Pohľad Tulipdawn (OphiuchusClan)

Tulipdawn ležala na kraji liečiteľského brlohu a nevnímajúc pozorovala dianie v tábore. Ako bojovníci a učni odchádzali a potom sa opäť vracali. Nakoniec sa vrátila aj Sleekleg, ktorá odišla ráno nazbierať bylinky.

Bylinky odložila do zadnej časti nory a vrátila sa k Tulipdawn. Odstránila jej pavučiny zo zranenej nohy a skúmavo si zranenie prezerala.

"Myslím, že sa rana už dostatočne zacelila aby si sa mohla vrátiť ku každodenným povinnostiam." Povedala Sleekleg.

"Ale čo ak sa tá líška vráti?" Spýtala sa Tulipdawn a pred očami sa jej opäť prehrávali udalosti zo dňa útoku.

"Hliadka ju už niekoľko dní nevidela a ani necítila žiadne stopy jej prítomnosti. Zrejme odišla hlbšie na úrodnejšie územie iného klanu." Vysvetlila Sleekleg a otočila sa aby mohla upratať bylinky, ktoré priniesla.

Tulipdawn vedela, že nemá zmysel tu ďalej zostávať ak jej v poriadku. Rozlúčila sa teda s liečiteľkou a vyšla von. Napadlo ju, že by mohla ísť za Violetbeam ale sestru nikde nevidela. Zašla teda za Maplestarom, ktorý zrovna zo svoju družkou kontroloval tábor.

"Tulipdawn, som rád, že už vyzeráš lepšie." Povedal Maplestar hneď ako si ju všimol.

"Áno. Cítim sa už o veľa lepšie. Rany sa mi už vyliečili a Sleekleg povedala, že sa môžem vrátiť k svojim bojovníckym povinnostiam. Rada by som sa k nim vrátila, čo najskôr" Povedala hoci to nebola úplne pravda.

Rany na tele sa síce bez problémov zahojili ale moc dobre vedela, že ešte potrvá dosť dlho kým za zahoja aj tie na duši.

"Violetbeam pred chvíľou odišla s loveckou skupinou na lov ku Skalnatej rieke..." Začal Maplestar a premýšľal, akú úlohu by mohol Tulipdawn dať.

"Možno by si mohla ísť s večernou hliadkou, ktorú povedie Carppelt." Navrhla Sunnyshine.

"Určite rada pôjdem." Povedala Tulipdawn, ktorá dúfala, že nejaká práca ju odtrhne od neustálych myšlienok na smrť Hemlockclawa.

"Dobre. Za chvíľu sa začne stmievať, takže Carppelt bude čakať pri vchode do tábora. A keby si čokoľvek potrebovala, môžeš za mnou kedykoľvek prísť, Tulipdawn." Poslednú vetu veliteľ dodal jemnejším hlasom.

Tulipdawn vedela, že sa môže na svojho nevlastného brata vždy spoľahnúť ale rozhodne ho nechcela zaťažovať tým, že sa nedokáže vyrovnať s tým, čo sa pred pár týždňami stalo. Rýchlo len prikývla a s dvojicou sa rozlúčila.

O pár chvíľ už čakala pri vchode s Carppeltom, Songbreezeom. Chýbala už len Ravenwing, ktorá k nim práve prichádzala. Tulipdawn pri pohľade na ňu takmer zabudla ako veľmi si boli s bratom vzhľadovo podobný. Napadlo ju však, že by sa s ňou mohla pokúsiť viac spriateliť. Hemlockclaw bol predsa jej brat.

Hliadka vedená Carppeltom vyrazila do skalistej krajiny, na ktorej sa územie OphiuchusClanu nachádzalo. Ako prvé išli smerom k hranici so SagittariusClanom, keď sa Tulipdawn rozhodla pokúsiť s Ravenwing porozprávať. Carppelt a Songbreeze išli popredu a tak mala chvíľu čas byť s Ravenwing osamote.

"Občas premýšľam aké by to bolo, kedy mal OphiuchusClan na svojom území les." Začala Tulipdawn a pohľad upierala na zalesnené územie susedného klanu.

"Asi také ako doteraz, len by tu boli stromy." Povedala odmerane Ravenwing a pokračovala v chôdzi.

"Áno, samozrejme. Ale nenapadlo ťa niekedy, aké najrôznejšie druhy koristi v lese môžu byť? Určite viac ako pár myší a hadov." Povedala Tulipdawn a snažila sa nevšímať si odmeraného tônu tmavšej mačky.

"Nie, nenapadlo." Opäť neznene prehovorila Ravenwing.

"Ale..." Začala Tulipdawn. Nestihla však ďalšiu vetu, ktorou chcela začať konverzáciu, pretože bola prerušená.

"Vážne sa tu chceš so mnou celú cestu rozprávať o stromoch, Tulipdawn?!" Zavrčala podráždene Ravenwing, nie však tak nahlas aby ich v diaľke Songbreeze a Carppelt počuli.

"Nie, prepáč, môžeme sa rozprávať o čomkoľvek inom. Myslela som len, že..." Snažila sa Tulipdawn vybrať tie správne slová ale Ravenwing ju predbehla.

"Myslela si si, že keď sme obe prišli o Hemlockclawa, tak sa z nás teraz stanú najlepšie priateľky?! Pretože ja už nemám jediný dôvod tráviť s tebou čas!" Zavrčala Ravenwing a zrýchlila ale dohnala dvojicu pred sebou.

Tulipdawn len sklonila hlavu. Chcela len aby v spoločne strate mohli nájsť priateľstvo. Možno však v skutočnosti dúfala, že nájde niekoho, komu by o svojich pocitoch zo smrti druha mohla povedať. Vedela, že Violetbeam by to nepochopila a Maplestar mal kopu vlastných starostí, obzvlášť keď sa mal stať otcom.

Ravenwing ale zrejme nemala záujem o to sa s Tulipdawn priateliť, na to sa podeliť sa s ňou o podeliť o smútok.

Tulipdawn dobehla skupinku a radšej po zvyšok hliadky zostala potichu. Občas sa nepatrne pozrela na Ravenwing a dúfala, že by v jej pohľade našla nejaké znamenie toho, že ju mrzí to ako sa k Tulipdawn tvrdo správala. Tmavá, škvrnitá bojovníčka ale s kamennou tvárou zostala počas celej hliadky.

Keď už bola úplná tma hliadka sa vrátila do tábora. Tulipdawn docela prekvapilo, keď uvidela Violetbeam, ktorá svoju sestru čakala. Tulipdawn si všimla, že v poslednej dobe chodí Violetbeam skorej spávať ale potešilo ju, že sa dnes rozhodla ju sestra počkať.

"Maplestar, mi povedal, že si išla na hliadku. Vyzeráš už oveľa lepšie ako pred pár dňami." Povedala Violetbeam, keď sa zo sestrou privítala a jemne sa o ňu obtrela.

"Aj sa tak cítim. Stalo sa niečo dôležité, kým som musela zostať v liečiteľskej nore?" Spýtala sa Tulipdawn a usadila sa so sestrou k ulovenej myši, ktorú Violetbeam priniesla.

"Nič zaujímavé." Povedala Violetbeam a na chvíľu sa zahľadela do očí svojej sestry. Tulipdawn sa pri tom okamžiku neprímne zatriasla. Svoju sestru dobre poznala ale teraz mala pocit, že pred ňou Violetbeam niečo tají. Akoby v jej očiach hľadala skutočnú pravdu o tom, čo po smrti druha cíti.

Tulipdawn na chvíľu odvrátila oči aby to vyzeralo, že sa len rozhliadla. Keď sa znovu pozrela na Violetbeam zarazila sa. Zo svojej sestry cítila aj niečo iné. Zdalo sa akoby Violetbeam nad niečím premýšľala. Na sekundu jej to pripomenulo ju samotnú ako predtým zasneme premýšľala nad Hemlockclawom.

Tulipdawn však tú myšlienku ihneď vypustila z hlavy. Violetbeam nikdy neprejavila záujem o žiadneho kocúra v klane, takže možnosť, že by bola zamilovaná neprichádzala do úvahy. Alebo sa snáď za tú krátku dobu, čo musela byť celé dni s liečiteľmi, jej tvrdohlavejšia a divočejšia sestra zamilovala? Tulipdawn si nevedela predstaviť, že by jej tak dôležitá informácia unikla.

Zatiaľ sa o tom s Violetbeam ale nechcela rozprávať. Svoju sestru poznala moc dobre na to aby vedela, že by to všetko len poprela. Krátko na to sa Violetbeam rozlúčila a odišla spať.

Tulipdawn sa rozhodla zostať ešte chvíľu hore. Zasa sa jej do hlavy vrátili myšlienky o Hemlockclawovi a o sľube, ktorý mu dala. Odrazu cítila pochybnosti. Hemlockclawa naozaj milovala ale bála sa, že časom do jej života príde niekto nový.

Bolo naozaj fér aby zostala po zvyšok života sama? Aby už nikdy nemohla nikoho znovu milovať? Tulipdawn sa bála, že jedného nastane moment, keď ju jej srdce zradí. Bola však odhodlaná svoju prísahu dodržať a na verne na svojho druha čakať po zvyšok života. Alebo sa aspoň o to pokúsiť...