Pohľad Violetbeam (OphiuchusClan)

Violetbeam sa predierala skalistou krajinou. Bola zrovna na love s Tulipdawn ale jej sestra niekam zmizla, keď ucítila myší pach. Violetbeam dúfala, že ak bude so sestrou tráviť viac času, pomôže jej tým prekonať smútok zo straty druha. V skutočnosti to však nebol jediný dôvod toho, prečo s ňou dnes išla na lov tak neskoro večer. Sama sa potrebovala zbaviť myšlienok, ktoré sa jej v hlave hmýrili.

Každú noc sa tešila až sa znovu stretne so Sharpfangom. Odmietala si to priznať ale ten kocúr ju priťahoval a ani sama nevedela prečo. Možno pre jeho krásne lesklé oči, či svalnaté telo alebo snáď pre ho vždy upravenú, bielu srsť.

Vedela ale, že to hlúpe. Sharpfang by o ňu určite nikdy záujem nemal a navyše bolo vôbec možné zamilovať sa do niekoho, kto je už mnoho rokov mŕtvy?

Violetbeam bola natoľko zamyslená, že takmer narazila do svojej sestry, ktorá sa k nej s úlovkamu vracala.

"Ach, prepáč." Povedala Violetbeam, keď sa spamätala a skoro spadla.

"Nad čím stále premýšľaš?" Spýtala sa Tulipdawn, keď odložila úlovky na stranu.

"Nič dôležité." Povedala Violetbeam a dúfala, že to ako argument bude sestre stačiť. Tulipdawn sa ale s touto odpoveďou odmietala uspokojiť.

"Neklam mi. Moc dobre vidím, že ťa niečo trápi." Nenechala sa presvedčiť Tulipdawn a sestry naďalej pozorovala.

"Ja len... To by si nepochopila." Povedala Violetbeam a pokúsila sa otočiť aby sa mohla vrátiť s úlovkami do tábora.

"Ja som to vedela! Tebe sa niekto páči. Nechaj ma hádať. Tallspruce, však? Včera ste predsa boli na spoločnej hliadke." Vykríkla až prekvapivo nadšene Tulipdawn a Violetbeam na ňu zostala len prekvapene pozerať.

"Ako si na to došla?" Nechápavo sa spýtala Violetbeam a stále pozorovala sestru. Áno, bola s Tallspruceom včera na hliadke ale to preto, že jej to prikázal zástupca Dunewind. Rozhodla sa však, že bude lepšie ak jej sestra bude veriť tomuto, než tomu, že sa zamilovala do mŕtveho vraha z DarkForestu.

"Takže je to pravda! Ale neboj sa. Tallspruceovi ani nikomu inému o tom nepoviem." Vyhŕkla Tulipdawn.

Violetbeam ale vedela, že sa v tomto na svoju sestru môže spoľahnúť. Keď niečo Tulipdawn sľúbila tak to dodržala. A navyše vďaka tejto správe mala Tulipdawn hneď lepšiu náladu.

Keď sa konečne Violetbeam dostala do tábora, zasypaná otázkami od Tulipdawn, túžila si konečne ľahnúť a zaspať ale zrovna vtedy upočula ako Maplestar zvoláva klan.

Odložila úlovky na hromadu a aj so sestrou sa posadila pod skalu. Pri skale sedela Glittershine a jej päť mačiat, ktoré už boli dostatočne staré na to aby sa stali učňami.

Spottedpaw, ktorá bola už nejakú dobu jedinou učeníčkou v klane, šťastne sledovala nových učňov. Violetbeam ešte nikdy žiadneho učňa neučila a dúfala, že by tak mohla dostať svojho prvého dnes.

"Blazekit, dosiahol si vek šiestich mesiacov a je čas, aby si sa stal učňom. Od tohto dňa, kým nedostaneš svoje bojovnícke meno, budeteš známy ako Blazepaw. Tvojou učiteľkou bude Twigtail. Dúfam, že Twigtail ti odovzdá všetko, čo vie." Prehovoril Maplestar a Twigtail sa zvýtala so svojím novým učňom.

To isté sa zopakovala aj ďalšími tromi mačatami. Coyotepaw sa stal učňom veliteľa, Duskpaw sa stala učeníčkou Nutleapa a Peakpaw sa stala učeníčkou Songbreezea. Pod skalou zostalo už len jedno mača.

"Bubblekit, dosiahla si vek šiestich mesiacov a je čas, aby si sa stala učeníčkou. Od tohto dňa, kým nedostaneš svoje bojovnícke meno, budeteš známa ako Bubblepaw. Tvojou učiteľkou bude Violebeam. Dúfam, že Violebeam to odovzdá všetko, čo vie." Povedal Maplestar. Violetbeam hneď vstala a prišla k Bubblepaw.

Bubblepaw bola menšia, škvrnitá, strieborná mačka s výraznými jantárovými očami. Violetbeam sa jej dotkla nosom a prijala ju tak za svoju učeníčku. Dúfala, že na ňu jedného dňa bude môcť byť hrdá.

Bolo už dosť neskoro a tak Spottedpaw odviedla nových učňov do učeníckej nory a Violetbeam sa po pár gratuláciách k prvému učňovi, tiež vybrala do brlohu.

Netrvalo to dlho a ponorila sa do hlbokého spánku. A keď otvorila oči, uvidela pred sebou už dôverne známy les. Neďaleko si všimla Belladonny a tak k nej hneď pribehla.

"Videla som, že si dostal prvého učna, kvietok. Gratulujem." Povedala láskavo a sladko ako vždy.

"Dúfala som, že už nejakého dostanem." Povedala spokojne Violetbeam a všimla si, že Belladonna dnes vyzerá mierne nepokojne.

"Potrebujem dnes ešte niečo vyriešiť ale potom sa k tebe vrátim. Medzitým môžeš pokračovať v tréningu so Sharpfangom." Povedala Belladonna, keď sa biely kocúr vynoril v tieňov vedľa nej.

"V poriadku." Povedala Violetbeam a snažila sa z toho neznieť až moc nadšene.

"Neopováž sa jej ublížiť! Máš šťastie, že si jediný kocúr, ktorému ako tak dôverujem." Zasyčala ešte Belladonna na Sharpfanga, než sa otočila na odchod.

"Snáď si nemyslíš, že by som ublížil našej sladkej Violetbeam." Povedal pokojne Sharpfang a pousmial sa na Belladonnu, ktorá len pretočila očami a odkráčala.

"Dnes mi príde Belladonna dosť nepokojná." Povedala Violetbeam a snažila sa nepozrieť Sharpfangovi do očí. Tajne však túžila sa mu pozrieť až do duše a zistiť tak, čo si o nej myslí on.

Sharpfang však toto jej vyhýbanie sa jeho očiam rýchlo pochopil. Nahol sa k nej a jemne jej olízol ucho.

"Vidím, že by si sa mi rada pozrela do duše aby si našla odpovede na svoje otázky." Zašepkal jej do ucha kým sa odtiahol späť.

"Nie... Ja, vlastne..." Violetbeam nevedela, čo na to povedať a mala pocit,že ak by nemala tak hustú srsť tak by na nej videl, že sa červená.

"Neboj sa. Neodsudzujem ťa za to. Veľa mačiek má problém odolať môjmu šarmu. Priznávam ale síce som už videl mnoho mačiek, ty si celkom iná a nerád by som ti ublížil." Povedal Sharpfang.

"Ty by si predsa nikdy neublížil, samozrejme okrem tréningu ale tam o to ide. Nemyslela som si ale, že by si ma mal rád." Povedala Violetbeam a v hlave si premietala mnoho predchádzajúcich tréningov so Sharpfangom.

"Zrejme toho ešte o mne veľa nevieš, zlatko." Povedal Sharpfang a opäť sa jemne tvárou obtrel o Violetbeam. Tá mala pocit, že počuje tlkot vlastného srdca. Predsa len tu bola šanca, že by ju Sharpfang miloval a tiež sa k nemu pritiskla. Sharpfang sa však odrazu odtiahoľ.

"Vracia sa Belladonna." Povedal, keď nastražil uši. Ak sa o Belladonne Violetbeam niečo naučila, tak to bolo to, že pohŕda láskou a nenávidí kocúrov. Violetbeam sa nikdy nepýtala prečo a aj keby to chcela zistiť tajne, tak Belladonna sa naučila blokovať schopnosť nazerania do duše a tak Violetbeam videla vždy len to, čo jej Belladonna dovolila.

Práve teraz sa svetlohnedá, štíhla mačka s tmavou tvárou a labkami k dvojici vracala. Violetbeam si hneď všimla jej mierne nedôverčivý pohľad. Rozhodne Sharpfangovi neverila, že by s Violetbeam len trénoval. Nechcela to ale riešiť a tak len chvostom bielemu kocúrovi naznačila aby ihneď odišiel. Sharpfang sa naposledy pozrel na Violetbeam a odkráčal opäť do tieňov.

"Takže? Čo budeme dnes robiť?" Spýtala sa Violetbeam a snažila sa tváriť nevinne.

"Dnes nebudeme trénovať. Musím ti niečo povedať. Niečo, čo si mala vedieť už dávno. Teraz som si však tvojou vernosťou ku mne a tomuto miestu istá a môžem ti to prezradiť." Povedala Belladonna a usadila sa.

"Dobre." Povedala neisto Violetbeam a tiež sa usadila. Odrazu sa jej zdala Belladonna až príliš vážna.

"Tvoj otec nie je Poisonstar ako ti bolo povedané. Maplestar ti to povedal len preto aby ťa pred Poisonstarom ochránil. Nie je to však pravda." Začala Belladonna a na chvíľu sa odmlčala.

"To nemôže byť pravda! Poisonstar je môj otec." Povedala trochu podráždene Violetbeam.

"Ale je. Ako potom vysvetlíš svoju schopnosť? Dedí sa predsa z rodičov na potomkov a Viperstripe ani Poisonstar také schopnosti nemali. Ani nikto z OphiuchusClanu." Povedal Belladonna a zostala stále pokojná.

"Tak potom kto?" Spýtala sa Violetbeam po chvíli mlčania, keď si uvedomila, že to čo jej Belladonna povedala dáva zmysel.

"Povedala som ti predsa, že sme vzdialené príbuzné. Tvoj otec žije v meste a je to tulák patriaci do skupiny s názvom Flowers, ktorej súčasťou som bola kedysi aj ja. Ty, tvoja sestra a brat ste potomkami toho tuláka a Viperstripe." Vysvetlila Belladonna.

"Brat?" Spýtala znovu nechápavo Violetbeam. To, čo Belladonna povedala znamenalo, že Maplestar jej brat nie je. Akého iného brata teda myslela?

"Bluebell, liečiteľ LibraClanu. Po narodení ho Maplestar odniesol, pretože vyzeral ako váš otec, aj on má tento dar. Ja som si však vybrala teba na výcvik, pretože verím, že si silnejšia ako on." Odpovedala Belladonna a pozorovala Violetbeam, ktorá zostala len šokovane sedieť.

"Rob si s tou informáciou, čo chceš. Pokojne ju komukoľvek povedz alebo si ju nechal pre seba. Ten kocúr však predstavuje hrozbu, kvietok." Povedala Belladonna opäť svojím láskavým a jemným hlasom.

"Prečo? Veď je to môj brat. Určite by sa so mnou a Tulipdawn chcel zoznámiť." Začala ešte mierne šokovaná Violetbeam. Čo bolo zlé na tom mať skutočného brata?

"Jeho schopnosť je rovnako mocná ako tvoja a ak by chcel mohol by už čoskoro zabrániť tomu aby som ťa ja a ostatní cvičili a to predsa nechceš. Stála sa predsa chceš stať tou najlepšou bojovníčkou aby na teba mohol byť tvoj klan hrdý. Však, kvietok?" Spýtala sa Belladonna a olízla si hruď.

"Áno ale, čo chceš teda robiť?" Spýatala sa Violetbeam a snažila sa Belladonne nazrieť do očí. Belladonna ale jej schopnosť natoľko blokovala, že tentokrát nevidela vôbec nič.

"To už ťa nemusí trápiť, kvietok. Môžeme si ale zatiaľ spolu zacvičiť pár bojových pohybov, že?" Spýtala sa Belladonna a Violetbeam prikývla. Ak dúfala, že sa po dnešku zbaví otázok vo svojej mysli tak sa veľmi mýlila.