"Váš čas vypršal," rozoznel sa podzemnou učebňou elixírov Malfoyov sýty hlas. "Prestaňte miešať a odstúpte od kotlíkov," neverbálnou mágiou zastavil všetky procesy. "Slečna Cameronová, odložte ten prútik, ten vás teraz už nezachráni," uškrnul sa, vidiac ako sa jedna zo študentiek v chrabromilskom habite ešte nenápadne snažila mumlať nejaké kúzla.

Pomaly prechádzal pomedzi lavice, pristupoval jednotlivo ku každému študentovi a mlčky hodnotil prácu každého z nich.

Pri každom kotlíku sa krátko zdržal, len tak dlho, koľko potreboval na ohodnotenie pripraveného elixíru. Z vlastnej skúsenosti sa k nim veľmi neskláňal a preventívne zadržiaval dych, aby sa nenadýchal výparov, ktoré mohli byť v prípade zle pripraveného elixíru na vyvolanie eufórie toxické. Neveril, že niekto z tých tupých hláv, ako ich s obľubou volal Severus, by ho dokázal pripraviť bezchybne. Zvlášť, keď Slughorn na MLOKY pripúšťal aj študentov, ktorí na VČÚ dosiahli prekonáva očakávania.

Napriek tomu dúfal, že sa nájde niekto, komu sa podarí k dokonalosti aspoň priblížiť a jeho výtvor bude minimálne obstojný.

No jeho želanie nebolo vyslyšané. Len dva elixíry vyzerali nádejne a ich autorov odmenil uznanlivým pokývaním hlavou, ale tie ostatné boli čistá katastrofa.

Rozčarovaný a sklamaný pristúpil k poslednému kotlíku, očakávajúc obdobne katastrofálny výsledok ako u tých predchádzajúcich. No keď sa postavil tak, aby doňho mohol nazrieť, prekvapene zažmurkal. Elixír, na rozdiel od tých ostatných, dosiahol požadovanú jasnú, slniečkovo žltú farbu. Vyzeral na nerozoznanie od tých predávaných v apatieke v Šikmej uličke.

No do riti, prečo práve on?

Odvážil sa skloniť nad kotlík a nadýchol sa. Stretol sa so sladkou, automatickou vôňou, dráždiacou jeho zmysly. Neveriacky pokrútil hlavou a kvapku elixíru ochutnal. Jeho jazyk pohladila škoricovo-mätová vôňa a on, hoci nerád, musel priznať, že ten darebák pripravil dokonalú Eufóriu.

"Pán Kneen," uznanlivo nadvihol obočie a hľadel Chrabromilčanovi priamo do očí. Bol rozčarovaný, ale nedal na sebe nič znať. "Musím povedať, že ste ma prekvapili. Dobrá práca," zahlásil s kamennou tvárou a hľadal odvahu na ďalšie slová. "Desať bodov pre Chrabromil," zamumlal napokon.

Hoci nerád, musel to urobiť. Aj keď by mu najradšej nejaké body strhol, za to, ako sa správa, tú jeho aroganciu, to posledné, po čom teraz túžil, bolo dostať sa do problémov, že si na niekoho zasadol. Koniec koncov, tie body si zaslúžil. Ako jediný dokázal ten elixír pripraviť na výbornú.

Videl, že nebol sám, koho tým prekvapil. Kneen naňho hľadel s otvorenými ústami a rozšírenými zrenicami, ale rýchlo sa spamätal.

"Ďakujem pane," uškrnul sa. "Skúsim nesklamať vašu dôveru."

Hlavne sa na hodine správaj slušne, pomyslel si a mávnutím prútika nechal zmiznúť obsah kotlíkov, okrem Kneenovho. Škoda zničiť taký elixír.

"Na domácu úlohu si naštudujte Golpalotov tretí zákon. Kto príde nepripravený, pripraví svoju fakultu o body. Dajte si do poriadku lavice a môžete ísť," ukončil hodinu.

***

S dobrým pocitom a v príjemnej, povznesenej nálade, kráčal zo žalárov do Veľkej siene na večeru. Premýšľal o Harrym a o tom, čo mu napíše. Bolo mu jasné, že už niečo vymyslieť musí, inak môže byť neskoro. Ak si Harry prečítal ten Ritin článok a dal si nejaké veci dokopy...

"Draco," ozval sa mu za chrbtom hlboký zamatový hlas. Hlas toho, ku komu zalietavali jeho zmätené myšlienky odkedy sem prišiel. Už si myslel, že ho neuvidí.

S búšiacim srdcom sa otočil a hľadel do hnedých očí svojho niekdajšieho úletu. Bol ešte krajší než predtým.

"Blaise," usmial sa a natiahol k nemu ruku. "Kde si doteraz trčal?"

"Povedzme, že... som mal voľno," uškrnul sa muž tmavej pleti a pozdrav mu váhavo opätoval. "Ver mi, že nechceš vedieť, kde som naozaj bol."

"No keď myslíš," mykol Draco plecom. "Ako inak, tajomný Zabini," zachichotal sa. "Ako sa vlastne máš, kamoš? Už som si myslel, že si to tu zabalil, keď si sa tu celý týždeň neukázal."

"Blázniš, Malfoy?" pemeriaval si ho Zabini podozrievavo. "Učenie ma baví a zvlášť transfigurácia. Aj McGonagallová si ma pochvaľuje," hrdo vypäl hruď. "Len...bol som mimo hradu. No keď som čítal, že sem namiesto Slugyho prídeš ty, úprimne? Mal som trochu strach," priznal tmavovlasý muž a trochu váhavo blondiaka objal.

Dracovi sa zatočila hlava. Bolo to tak príjemné. Zdalo sa mu to tak dávno, čo ho Blaise takto držal vo svojom objatí. Obklopovala ho Zabiniho vôňa, jeho ruky na chrbte ho príjemne upokojovali.

Napokon sa odtiahol a hľadiac Blaisovi do očí sa usmial.

"Nezájdeme po večeri niekam von?" vypálil na prekvapeného muža oproti sebe.

"Draco? Si v poriadku? Nepil si nič, však?"

"Nie, prečo? Len," poškrabal sa na temene hlavy. "Dal som si trochu eufórie, lebo... Už ani neviem na čo som zbieral odvahu," zasmial sa a rozbehol sa do Veľkej siene. "Som hladný ako vlk, príď o ôsmej ku mne."

Blaise za ním hľadel s otázkou v očiach. Čo sa s ním, dopekla, stalo? Veď to bol práve Draco, čo ho vtedy poslal do čerta.

Nuž, ich vzájomná spolupráca bude ešte rozhodne zaujímavá.

...................

Neverila som, že to ešte dnes napíšem... Od včera mi je zle, som chorá, dnes som prespala pol dňa a zvyšnú polku ma bolí hlava a chce sa mi spať.. Ale zvládla som to 😉😊

Verím, že sa páčilo.

Snáď ma neukaneňujete za drobné skomplikovanie, ale to by som nebola ja 😉

Prajem krásny večer a úspešný týždeň 😘

Mary ❤