Mala som stres keď som tak stála pred profesorkou McGonagallovou, ktorá mi mala čo nevidieť položiť na hlavu triediaci klobúk.
Nemala som sa síce čoho báť, každá z fakúlt by mi bola určite dobrým domovom, ale i tak som sa nevedela ubrániť nervozite.

Profesorka McGonagallová vyvolávala mená podľa abecedy. Nevnímala som žiadne mená ktoré profesorka čítala. Až kým nezaznelo to moje, neuvedomila som si koľko študentov už klobúk zaradil.

,,Olivanderová Charlotte."
Pozrela som sa na svojho brata pri Bystrohlavskom stole. Usmial sa.
Dlane mi zvlhli. Pomaly som si sadla na stolček a McGonagallová mi položila na hlavu klobúk. Do hlavy sa mi ozval jeho piskľavý hlas: Ale, ale čo to tu máme? Ďalšia Olivanderová. Veru, veru už viem čo s tebou. Si inteligentná, rada pomôžeš keď môžeš... ale jednoznačne to bude...
,,BYSTROHLAV!"

To posledné slovo klobúk vykríkol nahlas. Vydýchla som si. Už to mám za sebou. Odišla som si sadnúť k Bystrohlavskému stolu vedľa brata.

,,No tak vidíš. Ten klobúk ti ani z nosa neodhryzol," uškrnul sa.
,,Ha ha ha," povedala som ironicky a obrátila som sa späť k triedeniu. Teraz som už bola schopná vnímať všetky mená, ktoré ešte profesorke na pergamene zostali.

,,Turpinová Lisa."
Toto dievča klobúk zaradil do Bystrohlavu rovnako ako mňa.
,,Spinetová Rosia." Klobúk ju zaradil tiež do Bystrohlavu.
,,Spinetová Alicia." Klobúk ju zaradil do Chrabromilu. Tieto dve dievčatá zrejme boli dvojčatá, ale každá z nich mala identické črty.

A konečne sme sa dostali na koniec.
,,Weasley Fred."
,,Weasley George." Oboch ich klobúk zaradil do Chrabromilu. Títo však na rozdiel od Rosie a Alicie vyzerali úplne rovnako a nebolo ich možné rozoznať.

Konečne vstal Dumbledore a povedal príhovor. Iste všetci poznáte príhovor, ktorý Dumbledore na začiatku roka hovorí. Nie je, samozrejme, vždy rovnaký, ale všetky sú si podobné.

Pri Bystrohlavskom stole, rovnako ako pri iných, vládla čulá vrava. Pohľad mi zablúdil k Slizolinskému stolu kde mi do oka padla Iris. Zakývala som jej a ona odkývala. Potom sa vrátila späťa k jedlu.
,,Ahoj, ja som Lisa," povedalo dievča vedľa mňa. Mala blond vlasy a modré oči. Milo sa na mňa usmievala.
,,Ja som Charlotte," usmiala som sa na ňu.
Do konca hostiny sme sa rozprávali. Ako inak, stali sa z nás kamarátky.

Prefekti nás odviedli do klubovní a na moje príjemné prekvapenie som zistila, že mám izbu s Lisou a Rosiou.

Možno by sme my tri prerozprávali aj celú noc, keby nám napokon nezačali oťažievať viečka a ledva sme ostali bdelé. Rýchlo sme si teda zaželali dobrú noc a uložili sa spať. Snívať som začala takmer okamžite.

~~~

Po dlhšej dobe nová kapitolka, tak sa snáď bude páčiť <3

Sophie