Pohľad Tulipdawn (OphiuchusClan)

Tulipdawn z diaľky pozorovala ako jej sestra vyráža na lov spolu so svojou učeníčkou Bubblepaw, Tallspruceom a Kinkclaw. Síce by Tulipdawn išla rada s nimi, čakala ju ale ranná hliadka s Blazepawom, Twigtail a Ravenwing.

Netrvalo to dlho a Twigtail s Blazepawom už čakali pri vchode do tábora. Tulipdawn vstala a zašla k nim. Ravenwing ako vždy meškala. Po pár minutách sa našťastie objavila a hliadka mohla začať.

Blazepaw bol večne energický učeň a za ním musela Twigtail stále dobiehať. Zatiaľ, čo Tulipdawn zostala opäť sama s Ravenwing, z čoho nemala zrovna dobrý pocit. Nechápala ako mohol byť niekto ako Hemlockclaw príbuzný s Ravenwing. Hemlockclaw bol vždy lákaskavý, starostlivý a jemný druh. A Ravenwing... Bola Ravenwing. Tulipdawn však nebola ten typ mačky, ktorá by sa ľahko vzdávala.

"Ehm... Ravenwing, napadlo mi, že by sme mohli ísť niekedy spolu na lov. Samozrejme, ťa do toho ale nechcem nutiť." Začala opatrne Tulipdawn a pozrela sa na väčšiu mačku.

"Fajn." Vzdychla si Ravenwing, ktorá už zrejme pochopila, že keď sa chce Tulipdawn s niekým spriateliť, tak nemá cenu odporovať.

Tulipdawn chcela povedať ešte niečo a prerušil ju výkrik Blazepawa. Obe bojovníčky sa teda rozbehli k dvojici, ktorá bola popredu. Keď k nim dobehli, všimli si, že Blazepaw má v labke tŕň.

"Blazepaw, vravela som ti, že nemáš behať cez tie kríky." Povedala mierne vyčítavo Twigtail, keď k nej Tulipdawn a Ravenwing priši.

"Prepáč, Twigtail." Povedal mladý učeň a začal sa pokúšať tŕň z labky odstrániť.

"Musím ho vziať za liečiteľmi. Nebude vadiť ak dokončíte hliadku len vo dvojici?" Spýtala sa Twigtail, keď si prezrela zranenie svojho učňa.

"V poriadku, zvládneme to aj dve." Povedala Tulipdawn, aj keď Ravenwing by najradšej nesúhlasila.

Twigtaila teda prikývla aj aj s Blazepawom sa otočila aby sa mohla vrátiť do tábora a vziať svojho učňa k liečiteľom.

"Ravenwing, viem, že sa nerada rozprávaš ale keď už sme tu len dve. Navyše mám pocit, že sa ešte dosť dobré nepoznáme na to, že sme... Že sme rodina." Povedala Tulipdawn ale pri spomienke na smrť Hemlockclawa sa zarazila.

"Nie sme rodina. Nie pokrvná." Povedala Ravenwing, prekvapivo docela pokojne.

"Áno, ale ani jedna z nás už veľa ďalších členov rodiny nemá. Ja mám Violetbeam a Maplestara a ty Shorttail." Povedala Tulipdawn ale pri zmienke o Shorttail, švihla Ravenwing chvostom.

Shorttail pred pár dňami oznámila, že čaká nový vrh s jej novým druhom, čo jej prvorodenú dcéru Ravenwing zrovna dva krát nepotešilo, kedže od smrti Hemlockclaw ubehlo len pár mesiacov a ona mala pocit, že jej matka sa snaží Hemlockclawa nahradiť.

Tulipdawn nevedela, čo si o tom myslieť. Shorttail prišla o druha a syna. Určite mala nárok nájsť si novú radosť, aj keď si to Ravenwing nemyslela.

"Možno je nakoniec lepšie, že ty svojich rodičov takmer nepoznala ale stále máš rodinu, ktorá ťa miluje." Povedala trochu miernejším tónom Ravenwing.

Tulipdawn sa znovu odmlčala. Jej matka Viperstripe zomrela pri pôrode ale bola preslávená svojou divokou a drzou povahou. Milovala by napriek svojej povahe svoje dcéry? Tulipdawn si vždy priala to zistiť.

A Poisonstar? Tulipdawn si na neho sotva spomínala. Z rozprávania však vedela, že bol viac ako len nespokojný z toho, že má dcéry. Z príbehov Tulipdawn vedela, že Poisonstar bol krutý tyran. Porazili ho až Maplestar a Crimsonrose, za čo sa stali v klanoch oslavovaní ako hrdinovia. Tulipdawn vždy túžila svoju nevlastnú sestru Crimsonrose poznať, lenže v dobe keď zomrela, bola Tulipdawn len mača.

"Ale stále máš klan. Klan bude vždy tvojou rodinou." Povedala nakoniec Tulipdawn a pozrela sa do modrých očí tmavej korytnačinovej mačky.

"To vravia všetci ale nie je to pravda. Celý život som trénovala lov a boj, bola som vždy lepšia ako brat. Nech som ale robila čokoľvek, on bol obľúbenejší ako ja. A mňa opustil aj vlastný druh." Zavrčala Ravenwing.

"Určite raz stretneš niekoho, kto ťa bude milovať. Myslím, že každý má na svete svoju pravú lásku, ktorú musí nájsť aby s ňou mohol byť navždy šťastný." Povedala Tulipdawn, ktorá k Ravenwing pocítila pocit ľútosti.

"Navždy šťastný? Budeš aj ty navždy šťastná, keď je Hemlockclaw mŕtvy?" Zavrčala Ravenwing a opäť sa jej hlas zmenil na chladný.

"Ja..." Tulipdawn sa na viac slov nezmohla.

Nebolo to fér. Ak by Hemlockclaw žil, bola by navždy šťastná, nie? Tulipdawn ho milovala ale teraz, pár mesiacov po jeho smrti, pri spomienke na neho necítila nič. Ani smútok ani lásku. Akokeby bol len spomienkou. Spomienkou, ktorej sľúbila, že na neho bude verne čakať a nebude milovať nikoho iného.

Ravenwing si len odfrkla a pokračovala ďalej v chôdzi. Tulipdawn trochu spomalila a mlčky išla za Ravenwing. Prečo sa každý ich rozhovor musel skončiť rovnako?

Zrejme by aj zvyšok hliadky prebiehal v tichosti ak by sa zrazu Ravenwing nezastavila a nezačala sa rozhliadať. Tulipdawn najprv nechápala, prečo tmavšia mačka tak znervóznela ale potom ucítila ten pach. Pach smrti, ktorí cítila naposledy v deň, keď zomrel Hemlockclaw.

Kým však ktorákoľvek z mačiek stihla zareagovať, z ktíkov vybehla líška so zjazvenou tvárou a vrhla sa priamo na Tulipdawn. Jazvy na tvári líšky boli Tulipdawn dobre známe. Líška, ktorá zabila jej druha sa vrátila a zrejme si spomenula na pach mačky, kvôli ktorej k svojim jazvám prišla.

Líška sa k Tulipdawn rozbehla ale tá sa nedokázala pohnúť z miesta. Znovu sa jej pred očami prehrávala tá samá scéna. Tentokrát tu ale nebol jej druh aby ju zachránil.

Späť do reality Tulipdawn dostalo až cvaknutie zubov ostrých ako britva tesne pred jej tvárou. Ravenwing sa na líšku vrhla a pazúrmi sa jej zasekla na chrbte. Líška sa ju pokúšala zhodiť ale Ravenwing sa nepúšťala a líšku opakovane škriabala a hrýzla.

Líške očividne došlo, že Ravenwing nie je len tak nejaká mačka, ktorú by si dala na raňajky a tak hneď ako zo seba Ravenwing odhodila, rozbehla sa späť do lesa.

"Si v poriadku?" Spýtala sa Ravenwing prekvapivo nežným hlasom, keď si prišla späť k Tulipdawn.

"Á-áno." Povedala stále otrasená Tulipdawn. Možno sa jej to len zdalo ale vyzeralo to akoby sa o ňu Ravenwing naozaj bála a mala o ňu starosť.

Čakala, že sa na ňu Ravenwing nahnevá, za to že jej s odohnaním líšky nepomohla ale tmavšia mačka si ju len prezrela akoby sa uisťovala, či vraví pravdu a bez slova sa vydala k táboru.

"Nečakala som, že ma zachrániš. Potom ako ťa stále otravujem." Zašepkala cestou Tulipdawn.

"Možnl je to predsa len tak ako si povedala. Klan je rodina a rodine nemôžem nepomôcť pri útoku líšky." Povedala docela pokojne Ravenwing a pokračovala v ceste.

"Ďalujem." Bolo jediné na čo sa Tulipdawn zmohla. Zrazu v sebe ucítila akísi príjemný pocit. Pocit, že nie je pre Ravenwing ľahostajná a možno sa časom naučia spolu vychádzať.