Pohľad Violetbeam (OphiuchusClan)

Violetbeam kráčala bez slova DarkForestom po boku Sharpfanga. Každú noc trávila s ním na tomto mieste a cez deň sa nemohla dočkať až ho znovu stretne. Hoci si to zo začiatku nechcela priznať, teraz v tom mala jasno. Milovala ho. Nikdy v sebe necítila ten pocit, že niekoho tak veľmi milovala. Ani k svojej sestre necítila tak silnú lásku ako k Sharpfangovi.

V skutočnosti však o Sharpfangovi toho veľa nevedela. Netušila, čo spravil, že sa dostal po smrti na toto miesto. Síce ju lákalo pozrieť sa mu do duše, nikdy to neurobila. Chcela aby jej to povedal sám a nie aby mu ona musela prečítať spomienky.

Bála sa sa ale, že by tým svojho druha urazila. Sharpfang ju miloval rovnako ako ona neho a nechcela ho raniť alebo sa ho pýtať na niečo, na čo nerád spomínal. Vedela však, že sa to niekedy dozvedieť musí.

"Sharpfang? Môžem sa ťa niečo spýtať?" Začala Violetbeam. Cítila ako sa svojou srsťou dotýka Sharpfanga a jeho chvost ju hladil po chrbte.

"Samozrejme, Violetbeam. Môžeš sa ma spýtať čokoľvek." Povedal Sharpfang a sadol si aby si upravil bielu srsť na labke.

"Ako si sa dostal do DarkForestu? A ako si žil predtým?" Spýtala sa Violetbeam na rovinu a usadila sa oproti bieleho kocúra.

"Ach... Čakal som, kedy sa to opýtaš." Povedal Sharpfang no neznel zaskočene alebo nahnevane.

"Predpokladám, že podľa mojej farby srsti si určila, že pochádzam z AquariusClanu. Mojím otcom bol vtedajší veliteľ a všetci verili, že jedného dňa budem ako on a povediem klan. Keď som sa ale stal bojovníkom, všetko sa zmenilo. Bol som na love so svojimi sestrami a napadol nás tulák. Jednu z mojich sestier vážne zranil. Moja druhá sestra ju vzala do tábora a ja som sľúbil, že toho tuláka nájdem a pomstím sa mu." Povedal Sharpfang a odmlčal sa, zatiaľ ako ho Violetbeam počúvala.

"Zabil si ho?" Spýtala sa Violetbeam.

"Áno. Bol som nahnevaný, za to čo spravil mojej sestre. Lenže, keď som ho zabil, pocítil som na jeho mäso a tak som ochutnal. Došlo mi, že nechutí vôbec zle a tak to začala. Túžil som po tej chuti tak moc, že som sa nedokázal ovládať a v tajnosti lovil mačky zo svojho klanu aj z iných klanov. Po smrti mojej učeníčky na to došli moje sestry. Prosili ma aby som s tým prestal. V tú chvíľu som ale nemyslel na nič iné a zaútočil som na neho. Boli ale v početnej výhode a sebaobrane má zabili. Prebudil som sa v DarkForeste." Dokončil svoj príbeh Sharpfang a pozrel sa na svoju družku.

Violetbeam vedela, čo čaká. Chce zistiť, či o neho vôbec ešte stojí, keď jej povedal pravdu, ktorú by nechcel, o niekom koho miluje, zistiť nikto.

"A teraz? Ak by mohol niekoho... uloviť, urobil by si to?" Spýtala sa Violetbeam, stále otrasená zo zistenia, že Sharpfang je kanibal.

"To, že je niekto v DarkForeste, ho k lepšiemu nezmení. Tebe by som ale nikdy neublížil, Violetbeam. Zo svojich činov ľutujem len ten deň, keď som zaútočil na svojej sestry. Nič iné." Povedal Sharpfang a sa obtrel o tvár Violetbeam.

"Chápem, Sharpfang. Stále ťa milujem." Bolo jediné, čo dokázala zo seba škvrnitá mačka povedať. Ani sama netušila, prečo to vzala tak ľahko. Možno bola tak moc očarená láskou, že si ani neuvedomovala skutočnosť.

Keď Violetbeam opätovala Sharpfangovi obtretie o tvár, všimla si, že ich z diaľky pozoruje Belladonna a usmieva sa. To však nebol jeden z tých jemných a hrejivých úsmevov, ktoré Belladonna mala, keď sa v Violetbeam bežne rozprávala alebo ju chválila za jej pokroky v tréningu. V tom úsmeve bol niečo iné a temné.

Violetbeam sa rýchlo odtiahla. Vedela ako Belladonna nenávidí lásku a tiež, že ju hnevá, keď vidí Violetbeam so Sharpfangom.

"Musím už ísť. Belladonna sa so mnou chce zrejme porozprávať." Povedala Violetbeam a rozlúčila sa so Sharpfangom.

Cestou k Belladonne cítila nepríjemný pocit, netušila však prečo. Belladonna sa k nej vždy správala láskavo a Violetbeam mala často pocit, že ju hnedá mačka berie ako vlastnú dcéru. Teraz bolo ale niečo inak.

"Vidím, že si konečne našla na mňa čas, kvietok." Povedala Belladonna láskavým hlasom.

"Chcela som len stráviť trochu času so Sharpfangom." Povedala Violetbeam. Od kedy sa stala družkou Sharpfang s Belladonnou už netrávila, toľko času ako predtým.

"Nevadí, mám pre teba totiž prekvapenie." Povedala Belladonna a zamierila hlbšie do lesa. Violetbeam išla hneď za ňou.

"Svoju schopnosť už vieš dokonale ovládať a teraz sa ju naučíť aj dokonale využiť." Povedala Belladonna, keď s Violetbeam prišla až k vysokej skale, ktorá sa týčila poblíž krvavej rieky.

Pod skalou bola zhromaždená skupina mačiek, ktoré sedeli v kruhu. Uprostred kruhu stála nejaká mačka. Violetbeam ale už z diaľky poznala, že to nie je mačka z DarkForestu. Jej škvrnitá srsť bola až priveľmi svetlá, na zatienené kožuchy ostatných mačiek z tohto miesta. Jej oči neboli temno čierne ale mali normárlnu farbu.

Violetbeam odrazu tú mačku spoznala. Biela srsť s ryšavými a čiernymi škvrnami. Každé oko inej farby. Bola to Twigtail. Prečo bola ale v DarkForeste? Violetbeam ju nikdy predtým nevidela.

"Čo..." Začala Violetbeam ale stratila slová.

"Musíš sa naučiť použiť svoje schopnosti aj v boji so živou mačkou, kvietok. Preto teraz pôjdeš bojovať s tou živou mačkou." Povedala naprosto pokojne Belladonna.

"Ale veď je z môjho klanu." Zaprotestovala Violetbeam. To predsa od nej nemôže Belladonna chcieť.

"Je to tvoja záverečná skúška. Mnoho mačiek, ktoré tu trénovali ju odmietli urobiť, pretože boli príliš slabé a báli sa. Ja ale verím, že ty si iná, lepšia. Stačí ak s tou mačkou budeš bojovať. Na tomto mieste neexistuje vernosť k žiadnemu klanu, iba k DarkForestu. A neboj sa. Až sa tvoja priateľka prebudí, nebude si to pamätať." Povedala Belladonna a usadila sa k ostatným mačkám do kruhu.

Violetbeam vstúpila do kruhu k Twigtail. Mladá bojovníčka si ju šokovane prezerala akoby nedokázala uveriť tomu, čo vidí.

"Violetbeam? Si to ty?" Spýtala sa vystrašene Twigtail.

"Áno." Na viac slov sa ale Violetbeam nezmohla. Chcela to mať, čo najrýchlejšie za sebou.

Odrazila sa zadnými nohami a dopadla rovno na Twigtail. Druhá mačka, prekvapená z útoku ale okamžite začala brániť. Violetbeam ale tá chvíľa zaváhania stačila k tomu aby sa jej pozrela do duše a videla všetko, čo jej protivníčka plánuje.

Keď sa Twigtail pokúsila odkopnúť Violetbeam, mladšia mačka sa uhla a sama zaútočila. Znovu zaútočila a zahryzla sa Twigtail do ucha. Odrazu však na svojej hrudi ucítila bolesť od pazúrov. Tá bolesť jej ale pridala silu. Odrazu mala pocit akoby stratila všetky zábrany. Odhodila Twigtail a než sa tá stihla spamätať, zaryla jej pazúry do brucha.

Twigtail bolestne zasyčala a snažila sa brániť, Violetbeam ale nič nevnímala. Mala pocit aby naozaj bojovala proti nepriateľovi. Ako by svojej telo ani neovládala. Než si ale uvedomila, čo robí, ležalo pod ňou už len nehybné telo mačky s rotrhnutým hrdlom, ktoré sa po chvíli rozplinulo na prach.

Violetbeam do reality vtrhli až oslavné výkriky mačiek z DarkForestu. Ona však zostala len nehybne stáť. Srsť mala od krvi a mala aj niekoľko rán ale nič necítila. Necítila šok, smútok ani hnev sama na seba. Twigtail poznala celý život, teraz ale mala pocit akoby jej to bolo jedno. Potom ale niečo predalen pocítila. Pocítila to ako ju DarkForest zmenil.

"Výborne, kvietok." Upočula gratuláciu od Belladonny, miesto nej však jej pohľad upútalo niekto iný. V dave temných mačiek, sedel aj jeden kocúr, ktorý očividne nebol z jej úspechu nadšený. Violetbeam ho však rýchlo spoznala. Bol to Poisonstar, bývalý krutý veliteľ jej klanu a donedávna aj kocúr, o ktorom si myslela, že je jej otec.

Než však Violetbeam stihla akokoľvek zareagovať, jej telo sa vo svete živých prebralo a ona musela opäť DarkForest opustiť. Tentokrát však s vedomím, že v tento deň sa jedna mačka z jej klanu už neprebudí.