V hotelovej izbe vládlo ticho. Obaja muži pokojne oddychovali. 

Louis ležal na boku, s hlavou na Zaynovej paži, a prstom mu kreslil po nahej hrudi akési neurčité obrazce. 

Cítil sa zvláštne príjemne. Výčitky, ktoré očakával za to, čo urobil, sa zatiaľ nedostavili. Naopak, cítil neskutočný pokoj a radosť z toho, že niekomu na ňom záleží. Už dávno nezažil také uspokojenie ako to, čo mu poskytol Zayn. Ak by sa ich cesty rozdelili, nikdy na to nezabudne. Zayn ho vrátil späť do života. V hlave mu však vŕtali predchádzajúce Zaynove slová.

„Naozaj si išiel na tú stretávku len kvôli mne?“ vyhŕkol, keď ho zvedavosť prevalcovala.

„Áno,“ usmial sa Zayn. „Hoci som už pár mesiacov naspäť v Anglicku, vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Nemal som chuť čeliť všetkým tým namysleným idiotom, čo si o sebe myslia, čo všetko dokázali. Liam sa ma snažil ukecať tým, že mi začal hovoriť, kto všetko tam príde. Keby nebol medzi rečou spomenul, že tam budeš aj ty, neprišiel by som.”

„To je… Nečakané. Ale som rád, že si prišiel. Tiež som tam išiel viac-menej len kvôli tebe. Aj keď som neveril, že naozaj dorazíš.“

„Ale prišiel som,“ zašepkal Zayn a vtisol Louisovi pusu do vlasov.

„A aký máme plán teraz?“ zamumlal Louis spokojne.

„Obávam sa, že sa budeme musieť vrátiť do Bradfordu. Zajtra už musím po dovolenke do práce, hoci som mal byť ešte pár dní doma. Ale šéf potrebuje, aby som sa vrátil skôr.“

„Aha. Tak to sa nedá nič robiť.“ Louis sa sklamane posadil. „Daj mi polhodinku a môžeme vyraziť.“ Pozbieral rozhádzané veci z podlahy a zmizol v kúpeľni.

„Vieš čo by ma zaujímalo?“ opýtal sa Louis po návrate z kúpeľne. „Od včera mi to nedá pokoj. Odkiaľ Harry vedel, že som v Londýne?“

„To už napadlo aj mňa. Nemôže mať v mobile nejakú aplikáciu, cez ktorú by ťa sledoval?“

„To je kravina. Harry nikdy nebol na také technické hovadiny.“

„Tak už neviem. Jediný spôsob, ako by mohol zistiť tvoju polohu je buď nejaké GPS, výber z bankomatu, platba kartou… Počkať, ako si včera platil v tom bare?“

„No do riti,“ hlesol Louis. Náhle mu bolo všetko jasné. „Ja idiot som platil kartou. Máme spoločný účet.“

„Ty si blázon.“ Zayn neveriacky krútil hlavou. „Takže záhada Harryho telefonátu je odhalená. Ak ti môžem poradiť, pokiaľ potrebuješ prachy, vyber si ich čo najviac tu v Londýne, keďže ťa Harry odhalil. A neskôr už plať len hotovosťou, pokiaľ nechceš, aby ťa tvoj nasraný manžel našiel.“

„Díky. Cestou domov vyrabujem nejaký bankomat.“

***

„Kurva!“ zahrešil Harry na celú kuchyňu. „Pridrbané palacinky! Ako to ten Louis robí, že sa mu vždy podaria?“

S nechuťou sa díval na ďalší pokazený pokus. Nepodarky na tanieri sa množili tak rýchlo, že ich už ani nepočítal. 

Začínal prepadať zúfalstvu. Ak to takto pôjde ďalej, umrie od hladu. Pizze mal vyše hlavy, v reštauráciách mu prestávalo chutiť a do fastfoodu by ho nedostali ani za milión. Prepálený olej nemohol ani cítiť.

Pomaly si uvedomoval, o čo Louisovým odchodom prišiel.

„Naozaj to bez neho nezvládnem.“