Harry niekoľkými krokmi podišiel k Louisovi a zovrel ho v objatí. „Strašne si mi chýbal," zamumlal mu do vlasov a nadýchol sa ich vône. S úsmevom si pripomenul časy, keď bol na nich doslova závislý. A na piškvorkách, dokázal pri nich s Louisom presedieť celé hodiny. Až teraz si uvedomoval, ako mu tie spoločné chvíle chýbali. „Vrátime sa domov?"

„Ja... Neviem. Izba je zaplatená ešte na jednu noc. A hoci by som sa najradšej vrátil domov, mám z toho trochu obavy."

„Chápem. Aj keď si myslím, že sa nemusíš ničoho báť, nebudem na teba tlačiť. Pokojne tu môžeme ešte tú jednu noc zostať, preskúmať mestečko, alebo -"

„Harry?" prerušil ho Louis. Zaklonil hlavu a hľadiac svojmu manželovi do očí, nervózne si hrýzol spodnú peru. Nedokázal sa toho zlozvyku zbaviť, aj keď vedel, že Harryho to v poslednom čase poriadne vytáčalo. „Myslíš, že po tom všetkom... to bude medzi nami ako predtým?" Tá otázka ho zožierala odvtedy, ako sa rozhodol dať Harrymu šancu.

„Lou... Úprimne? Neviem. Ale za seba ti môžem sľúbiť, že urobím všetko pre to, aby to tak bolo. Prineskoro som si uvedomil, čo pre mňa znamenáš a že ťa nechcem stratiť."

Louis sa šťastne usmial. „Ale ako sa hovorí lepšie neskoro ako nikdy. Som rád, že si to nevzdal," zašepkal, oboma rukami si pritiahol Harryho hlavu a nežne ho pobozkal. Konal inštinktívne, potreboval ho. Chýbal mu. Do toho bozku vložil všetky svoje pocity. Dávno sa necítil tak šťastný ako v tej chvíli, keď sa ich pery konečne spojili.

***

Zayn sa nervózne prechádzal po byte. Louis odišiel pred vyše dvadsiatimi hodinami. Nepopieral, že bol sklamaný, že sa to medzi nimi takto skončilo. Hoci si vopred túto možnosť pripúšťal, nemohlo mu to zabrániť v tom, aby sa necítil podvedený a využitý. Chápal ho, nezávidel mu jeho situáciu a chcel aby bol šťastný, ale prečo sa rozhodol vrátiť k tomu manipulatívnemu idiotovi, ktorý ho už raz sklamal? Naozaj ho miloval natoľko, aby sa cez to všetko dokázal preniesť a začať odznova? Buď bol Louis naozaj anjel, alebo obyčajný naivný blázon.

Frustrovane kopol do stoličky v obývačke a hlasno vydýchol. Prečo oňho viac nebojoval? Možno keby sa bol snažil viac, Louis by nikdy neodišiel. V tej chvíli však už bolo prineskoro plakať nad stratenou príležitosťou. Ak si to Louis prial takto, musel to rešpektovať.

Ostávalo mu len veriť, že sa Louis už druhýkrát nepopáli.

Nastal čas zariadiť si život po svojom, bez neho.