Na druhý deň skoro ráno odišiel Zayn do práce. Netušil, čo ho tam po troch týždňoch dovolenky čaká, ale na svoje vlastné prekvapenie sa na návrat do pracovného kolotoča tešil. Doma to začínalo byť dosť napäté. Louis bol od návratu z Londýna podivne zamlklý, ale navonok sa tváril, že je v pohode. Zayn nadobúdal podozrenie, či neoľutoval to, čo sa ráno medzi nimi stalo. Zrejme len potreboval čas, aby to spracoval.

„Zayn, konečne si späť," privítal ho v kancelárii šéf so značnou úľavou. „Tommy sa zranil na stavbe, nemám iného stavbyvedúceho. A nastal problém s tou stavbou za mestom."

Zayn si vzdychol a sadol si do kresla. Ešte len prišiel a už sú problémy. „Čo sa stalo?"

„Neviem presne, ale niečo so strechou. Zrejme ju chlapi odflákli. Predvčerom mi tu celý deň vyzváňal telefón ako na ústredni."

„Pozriem sa na to," prisľúbil. „Ale nutne potrebujem kávu, do rána som toho veľa nenaspal."

„Si poklad, díky, zavolám Johnymu, nech ťa do hodinky očakáva. Môže byť?"

„Okej."

***

Louis sa zobudil takmer pred poludním. Chvíľu sa potuloval po prázdnom byte a keď ho začala samota ubíjať, obliekol sa a vybral sa na krátku prechádzku mestečkom. Cestou sa zastavil v supermarkete na menší nákup. Ako tak prechádzal s vozíkom pomedzi regály, pohľad mu padol na mraziaci box so zmrzlinami. Vynímala sa medzi nimi zmrzlina značky Sussex s príchuťou slaného karamelu. V tej chvíli akoby na mieste zamrzol.

Tú sme si kupovali s Harrym, smutne si pomyslel. V hlave mu automaticky naskočila predstava, ako sedia s Harrym v objatí na gauči, vyjedajú zmrzlinu priamo z téglika a zabávajú sa na trápnych vtipoch humoristickej relácie.

Hoci si to odmietal priznať, chýbal mu. Zayn bol super, zaujímal sa o neho, nebol mu ľahostajný. Počúval ho. Prekvapoval. No boli chvíle, keď by sa najradšej zbalil a vrátil sa domov za Harrym. Tým by však celá jeho snaha vyšla nazmar. Život by sa veľmi rýchlo vrátil naspäť do starých koľají a Harry by sa správal neznesiteľne ako predtým. Už nechcel byť bábka v jeho rukách, sluha, milenec a kuchár v jednom. Chcel mu byť rovnocenným partnerom ako kedysi, spolu sa smiať, spolu plakať, spolu nadávať pri pozeraní televíznych správ či povzbudzovať obľúbený futbalový tím. Nie byť ako tieň, ktorý si nikto nevšíma dovtedy, pokiaľ ho nepotrebuje. Keby sa vrátil domov, Harry by si nikdy neuvedomil, čo všetko preňho robil. Že nie je samozrejmosť.

Ale uvedomí si to vôbec niekedy?