,,Remus?"spýtala sa Nymphadora, čím prerušila niekoľko minútové ticho.

,,Áno?" otočil na ňu hlavu a usmial sa.

,,Pôjdeme dnes večer niekam von?" vyslovila opatrne a spýtavo nadvihla obočie. Dnes mala voľno a nechcela ďalší večer stráviť sledovaním muklovskej televízie.

,,Ehm... nie."

,, Prečo?" mierne zvraštila obočie a xomkla pery. Naozaj to bola len rečnícka otázka a nečakala, že odpovie záporne. Naozaj mu nestála ani za to, aby s ňou strávil jeden idiotský večer?

,,Ja... musím si ešte niečo vybaviť." povedal, ale znelo to skôr ako otázka.

,,A kedy budeš musieť odísť?" povzdychla si. Nepýtala sa na dôvod, prečo s ňou nestrávi večer, pretože by jej aj tak nič nepovedal.

,,Neviem, asi tak..." stíchol a pozrel sa na hodinky.

,,No?" povzbudila ho, keď už asi pol minúty mlčal.

,, Vlastne by som mal ísť už teraz." dokončil a nervózne sa poškriabal na zátylku.

Nymphadora sa naňho prísne pozrela a dúfala, že jej k tomu predsa len povie niečo bližšie. Ale on len vstal, rozlúčil sa už ho nebolo. Akonáhle opustil miestnosť, Tonksová pomaly prešla k oknu. Otočila kľučkou a so zdĺhavým zavŕzganím otvorila staré okno.

Vonku bola tma, no mesiac ešte výjsť nestihol. Ticho bezveternej noci prerušilo len občasné zahúkanie sovy, osamelo sediacej na neďalekom strome.

Trochu sa vyklonila, aby mala dobrý výhľad na Remusa vychádzajúceho z vchodových dverí. Keď ho zbadala, mierne sa skryla. Nechcela, aby ju videl.

Sledovala, ako kráča po chodníku, prechádza cez cestu a pokračuje smerom k lesu. Zamračila sa. Nerozumela tomu. Prečo sa jednoducho neodmiestnil tam kam potreboval a namiesto toho šiel do lesa?

Ešte chvíľu čakala, no keď sa jej Remus stratil z dohľadu, zišla po schodoch, opustila dom a vybrala sa za ním.

Svižne sa predierala pomedzi rozvetvené konáre šípkových kríkov a snažila sa nevydávať žiadne zvuky. Nespomaľovala ani nezastala, i keď už stratila tú istotu, že Remus je pred ňou. Dokonca už ani neverila, že šiel rovnakou cestou ako ona. Možno nebol úplne najlepší nápad ísť v noci do lesa.

Keď už bola zmierená s tým, že sa stratila, započula nejaký zvuk. Bolo to ako bytie vlka. Pozrela sa hore na oblohu. Mesiac už bol vysoko a bolo jasné vidieť, že bol spln. Vlk zavyl znovu, tentoraz bližšie. Omnoho bližšie.

Nymphadora sa začala zdesene obzerať. Vedela, čo jej hrozí. Prútik síce malá pri sebe, ale proti vlkolakovi ním nezmôže nič.

Všetko stíchlo. Tonksová zastala, aby nevydávala zbytočne zvuky a nastrazila uši. Nič ale nepočula. Zrazu sa spoza nej ozvalo puknutie halúzky. Otočila sa a pohľad zabodla na to miesto. Cítila, že tam niekto, alebo teda niečo je a že ju to pozoruje.

Prudko dýchala a čakala na to najhoršie, no nič sa nedialo. Pomaly uvoľnila ruku, v ktorej zvierala prútik, ale v tom momente to aj oľutovala. Spoza kríkov vyskočil nejaký tvor.

Tvor ju zhodil z nôh a do ramien jej zakvačil zakrivené, no ostré pazúry. Papuľu plnú ostrých zubov, z ktorej vytekali slyzké sliny mal tesne pri jej tvári, no ona aj tak nevydala ani hláska. Snažila sa príliš nehýbať, i keď rany na ramenách ju neskutočne boleli.

Vlkodlak otvoril papuľu a zavrčal. Švikla rukou a nechtami ho poškriabal na líci. Až potom si uvedomila, akú hlúposť spravila. Tonksová odvrátila tvár a prudko zavrela oči čakajúc to najhoršie. Keď sa nič nedialo, otvorila ich a zistila, že vlkodlak tam už nie je.

Nečakala na nič a čo najrýchlejšie sa vrátila domov. Celú noc nemohla zaspať a hneď ako sa objavili prvé slnečné lúče, premiestnila sa k Remusovi.

Keď ho zbadala, všimla si niečo, čo predtým nie. Na líci mal škrabanec, očividne od nechtov. Zamračila sa. Všetko jej pomaly začalo dochádzať.

Dvihla pohľad k jeho očiam, ktoré však hľadeli všade inde ako na ňu a našla v nich odpoveď. Sprvu nevedela, ako reagovať, no nakoniec sa len usmiala a pobozkala ho.

ㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡ
Do súťaže pre ninzuska_potterhead

PS.: Viem, že to nie je nič moc, ale.... ale xdd