Pred očami sa jej po pálení objavil oranžový kruh s plameňom vo vnútri. V tej istej chvíli sa k nej prihnal veľký plameň, ktorý ju pohltil. Celým telom jej prenikla bolesť. Mala pocit že jej koža sa scvrkáva, odpadáva, že  všetka krv dosiahla bod varu a onedlho sa vyparí, že mäso sa jej zmenilo na popol a, že kosti vysychajú a lámu sa ako konáriky. No aj keď išla priam zošalieť od bolesti tak zaťala zuby a neodvážila sa kričať nahlas, no vo svojom vnútri vrieskala a jačala.

V jednom momente bolesť bola preč a Solveig konečne otvorila oči, keď ju prebodol chlad, lebo oheň zmizol.  Žije! Stane sa konečne naozajstnou čarodejnicou! Úľava prišla ako vlna vody, keď stála v rade medzi  študentkami, ktoré tiež mali na krku ohnivý znak. 

Počas  zvyšku triedenia Solveig bolo ukradnuté čo sa stane s ostatnými. Niekomu sa to môže zdať sebecké, ale ona s ostatnými nemala blízky vzťah a určitú ľahostajnosť v nej vypestovala aj jej škola. 

Len čo sa ceremónia skončila Solveig spolu so zvyškom novo zatriedených čarodejok vyšla z kolosea a pustili sa po chladnej kamennej chodbe so dreveným stropom. Čarodejnice  putovali do svojich nových spálni, čo bolo pre dievčatá niečo úplne nové, pretože doteraz spávali v jedinej miestnosti iba na zemi. Tentokrát ich čakala dokonca aj posteľ, čo bol pre všetky luxus. 

Keď prišli ku akémusi rázcestiu  zemné čarodejnice pokračovali smerom dole do podzemia, vodné na prvé poschodie, vzdušné do veží a Solveig spolu s ohnivými pokračovali na prízemí. 

Jej spálňa bola malá s jedinou drevenou posteľou, stoličkou, skrinkou a takým úzkym oknom ktorým by ruku neprepchala keby nebola tak chudá. Z okna dopadal do izby jediný zatúlaný lúč svetla a bol jediným svetlom v miestnosti.

Solveig bola tak strašne unavená, že takmer okamžite padla do postele až zaspala.

۞

Ráno sa Solveig zobudila celá spotená so hmlistou spomienkou na sen. Pretrela si oči a vykukla z okna. Jediné čo videla bola rieka a snehové vločky poletujúce v mrazivom vzduchu.

Vzdychla si a začala sa chystať na svoj prvý deň v škole. Sgoimag bol školou kde sa vyučovalo sedem dní v týždni. Deň sa začínal o šiestej ráno, kedy sa študentky prichádzali na raňajky, ktoré boli ich jediným jedlom až do šiestej hodiny večer kedy ich čakala večera.

Jedáleň sa nachádzala, rovnako ako spálne ohnivých čarodejok na prízemí. V jedálni si Solveig našla voľné miesto a pustila sa do skromných raňajok - suchého chleba a čistej vody. Dokonca aj v Leanrnadome boli raňajky bohatšie, skladali sa z kaše a takisto vody.

Dievčatá v tichosti prežúvali lebo ešte stále mali zákaz čo i len prehovoriť s niekým iným ako s učiteľkou.

۞

Prvá hodina sa začínala o siedmej, rovnako na prízemí. Len čo učiteľka vošla do triedy Solveig prestala otupene hľadieť pred seba a zbystrila pozornosť. Doteraz sa v škole totiž učila len teóriu mágie pretože nemala ani živel, ktorý by mohla ovládať.

,,Daglath," pozdravila sa im vychudnutá hnedovlasá žena s ostrými črtami tváre. ,,Som Brynna a vaša jediná učiteľka po tieto tri roky." 

,,Do teraz ste študovali teóriu a teraz prejdete na praktickú časť." pokračovala monotónne akoby ich išla učiť tú teoretickú časť (ktorá bola nesmierne nudná a pre všetky dievčatá už dávno zabudnutá) ,, Začneme tým, že sa pozhovárate so svojim živlom a poprosíte ho aby vám dal kúsok zo svojej mágie. "povedala Brynna a civela na nich svojimi obrovskými modrými očami.

Až vtedy keď jedno z dievčat zdvihlo ruku a povedalo niečo o tom, že "oheň nám už mágiu dal a tým nám dal právo ho ovládať" Solveig pochopila, že to bola otázka na ktorú ich učiteľka čakala odpoveď (ktorú Solvieg samozrejme nepoznala).

,,Áno, takže začneme tým, že objavíte v sebe tú moc a nám ju aj ukážete a to tak, že budete mať nad rukou plameň." dopovedala a znovu na nich civela.

A Solveig civela na ňu lebo to vôbec nepochopila rovnako ako celá trieda. Teda až na blondínu čo sa hlásila už predtým a odpovedala na otázku, tá teraz zavrela oči a vyzerala že sa veľmi sústredí. 

A tak Solveig po chvíli zavrela oči a vystrela pred seba ruku a snažila sa nájsť tú "ohnivú moc".  V duchu sa jej snažila povedať, aby spravila to čo má. Po chvíli dievčatá začali radostne výskať nad krpatými vecami čo nazývali slovom "plameň", ktoré po chvíli zhasli. Onedlho Solveig bola jediná  kto nemal to svetlo na sekundu na ruke.

Začala sa mračiť na svoju ruku a rozhodla sa, že už nebude láskavo prosiť tú svätú moc aby tu blikla ale nahnevane zovrela ruku a potom dlaň vystrela, keď ani nevedela ako a hneď jej ruka začala horieť. Solveig začala mávať rukou aby ten sprostý oheň konečne zmizol a potom sa aj tak stratil. 

Brynna vtedy k nej pristúpila zozadu, že keď Solveig začula jej záhrobný hlas až ňou trhlo. 

,,Vidím v tebe veľký potenciál" povedala a vyvalila na ňu oči, akoby jej chcela dokázať, že ho naozaj vidí. 

Solveig sa na ňu zamračila. Bola posledná komu sa to podarilo a ešte mala skoro z toho popálenie tretieho stupňa a táto zdochlina jej začne hovoriť o talente!