,,Dievčatá," povedala na druhý deň Iwona len čo vošla do triedy. ,,Mala by som vás upozorniť aby ste si dávali pozor. Máme podozrenie, že tu niekto je a môže byť nebezpečný. Snažíme sa ho alebo ju nájsť. Tak dávajte pozor."

,,Ale kto to  môže byť?" spýtala sa (veľmi prekvapivo) večne múdra blondína alias triedna šprtka.

,,To neviem ale môže byť nebezpečný takže..." Iwona sa odmlčala a začala vysvetľovať nové učivo.

Ale Solveig prednášku vôbec nevnímala. Po Iwoniných slovách jej prišlo zle. Dnes naozaj musí ísť za Coreym. 

۞

Solveig sa nahrnula do Coreyho izby a zatresla za sebou dvere. No zostala stáť ako obarená. Corey tam nebol. Premkla ju zlá predtucha. Poobzerala sa okolo seba a hľadala akékoľvek dôkazy o súboji alebo po tom, že ho niekam odvliekli.

Vtedy si všimla na zemi kôpku papierov. Zdvihla jeden z nich a začala čítať:

        Vážený majster,

všetko je pripravené na odchod. Dievča sa síce nedá prehovoriť ale domnievam sa, že onedlho sa upokojí a pôjde so mnou. Hlavne po jej poslednom sne. Avšak, pane, neviem ako sa mám dostať ku vám. Cesta pešo nepripadá v úvahu. Taktiež ani teleport, pretože naposledy keď som sa oň pokúšal vyviazol som so zranením. Dúfam, že mi čím skôr poskytnete riešenie lebo čas sa kráti a Valdis niečo tuší. Dnes vám list pošlem a uvidím reakciu nášho objektu

Solveig neveriacky civela na list, nie to nemôže byť pravda. Ale zobrala ďalší ktorého vrch bol odtrhnutý a čítala:

...to je výborná správa! Náš objekt ti musí plne dôverovať a až potom môžeš začať s rozhovormi o stranách a jej výnimočnosti. S tými snami si starosti zatiaľ robiť nemusíš. Dôležitá je ešte ďalšia vec. Objekt by som potreboval najneskôr do roka pretože neskôr môžu pri výskume nastať isté komplikácie. Je vysoko pravdepodobné, že skôr či neskôr niekto zistí, že si na hrade. V takejto situácii ti dávam voľnú ruku, môžeš čokoľvek spraviť na svoju obranu. Pokiaľ ide o to dievča a jej moc....

,,Solveig?" 

Strhla sa a prudko sa otočila. V chodbe ktorá viedla do kuchyne stál Corey.

,,Čo tu robíš, čo to máš v ruke?" spýtal sa.

Neodpovedala, ale aj keď navonok vyzerala pokojne v jej vnútri sa triasla od hnevu.

Corey svoj pohľad preniesol na listy čo držala v ruke a v jeho pohľade uvidela pochopenie ale aj tieň strachu.

,,Kde si to našla," povedal zachrípnuto.

,,Na zemi, áno asi to nie je veľmi dobrá skrýš, čo myslíš?"

Chvíľu na seba hľadeli a po tej chvíli Solveig naklonila hlavu na bok a začala si okolo prsta obmotávať ryšavý prameň.

,,Solveig ja ti to vysvetlím..."

,,Ale nehovor. Musí to byť riadne zaujímavé vysvetlenie. Ale čo, ja som len objekt, proste ma schytíš a teleportuješ sa so mnou....jáj, prepáč, zabudla som, že ty nevieš vyčariť teleport. Ale nič to! Objekt s vyššou hodnotou a mocou to určite vie! Neprerušuj ma! Lenže ten objekt zrejme žiadnu vyššiu hodnotu nemá, lebo všetko je to klamstvo!"

,,Naozaj ma musíš vypočuť..."

,,Vypočuť? Vypočuť?" Solveigin hlas dosahoval takmer výšku ultrazvuku. ,,Ja nikoho vypočúvať nebudem. Mohol si mi povedať pravdu. A myslím, že teraz keď už máme vo všetkom jasno môžem odtiaľto odísť." Solveig sa otočila na päte a kráčala ku dverám.

,,Solveig, ja som ťa naozaj miloval aj..."

,,Miloval, vážne Corey? Už nevieš aké ďalšie klamstvo vymyslieť? Ale aby si vedel aj ja som milovala, aj keď som to nevedela. Ale nemysli, že si to bol ty! Milovala som klamstvo, ideu, nazvi to ako chceš, jednoducho to bol niekto kto neexistuje! Bol to Corey ale nebol si to ty!"

,,Naozaj to nechápeš, ja som ho musel počúvať! Aj keď som nechcel. Chcel som ťa odviesť niekam preč od neho, niekde ďaleko, kde by sme boli spolu. Ty a ja."

,,Nehovor, nie je to ďalšie klamstvo? Môžem ti veriť?"

Neodpovedal.

,,Presne tak, delemart Corey."