Louis pozrel na Zayna stojaceho vo dverách. Čerstvo osprchovaný, so strapatými vlasmi vyzeral ako boh. 

Louis naprázdno preglgol. Darmo si v mysli predhodil predstavu Harryho po tom, ako vyšiel zo sprchy, nahého a voňavého, nedokázal zo Zayna spustiť zrak.

„Poď sa najesť,“ zopakoval Zayn. „Objednal som pizzu a pred chvíľou ju poslíček priniesol. Ledva som sa stihol obliecť,“ usmial sa. Neušlo mu, ako naňho Louis fascinovane hľadí.

Louis si sadol za stôl, Zayn stál obďaleč, pozorujúc svojho dočasného spolubývajúceho. Louis sa nenápadne obzeral, akoby zvažoval útek do svojej izby.

„Nechám ťa samého?“ ticho sa opýtal Zayn a natiahol sa po svoju krabicu s pizzou.

Louis naňho pozrel s otázkou vpísanou v tvári. „Prečo -“

„Pozri, Loui, veľmi dobre viem, že sa mi od začiatku zámerne vyhýbaš. Netuším prečo, či som ti niečo urobil, alebo -“

„Nie,“ prerušil ho Louis. „Len… Som zmätený. Harry a ty… Mám v hlave chaos. Je toho na mňa akosi veľa. Cítim sa tu fajn, si ku mne až príliš dobrý, ale… Nemal by som...Som ženatý s Harrym a -“ Mlel jedno cez druhé, až kým Zayn nezastavil jeho zmätené bľabotanie.

„Louis.“ Zayn podišiel k Louisovi, odsunul si vedľajšiu stoličku a sadol si. „Pozri sa na mňa,“ ticho ho požiadal. „Chápem, ako sa cítiš, alebo sa to aspoň snažím pochopiť. Ale nemôžeš sa takto zožierať donekonečna. Musíš sa vzchopiť a začať znovu žiť. Vyriešiť svoj vzťah s Harrym.“

„Tým myslíš rozvod?“ V modrých očiach sa mihol záchvev paniky. 

„Napríklad. Alebo…“ Zayn na malú chvíľu zaváhal, uprene hľadiac Louisovi do očí. „Alebo sa k nemu vrátiť a skúsiť to dať do poriadku. Nemôžeš neustále sedieť na dvoch stoličkách.“

„Zatiaľ nedokážem ani jedno z toho,“ nešťastne si vzdychol Louis. „Potrebujem od toho odstup a ujasniť si, čo chcem.“

Zayn posmutnel. „Rozumiem. Tak čo keby si sa na chvíľu skúsil nezaoberať Harrym a niečo by sme podnikli my dvaja?“

Louis sa cítil tak bezmocne ako už dávno nie. Najradšej by sa vrhol Zaynovi do náručia a nechal so sebou robiť čokoľvek by druhý muž chcel, zatiaľ to však nedokázal. Uvedomoval si, že to nie je voči Zaynovi fér. Poskytol mu predsa útočisko, staral sa oňho, to najmenej, čo preňho mohol urobiť, je dať mu šancu. Ukázať mu, že mu na ňom záleží rovnako, ako Zaynovi na ňom.

Tak prečo to bolo také ťažké?

„Dobre,“ slabo sa usmial a zhlboka sa nadýchol. „Čo by si si predstavoval ako prvé?“

„Hmmm…“ Zayn sa zamyslel. Presne vedel, čo by chcel, nemohol však Louisa vyplašiť a tlačiť ho do niečoho, čo bolo proti jeho presvedčeniu. Namiesto toho sa šibalsky usmial, natiahol sa za seba po obálku a podal ju Louisovi.

„Čo to je?“ opýtal sa Louis zmätene.

„Lístky na Arctic Monkeys, zajtra večer. Teda, pokiaľ chceš. Kamarát mal voľné dva lístky a -‘

„Ty si úžasný!“ nadšene zvolal Louis. „To je moja najobľúbenejšia skupina! Ja... Ďakujem!“ Bez premýšľania sa vrhol Zaynovi okolo krku. Chytil jeho tvár do dlaní, pritiahol si ju k sebe a vrhol sa na jeho ústa.

Zayn sa vôbec nebránil.

Pizza zostala nepovšimnutá.