SIF
Opäť som stála v sieni obrazov. Tentoraz však prevládali dva podstatné fatky. Prvý: bola hlboká noc a svietila som si lampami ktoré sa rozhodli, že sa im ešte neminie petrolej. Druhý: už som po nich nepozerala zmätene, ale plnila som si predom stanovené poslanie: hľadala som štítky s authorom- Vincentom Paulom DeHaiiom. Nebolo to jednoduché. Niekoľko autorov ktorých Loki vymenoval som tu našla, no tento jeden tu snáď ani nebol. Neisto som obracala hlavu po všetkých obrazoch až som prestávala veriť, že si zo mňa Loki nestrieľa. Nakoniec som však uvidela naozaj veľmi vernú kópiu Lokiho. Naozaj tu bol jeho obraz. Keď som tu bola naposledy, ani som si ho nevšimla. Na obraze bola Lokiho mladšia verzia ako sa so svojim typickým tajomným výrazom díva rovno na mňa. Bola to naozaj krásna práca ktorú som dokázala oceniť dokonca aj ja, čo nie som žiaden znalec umenia. Videla som istý rozdiel medzi Thorom vedľa neho. Lokiho obraz bol taký živý, tak ľahko uveriteľný. Prečo sa týmto maliarom nedali namaľovať aj iní? Keď som prezrela ceduľku, za veľkými pisenami Lokiho mena sa maličkým písmom ukázalo meno Vincenta Paula DeHaiia. Z miestnosti som odišasla a vydala sa rovno napísať list tomuto mužovi. Ale Pokiaľ bude ten obraz taký pekný ako ten Lokiho, tak mi svedomie zabráni hodiť ho Thorovi o hlavu...

LOKI
     V noci ma čosi zobudilo. Chvíľu som bol naozaj prekvapený prečo ležím vonku na balkóne, no hneď mi spomienky pripomenuli dôvod a ja som sa započúval do ticha. Pred chvíľou ma zo spánku vytrhol akýsi buchot. Díval som sa na svoje dvere. Nikto mi neklopal, tým som si bol istý, no aj tak moja zvedavosť stúpla a ja som zaskočil zo zábradlia do svojej izby a podišiel som k dverám za ktorými som chvíľu načúval.

,,Dávaj pozor!" Bolo počuť niečí hlas. ,,Vieš aké sú tie obrazy cenné?"

   Otvoril som dvere po čom som ticho nakukol cez škáru medzi nimi a zárubňou.

,,Prepáč." Doniesla sa hlasu pri konci chodby, hneď vedľa mojich dvier odpoveď.

   Myslím, že pre presnosť tohto záznamu by som mal vysvetliť štruktúru architektúri tohto poschodia. Toto poschodie je v tvare štvorca. Po dvoch stranách ktoré sú na seba kolmé sa nachádzajú izby, alebo z našej preskriptívy dvere od izieb. Medzi každými z nich sa nachádza jeden obraz. Tieto dva priestory spájala tretia strana štvorcovej miestnosti. Aj tu sa nachádzali izby, no o dosť skromnejšie ako tie naše pretože táto strana je ubytovaním pre služobníctvo.  Medzi troma stenami ubytovní je obrovské dvojstranné schodisko tvoriace dieru v samom strede priestoru. Inak to je prázdna hala v ktorej radi hráme hry. Na poslednej prázdnej strane sa nachádza veľký balkón ktorého polovicu zaberá knižnica do ktorej sa dá vstúpiť z vonkajšej strany balkóna alebo z vnútra haly. Pre takúto rýchlu orientáciu by opisu stačilo.

   Moja izba je vedľa Thorovej a Thor ju má úplne na konci, čo znamená, že vedľa jeho dvier je posledné vyjadrenie umenia tejto chodby. A práve vedľa tohto obrazu momentálne stáli dve osoby.

,,Prepáč, už som unavená." Zničene sa ospravedlňovala staršia slúžka ktorá spoločne s iným služobníkom držala obraz ktorý jej padol.

   Keď už bol obraz opäť na svojom mieste v jemnom prítmí som si všimol tvár mladého služobníka ktorý nás predtým vyrušil.

,,Choď si ľahnúť. Ja to dorobím." Zobral slúžke vedro s handrou z rúk a dal sa do leštenia rámu.

Slúžka sa vrúcne poďakovala a vydala sa do svojej izby, rovnako ako ja do tej svojej. To ako som si bezstarostne ľahol naspäť do postele a na celí tento incident zabudol len dokazuje aký som bol nevedomý o tom čo sa ešte v túto noc všetko udeje...

Zdraviiiim! Ďalšia kapitola žije! Trochu kradšia ako ostatné, no v stredu tu už bude pokračujúca, o niečo dlhšia kapitola ako táto. Prosím, nech je váš názor akýkoľvek, píšte mi do komentárov. Budem rada za akúkoľvek zmienku toho, že ste si toto prečítali a dúfam, že vám to ukáže na tvárach nie len unudené výrazy ale aspoň maličký náznak úsmevu. <333

Bianchi ❤️