Pohľad Tulipdawn (OphiuchusClan)

Tulipdawn už od skorého rána sa nervózne prechádzala po tábore ako aj pár ďalších mačiek. Sunnyshine začala rodiť a momentálne bola v liečiteľskom brlohu aj s liečiteľmi a svojím druhom Maplestarom. Klanu nezostávalo nič iné ako čakať a dúfať, že všetko dobre dopadne.

Tulipdawn si to priala zo všetkých najviac. Vedela, že jej nevlastný brat a jeho družka už o dva vrhy prišli a rozhodne si zaslúžili aby to tentokrát vyšlo a oni mali krásne mačiatka.

Klan potreboval nových budúcich bojovníkov, hlavne potom ako pred pár týždňami prišli o Twigtail, ktorá záhadne zomrela v spánku. Na jej tele neboli žiadne znaky poranení a tak liečitelia usúdili, že mohla zomrieť na nejaké vnútorné zranenie alebo chorobu bez príznakov.

"Vieš už niečo nové?" Spýtala sa Violetbeam, keď sa vrátila z rannej hliadky k sestre.

"Nie. Len dúfam, že budú v poriadku." Povedala Tulipdawn nervózne.

"Bojíš sa, že sa stane to isté, ako našej matke?" Spýtala sa Violetbeam a pripomenula Tulipdawn tak jej skryté obavy.

Keď sa mali Violetbeam a Tulipdawn narodiť, mali mať aj brata. Nastali ale problémy a ich otec Poisonstar si musel vybrať. Život mačaťa, ktoré už možno nežije alebo jeho matky. Poisonstar v tú noc ale viac túžil po synovi alebo matke jeho mačiat a vybral jeho život.

"Viem, že Maplestar by to neurobil. Radšej sa zmieril s tým, že nikdy nebude otcom ako prísť o Sunnyshine." Povedala Tulipdawn rozhodne. Svojho brata dobre poznala a vedela, že všetko, čo robí, robí pre svoj klan a rodinu.

Tulipdawn sebou trhla pri ďalšom výkriku Sunnyshine, ktorý sa ozval z brlohu liečiteľov. Tentokrát po ňom ale nasledovalo tiché mňaukanie mačiatka. Aspoň na chvíľu to bol upokojujúci zvuk, než ho opäť prerušili výkriky bolesti.

Našťastie to netrvalo dlho a výkriky vystriedalo ďalšie mňaukanie, tentokrát hlasnejšie. Po chvíli z nory vyšla stará liečiteľka Turtleleap a kývla na obe sestry aby im naznačila, že sa môžu prísť pozrieť.

Tulipdawn nasledovaná Violetbeam vošla dnu a hneď ucítila pach byliniek a mlieka. Vo veľkom pelechu na kraji uvidela Sunnyshine - krémovú mačku s tmavými a svetlými hnedými škvrnami, jedným okom modrým a druhým jantárovým. Veďľa nej ležal jej druh, Maplestar - tmavý, korytnačinový kocúr so žltými očami.

Maplestar veľmi nežne olizoval srsť svojej družky, akoby sa bál, že by ju pri silnejšom dotyku poranil. Tulipdawn si k nim sadla a načiahla sa aby uvidela dve malé mačiatka, ležiace pri svojej matke, ktoré hladne pili mlieko.

Prvý bol malý kocúr biely kocúr s hnedými a krémovýmk škvrnami, ktoré boli zaujímavé svojim hranatým a nepravideľným tvarom. Druhé mača bola škvrnitá mačka. Jej srsť bola biela s veľkými čiernymi škvrnami a menšími tmavoryšavými až červenými škvrnami, ktoré akoby pripomínali malé, okvetné lístky.

"Ako sa budú volať?" Spýtala sa Tulipdawn, zatiaľ čo nedokázala spustiť zrak z malých mačiat svojho brata.

"Náš syn bude Crystalkit." Povedala Sunnyshine a usmiala sa.

"A dcéra Carminekit." Povedal Maplestar a očami pozoroval malú mačičku.

Tulipdawn ihneď to meno pochopila. Nešlo tak ani o tie malé, červené fliačiky na srsti Carminekit, ale o symboliku. Maplestar mal kedysi sestru Crimsonrose z AriesClanu. O tom, že sú súrodenci sa dozvedeli až v dospelosti. Crimsonrose pomohla svojmu bratovi zastaviť Poisonstara ale zomrela u toho. Dnes boli obaja súrodenci v klanoch oslavovaní ako hrdinovia, čo oslobodili les od tyranského veliteľa. A kedže mená Carmine a Crimson mali rovnaký význam, voľa nebola pre Maplestara ťažká.

"Gratulujem." Prerušila jej premýšľanie Violetbeam, ktorá tiež šťaštne pozorovala dvojicu mačiat.

"Áno, aj ja." Dodala hneď Tulipdawn.

Zrazu však pocítila závisť. Samozrejme to svojmu bratovi priala ale vedela, že ona nikdy tento pocit nepocíti. Dala Hemlockclawovi sľub, že nikdy nebude nikoho iného milovať. Pochopiteľne z toho vyplívalo, že keď nebude mať milujúceho druha, pravdepodobne nebude mať ani žiadne mačatá.

"Už by ste mali ísť, aj ty Maplestar. Sunnyshine a mačiatka si potrebujú odpočinúť." Povedal druhý liečiteľ Honeyleaf. Sestry sa teda aj Maplestarom rozlúčili s ostatnými a vyšli von.

Maplestar zašiel hneď do svojej nory. Od skorého rána bol hore a zrejme moc nespal ani cez noc. Violetbeam odišla za Tallspruceom. Tulipdawn to dosť prekvapovalo. Nezdalo sa, že by Violetbeam predtým o tohto kocúra javila záujem ale v posledných pár dňoch s ním trávila všetok voľný čas a dokonca klanu oznámili, že sa stali druhmi.

Tulipdawn z toho nemala dobrý pocit. Violetbeam a Tallspruce sa dali v podstate dokopy len týždeň či dva ale predtým sa nijak výrazne k sebe nemali. Tulipdawn ale nad tým už nechcela premýšľať. Možno naozaj ostatným len závidela ich šťastie.

"Ako sa má Sunnyshine?" Spýtala sa Ravenwing, keď k Tulipdawn prišla.

"Dobre. Ona aj mačiatka sú v poriadku." Povedala Tulipdawn a pozrela sa na tmavšiu mačku.

"Tak gratulujem, že si stala tetou." Povedala Ravenwing, ktorá mala dnes prekvapivo dobrú náladu.

"Áno. Síce nebudem mať vlastných potomkov ale sľubujem, že pre nich budem tou najlepšou tetou na svete." Povedala Tulipdawn, keď na ňu opäť dopadol pocit smútku.

"Pamätám si, že som ti sľúbila lov. Ak teda ešte chceš." Povedala Ravenwing, ktorá akoby chcela aby Tulipdawn prišla na iné myšlienky.

"Áno, veľmi rada." Povedala Tulipdawn a s Ravenwing vyšli z tábora aby si mohli ísť zaloviť. Tulipdawn tešilo, že má Ravenwing dnes tak dobrú náladu a rozhodne to chcela nejak využiť.

Pri premýšlaní si ale ani neuvedomila, že prišli ku Skalnatej rieke. Naposledy na tom to mieste bola v deň, keď jej druh zomrel a od vtedy sa tomuto miesto vyhýbala.

"Už je to dlho, čo som tu bola naposledy." Povedala Tulipdawn a Ravenwing zrejme pochopila, čo tým v skutočnosti myslí.

"To som nevedela." Povedala Ravenwing. Zrejme sa snažila aby to znelo ako ľútosť ale nebolo to z jej hlasu moc poznať.

"Často sem chodím, keď som sama. Zabudnem tak na všetky starosti." Vysvetlila Ravenwing.

Tulipdawn len ticho prikývla a začala sa prechádať po kraji rieky. V hlave sa sa jej znovu vírili myšlienky.

"Občas mám pocit akoby to boli len spomienky. Akoby som už nič necítila." Zverila sa Tulipdawn a pozrela sa na Ravenwing.

"Aj mne chýba ale nikto ťa predsa nenúti aby pozvyšok života kvôli tomu môjho brata oplakávala a bola smutná." Povedala Ravenwing, ktorá o tom sľube očividne nič nevidela.

"Ale ja som mu to sľúbila. Sľúbila som, že budem milovať len neho a už nikdy sa znovu nezamilujem." Povedala Tulipdawn a sadla si proti Ravenwing.

"Svojho brata budem vždy milovať ako jeho setra ale toto je nezmysel, Tulipdawn. Nemôžeš predsa kvôli jeho smrti nemôcť milovať niekoho iné. Si mladá a ako som už zistila, túžiš po láske. Naozaj chceš len pre ten sľub zostať už navždy sama? Ak keby si stretla niekoho nového, do ktorého sa zamiluješ?" Spýtala sa Ravenwing a Tulipdawn ucítila ako jej po tvári stekajú slzy.

Samozrejme, že chcela sľub dodržať ale niekde hlboko vo svojom srdci vedela, že túži po láske  a po niekom, koho by mohla milovať.

Než však stihla niečo povedať, Ravenwing sa k nej pritiskla a olízla jej upokojujúco ucho. Tulipdawn jej dotyk vrátila a ucítila upokojenie. Ani si neuvedomila ako dlho sa s Ravenwing o sebe upokojujúco obtierali akoby každá z nich hľadala útechu u tej druhej. Tulipdawn zrazu ucítila pocit, ktorý už mnoho mesiacov necítila. Bola pokojná a šťastná.