sa chvíľu zahľadela do očí Nutleapa. Zatmelo sa jej pred očami a na chvíľu videla Nutleapa ako mača, ktoré sa hraje so svojou matkou Turtleleap, ktorá kedysi vychovávala aj Violetbeam a Tulipdawn. Zomrela však, keď boli obe ešte veľmi malé.

Violetbeam musela sklopiť zrak. Opäť mala vidiny. Niekedy však neboli také zlé ale mala pocit, že sa tým dozvedá niečo súkromné, čo by nemala vedieť.

"Myslíš, že ScorpioClan bude ďalej prekračovať hranice?" Spýtala sa Violetbeam aby sa zbavila nepríjemného pocitu.

"Ak áno tak to bude musieť Maplestar vyriešieť na zhromaždení s Crowstarom. Ale neboj sa.  Crowstar nie je hlúpy a určite nechce riskovať začínanie boja s naším klanom." Povedal Nutleap a prikrčil sa, keď ucítil korisť.

Violetbeam vtedy udrel do tváre silný hadí pach. Na skalnatom území OphiuchusClanu žilo veľa hadov a väčšina bola našťastie nejedovatá. Violetbeam rýchlo Nutleapa napodobila a obaja sa začali blížiť k tomu miestu za skalou.

Po chvíli pred sebou uvidela Violetbeam dvoch hadov. Boli nejedovatí a dokázali by nakŕmiť niekoľko hladných bojovníkov. Nutleap sa vrhol po prvom hadovi a rýchlym uhryznutím do krku ho zabil.

Violetbeam sa vrhla na druhého hada a podobným pohybom ho tiež usmrtila. Nikdy veľmi neobľubovala hadie mäso, pretože jej prišlo tuhé a suché ale vedela, že ostatní z klanu si určite pochutia.

Nutleap a Violetbeam ulovili spolu ešte pár úlovkov a vracali sa do tábora. Cestou stretli aj Quailfeathera a Songbreezea, ktorí niesli ulovené králiky.

Violetbeam v tábore uložila svoje úlovky na hromadu a vzala si myš s ktorou sa usadila k Tulipdawn, Twigtail a Carppeltovi, ktorí sa spolu o jedného z králikov delili.

Na chvíľu Violetbeam prekvapilo, že svoju sestru nevidí s jej druhom ale kedže v tábore nebola ani Kinkpaw, tak ju zrejme jej učiteľ Hemlockclaw vzal na tréning.

Neďaleko pred škôlkou sa hrali mačatá Glittershine, ktorá bola síce mladou matkou ale starostlivosť o päť neposedných mačiat ju vyčerpávala. Obzvlášť o najdivokejšie z mačiat - Peakkit, ktorú pomenovala po svojej sestre, ktorá ako Maplestar potvrdil sa rozhodla zostať žiť s Dvojnožcami.

Vedela, že aj Maplestar toto mača často pozoruje a že mu pripomína priateľku, ktorú stratil. Preto Maplestar chcel udržať Peakkit v bezpečí, kedže jej tetu a menovkyňu ochrániť nedokázal. Práve teraz však Maplestar sedel pred svojou novou a so svojou družkou Sunnyshine a zástupcom Dunewindom sa delili o úlovky.

Opäť sa začínalo stmievať a Violetbeam sa rozhodla ísť spať. Cítila sa nervózna, kvôli snu, ktorý sa jej pred pár dňami sníval. Bol príliš reálny na to aby to bol obyčajný sen.

Violetbeam si ľahla do svojho pelechu a zavrela oči. Dúfala v pokojnú noc ale opäť ucítila chladný vietor na svojej srsti. Keď oči opäť otvorila, videla len tmavý, hmlistý les pred sebou. Znovu bola tom mieste.

"Už som sa bála, že sa znovu neojavíš, kvietok." Povedal hlas za Violetbeam a škvrnitá mačka sa vystrašene otočila.

Stála tam hnedá mačka s tmavou tvárou a labkami ako z predchádzajúceho sna. V jej čiernych očiach sa opäť nič neodrážalo.

"Ospravedlňujem sa ak som ťa naposledy vystrašila. Ako som povedala, volám sa Belladonna a som rada, že ťa môžem poznať, kvietok." Povedala Belladonna a usadila sa s tým, že si olízla labku.

"Som Violetbeam. Prečo som tu?" Spýtala sa Violetbeam a tiež sa usadila, hoci sa necítila príjemne.

"Si tu aby som ti pomohla. Máš veľký dar, kvietok. Vieš o tom? Vidíš veci, ktoré iný nevidia a ja ti môžem pomôcť." Povedala sladkým hlasom Belladonna.

"Akoby si mohla pomôcť? Nikto iný nemá tú zvláštnu schopnosť." Povedala Violetbeam a mierne sa naježila. Nikto nebol ako ona a tak jej nikto nemohol pomôcť.

"Pretože, som ako ty. Teda kedysi som bola, keď som žila. Moje oči boli rovnaké ako tvoje a mala som rovnakú moc ako ty. Môžem ťa naučiť ako ju ovládať a využívať." Povedala jemne Belladonna.

"Ale prečo nemá tú moc aj niekto iný?" Spýtala sa Violetbeam a zatriasla sa od chladu, ktorý jej prenikal pod hustú srsť.

"Ty veríš v StarClan, však? Aj ja. Existujú ale aj mačky, ktoré veria v niečo iné. Keď som žila mojím domovom bolo mesto Dvojnožcov. Mačky z mojej skupiny verili v niečo iné. Vo vládu slnka a mesiaca." Povedala Belladonna a odmlčala sa, keď videla ako Violetbeam zaujato nastražuje uši.

"Podľa našej legendy jestvovala kedysi len temnota a chlad. Žili však aj dve výnimočné mačky, Sun a Moon. Ich láska bola taká silná, že ich kozúšteky sa jedného dňa rozžiatili. Srsť Sun žiarila oslnivou, zlatou farbou a srsť Moona jasnou, striebornou farbou. Dokázali vytvárať svetlo a teplo, ktorými osvetlili svet a priniesli radosť." Povedala Belladonna a na chvíľu stíchla.

"Z ich lásky sa zrodili tri mačatá. Sun a Moon chceli aby vyrastali v lepšom svete ako oni a tak im zo svojich schopností vytvorili a dali tri mocné dary. A to moc lásky, snov a duše. Práve dar duše spôsobil, že oči ich syna sa sfarbili tmavo modro aby s nimi dokázal vidieť až do hlbín duše. Všetky tri schopnosti však boli dedičné a tak sa tieto dary dedili z potomkov na potomkov. A jedným z tých potomkov som bola aj ja a si ním aj ty, kvietok. V žilách nám prúdi rovnaká krv." Dokončila príbeh Belladonna a pozrela sa na Violetbeam, značne zmätenú z toho, čo práve počula.

"Takže sme príbuzné. Čo presne znamená ten dar duše?" Spýtala sa Violetbeam a poprvé sa na tomto zvláštnom mieste cítila takmer príjemne. Mala pocit, že ju Belladonna chápe a že by jej predsalen vedela pomôcť.

"Znamená to, že vidíš do duše. Vidíš spomienky, myšlienky, priania, túžby a pravdu. Je toho veľa, čo v duši dokážeš násť. Viem, že dokáže byť nepríjemné, keď to nevieš ovládať ale ja ťa to môžem naučiť a spraviť ťa tak ešte lepšou bojovníčkou ako si teraz." Povedala Belladonna a čiernymi očami pozorovala Violetbeam.

"Dobre. Chcem aby si ma naučila to ovládať ale nechcem tým nikomu ublížiť." Súhlasila Violetbeam a sledovala Belladonnu.

"V tom prípade sa zatiaľ vyspi. Už čoskoro začneme s tréningom. Dobrú noc, kvietok." Povedala Belladonna a aj s lesom sa rozplynula a nechala Violetbeam pokojne spať a premýšľať nad všetkými tými informáciami.