4. -gabriela-l

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Hello! Po dlhšej dobe som zase späť a to s jednodielovkou pre -gabriela-l

Žáner: detektívka/mystery

Téma: 20.-30. roky, Londýn, večera starých priateľov

,,Počul som, že sa vám v poslednom čase veľmi nedarí, Lucy," ozval sa Donald Brown a šedé oči uprel na štíhlu postaršiu dámu s blonďavými kučerami. Prebodla ho modrými očami a chystala sa odvrknúť niečo nevrlé, ale zahryzla si do jazyka. Donald bol rodinný priateľ už dlhé roky.

,,To, čo ste počuli je, žiaľ pravda," povedala chladne keď služobníctvo začalo na stôl nosiť hlavný chod.

,,Och, to je mi ľúto, Lucy," prehovoril Joseph Clark a svetlo z lustra sa mu odrážalo od plešatej hlavy. ,,Musí to byť pre vás aj sestru veľmi ťažké," pozrel na ženu oproti sebe s rovnakými svetlými kučerami ako mala Lucy.

,,Je to ťažké," povedala Carol Millerová a pozrela na svoju sestru - dvojča. ,,Ale nejako to zvládneme. Nechceme prebrať niečo veselšie?" usmiala sa prívetivo.

,,Máte pravdu Carol. Pozval som vás sem aby sme sa zabavili," usmial sa Joseph a v hnedých očiach sa mu zaiskrilo. 

,,A čo robíte vy, Harold?" obrátil sa Donald k mužovi s tmavými hnedými vlasmi, ktorý toho doteraz veľa nenahovoril. ,,Vieme o vás, že ste len Josephov bratranec."

,,Moja práca nie je veľmi zaujímavá," zašomral Harold. Svojho bratranca nemal rád a prísť sem mu bolo absolútne proti srsti, ale pozvánka obsahovala nanajvýš nezvyčajnú správu.

,,Ale choďte! Teraz už len umieram zvedavosťou to zistiť!" zasmiala sa Carol a hlboké vejáriky vrások okolo očí sa ešte viac prehĺbili.

,,No, viete..." zašomral Harold a pozrel na starú dámu. Kým stihol vetu dopovedať, Joseph za vrchom stola vydal akýsi pridusený zvuk. Všetci ako jeden obrátili hlavy jeho smerom. Harold sa zamračil a prudko vstal.

,,Čo sa to..." začala Lucy, keď Joseph spadol zo stoličky, držiac sa za hrdlo. Harold k nemu priskočil, ale bolo neskoro.

,,Mŕtvy," povedal ticho keď mu skontroloval pulz.

---

,,Joseph vedel, že umrie?" šokovane sa spýtala Carol sediaca na pohovke v salóne s pohľadom upretým na Harolda Williamsa stojaceho pri okne. Jeho vysoká postava nepohla ani svalom.

,,Napísal mi to do pozvánky. Inak by som tu nebol. Myslel si, že mu ide o život. A očividne... Očividne mal pravdu," povzdychol si Harold a zamračene sledoval ulice Londýna.

,,A vedel kto to urobil?" spýtal sa ho Donald, stojaci za pohovkou, na ktorej sedeli dvojičky. Jeho vráskavá tvár sa tvárila ustarostene.

,,Nie," povedal Harold a otočil sa od okna do miestnosti. ,,Ale myslel si, že to bude...je...jeden z vás." Preletel všetkých prítomných pohľadom.

,,Ako sa opovažujete?" Lucy prudko vstala z pohovky s rozhorčeným výrazom.

,,Vravím vám len to, na čo ste sa pýtali," odsekol Harold mrzuto. 

,,Čo budeme robiť teraz?" spýtala sa Carol ticho. ,,Zavoláme políciu?"

,,Áno, to by sme mali. Lucy, budete taká dobrá?" uprel pohľad na staršiu pani a tá sa zvrtla vyjdúc von z miestnosti na chodbu k telefónu.

,,Tak to by bolo," povzdychol si Harold. ,,Tela sa nikto nedotkne. Všetci zostanete tu a ja..."

,,Prosím?!" skočil mu do reči Donald. ,,Čo si to dovoľujete? Nemôžete nám prikázať, čo máme a nemáme robiť!"

,,Pýtali ste sa, čo je moja práca," prebodol ho Harold hnedými očami. ,,Som policajný detektív. A aj keď som Josephov bratranec, prišiel som sem služobne," vytiahol spod kabáta policajný odznak.

---

,,Takže všetci sa poznáte už veľmi dlho," zhrnul si to Harold a vyfúkol dym z cigarety keď osobitne vypočul sestry Millerové a Donalda Browna a stretol sa s nimi všetkými opäť v jedálni.

,,Carol a Lucy odmalička, Donald je rodinný priateľ, takže nejakých tých štyridsať rokov určite a Joseph... Chodil s vami do školy...to bude minimálne tridsať rokov..." mrmlal si ďalej popod nos sledujúc cigaretový dym rozplývajúci sa  v salóne. ,,Slečny Millerové podpálili dom svojich rodičov a tí tam zahynuli-"

,,Bola to nehoda," vyhŕkla Carol a v očiach sa jej nahromadili slzy. ,,Boli sme deti a nevedeli sme, čo..." hlas jej zlyhal.

,,Samozrejme, že bola. Detektív to vie." Lucy chytila sestru za ruku a zazrela na Harolda pobúreným pohľadom.

,,Samozrejme... Iba rozmýšľam," mávol rukou detektív. ,,Ale Joseph sa vám vyhrážal, pravda? Požadoval od vás peniaze, stále viac a viac..."

,,Kam toto vedie, Harold?" pohoršene sa ozval Donald. ,,Podozrievate slečny Millerové z vraždy? Carol a Lucy by to nikdy neurobili!"

,,Niekto to ale urobiť musel, Donald," pokrčil plecami Harold a znovu si potiahol z cigarety.

,,Nemali sme to ako urobiť, to predsa viete," zamračila sa Lucy a prekrížila si ruky na hrudi. ,,Jed bol v jedle, to sú vaše slová. Ani jeden z nás ho tam nemal ako dať!"

,,Skutočne?" zamyslel sa detektív. ,,Keď ste prišli, slečny Millerové, obidve ste sa odobrali do salónu kde v tom čase bol iba Joseph... A potom prišiel Donald..."

,,Áno, a videl som slečnu Carol ako sa vracia po chodbe späť do salónu," doplnil Donald.

,,Opustili ste salón slečna?" obrátil sa Harold ku Carol, ktorá si rozrušene utierala oči vreckovkou.

,,Áno, išla som na toaletu... A potom som sa vrátila do salóna a Joseph mi začal rozprávať  niečo o škandále v novinách..." zamyslene povedala Carol a odložila si vreckovku.

,,Videli ste Donalda?" spýtal sa Harold.

,,Nie," zamračila sa Carol. ,,Nebol v salóne. Asi sme sa minuli."

,,Hmmm," Harold sa obrátil späť k oknu a prevracal si v hlave znovu všetky fakty. Niečo tam chýbalo. Nejaká informácia mu unikala... Carol chrapľavo zakašľala.

Detektív si znovu v hlave prehral všetky fakty. Všetci mali motív. Dvojičky Joseph vydieral. Donald bol neuveriteľne ochranársky okolo Lucy a Carol. Urobil by všetko aby ich ochránil... Ale bol by schopný vraždy?

,,Ako ste vedel, že to na chodbe bola Carol?" otočil sa späť k Donaldovi.

,,Mala ten zelený šál," ukázal Donald na šál, čo mala Carol aj teraz prehodený okolo pliec. Harold sa otočil späť k oknu. Akoby ten šál bol dôležitý, ale netušil prečo.

---

,,Takže..." Detektív Harold Willams stál znovu pri okne, tak ako pred týždňom, keď zomrel Joseph Clark, jeho bratranec. Carol a Lucy Millerové znovu sedeli na tej istej pohovke vedľa seba. A Donald Brown stál ochranársky za nimi tak ako predtým.

,,Nie je to tak dávno, čo Joseph zomrel..." začal Harold.

,,Prišli ste na to, kto je vrah?" zamračil sa Donald.

,,Samozrejme... Aj keď to moju myseľ trochu potrápilo. Ale nakoniec mi to všetko do seba zapadlo. Nuž, mal by som začať celkom od začiatku," povzdychol si detektív. ,,Joseph mal podozrenie, že mu niekto ide po krku. Poslal mi pozvánku na večeru s tým, že sa ho niekto asi pokúsi zavraždiť. Nepovedal kto, ale očividne jeden z jeho starých priateľov."

,,Nemôžete to už rovno povedať?" ozval sa netrpezlivo Donald.

,,Dostanem sa k tomu," upokojil ho detektív. ,,Zdalo sa, že každý z vás ma motív. Môj bratranec vydieral slečny Millerové a tie mu museli posielať hodnú čiastku peňazí. A vy, Donald, máte k dvojčatám blízko a chcete pre ne len to najlepšie... Možno by ste dokázali aj Josepha zabiť len aby im dal pokoj."

,,Naznačujete, že Donald zabil Josepha?" rozhorčene sa ozvala Lucy.

,,Nie, vôbec nie. Totiž, ani jeden z týchto motívov nie je dosť silný na vraždu. Čo mi teda uniklo? A potom mi to došlo. Ako dlho ste chorá, Carol?" obrátil sa Harold k jednej z dvojičiek.

,,Ako to... Ako to viete?" prekvapene sa naňho pozrela staršia dáma.

,,Váš kašeľ... Neskôr ma napadlo pohovoriť si s vaším lekárom a zistil som veľmi zaujímavé veci. Aj to, že vaša liečba bude poriadne drahá. To je už lepší motív... Keby ste aj naďalej museli platiť môjmu bratrancovi, peniaze by ste na to nemali."

,,Carol nikoho nezabila!" zamračil sa Donald na detektíva.

,,Ja viem, že nie. Ale toto je motív vraha. Zachrániť svoj vlastný život je veľká motivácia. Ale zachrániť život niekoho, koho nadovšetko milujete... Nuž, to už je niečo celkom iné. Nie je tak, Lucy?" obrátil sa Harold k druhej žene.

,,Prosím?" zamračila sa naňho Lucy.

,,Svoju sestru nadovšetko milujete, to by bolo jasné aj slepému. Urobila by ste všetko... Najprv som podozrieval Donalda, za čo sa teraz musím ospravedlniť. Ale boli ste to vy! Docvaklo mi to vtedy, keď som si spomenul, čo vravela vaša sestra a Donald. Carol si na moment zo salóna odskočila a potom sa vrátila. Donald tvrdil, že ju videl na chodbe, ale ona si ho nevšimla. Pretože to nebola ona! Zobrali ste si jej šál, prešmykli ste sa do kuchyne pod zámienkou pripomenúť služobníctvu svoju diétu... Ale pritom ste otrávili Josephovo jedlo."

,,Nemáte dôkaz," povedala naoko nonšalantne Lucy, ale predsa len trochu zbledla.

,,V tom sa mýlite. Keď Joseph Carol rozprával o škandále v novinách, vtedy dorazil Donald. Tým pádom nemohol vidieť Carol na chodbe. Videl vás v sestrinom šále a ani mu nenapadlo, že ste to vy, keďže ten šál mala po zvyšok večera Carol. Zabili ste Josepha Clarka."

,,Vy... Musela som to urobiť," vstala Lucy.

,,Lucy... Naozaj si..." Carol sa mračila, akoby to stále nemohla pochopiť.

,,Áno! A ani trochu to neľutujem," odvrkla sestre. ,,On si to zaslúžil. Za to, čo spravil mne! Za to čo urobil tebe! Zaslúžil si umrieť."

,,Nie ste Boh, aby ste o tom rozhodovali, Lucy," povedal detektív chladne. ,,To, čo ste spravili bolo jednoducho zlé, aj keď ste sa len snažili pomôcť svojej sestre."

Lucy detektíva prebodávala pohľadom. Ale v hĺbke srdca veľmi dobre vedela, že nehovorí nič iné, len pravdu.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro