Meno:
•Nichirin

Vek:
•3 roky

Pohlavie:
•Pes

Obdarenie:
•Nemá

Niečo o:
•Nichirin stelesňuje jemný obrí archetyp, je prekvapivo mäkký a citlivý, napriek svojmu navonok zastrašujúcemu vzhľadu. Mnohí by do neho na prvý pohľad skôr povedali, že máva na raňajky šteňacie mozgy, no v pravú chvíľu sa to zmení, keď sa lámu ich predsudky na prekvapenie. Nichirin je ukážkovo jemný so šteňatami, skoro by sa jeho jednanie dalo prirovnať k tomu, že s nimi jedná ako v páperovej perinke. Preto nie je na počudovanie, že i pri psoch v zácviku je dokonalo opatrný. Dáva si pozor, aby ich nezranil, keď s nimi trénuje a skôr je v defenzíve, aby im neublížil. Preto má väčšina rada tréning s ním, nakoľko je plný smiechu a zábavy. Je pravda, že jeho tréningy sú najľahšie, preto s ním začína trénovať väčšina šteniat, potom až postupujú ku svojim novým učiteľom a ich pravý tréning začína. Dalo by sa povedať, že i počas jeho tréningov s členmi svorky je celkom opatrný. Nesnaží sa ich nejako zraniť, a keď už sa mu to podarí, tak je jasné, že ho to hlboko mrzí. Je schopný sa potom ešte ospravedlňovať i do ďalekej budúcnosti, i keď mu už dotyčný povedal niekoľkokrát, že je to v poriadku. Niekedy vie byť s týmto otravný, ale Nichirin je už raz od prírody taký. Napriek tomu vie byť aj prekvapivo zastrašujúci, keď niekto ublíži jeho priateľom.
•Nichirin sa veľmi rýchlo učí, a i keď pred pár mesiacmi nevedel vôbec bojovať, tak teraz je tomu úplný opak. Pozná základy a stále sa zlepšuje, no nikdy nezabíja, keď už ho vezme hlavný prorok spolu s ním. Jedine svojich nepriateľov omráči. V žiadnom prípade by nesiahol na živý život, ktorý nie je potrebné uhasiť. V tomto sa líši s niektorými prorokmi, ktorí by zabili, keby museli. On by radšej obetoval svoj vlastný život, než aby niekoho zabil. Sám je zástancom toho, že každý si zaslúži žiť a jeden nevie, aké poslanie pre neho majú nachystané Nebeské Psy. Preto nechce narúšať líniu osudu, ktorú má každý jeden utkaný. Vie, že príroda sa postará o to, čo sa má stať.
•Ukazuje sa tiež, že je celkom zbožný, neustále prednáša modlitby v pálčivých situáciách. Tí, čo ho poznajú, vedia, že je to lepšie neriešiť. Matka Nichirina, Kaena, pochádzala zo svorky Úplnku a jeho otec, Kamari, zo svorky Púšte. Jeho otec ako pes zo svorky Púšte mal vo zvyku uctievať rôznych Nebeských psov, ako k tomu bol vedený už od narodenia. Bolo pre neho obvyklé, že sa modlil za korisť, prípadne, keď našli nový prameň. Najviac si cenil každý hlt vody, ktorý bol v púšti vzácny. Kamari sám pochádzal z celkom viac nábožensky založenej rodiny, než bola väčšina svorky. Preto bol každý z jeho rodiny celkom iný, nakoľko to boli väčšinou šamani. I sám Kamari bol šamanom, ako sa to dedilo v rodine, no nemal nikdy výnimočné spojenie s Nebeskými psami. Bola to celkom irónia. Psy, ktorí sa o to snažia nikdy nedosiahnu to, po čom túžia. A ten, ktorý o to nemá záujem, to dostane do daru. Kamari však nikdy nebol nevďačný na rozdiel od zvyšok jeho rodiny. Vždy veril. Viera mu stačila. Rôzne maľby po stenách jaskyne podporovali len jeho vieru v Božských psov. A jeho viera nikdy nezaváhala. Ani keď bolo niekoľkodňové sucho alebo bol zranený. Prijal to ako súčasť jeho cesty, ktorá mu bola pripravená. Jedného dňa však veril, že zazrel znamenie, ktoré mu ukázalo, že sa má vydať na cestu. Avšak nemala to byť len tak nejaká cesta, ale cesta mučeníka. Bolo to pravdepodobne len z toho dôvodu, že dostal úpal a blúznil, avšak nedal si to rozhovoriť. Nikto zo svorky Púšte ho nedokázal zastaviť. Urobil si to po svojom. Jeho otec cestoval po rôznych miestach. Videl normálnu trávu, lesy, ľudské mestá, hory, sneh. Niečo, o čom psy z jeho svorky môžu len snívať.
•Jedného dňa prekročil územie svorky Úplnku. Vďaka tomu, že prichádzal v dobrom duchu, tak ho u seba nechali nejakú dobu ostať, nakoľko bol dobrým lovcom, okrem toho, že skoro nikto nedokázal zniesť nezmysly, ktoré rozprával. Veľa psov sa mu vyhýbalo a dúfali, že sa čo najrýchlejšie zoberie a odíde preč. Snažili sa mu i slovne naznačiť, že už je čas odísť, no Kamari, akoby nevnímal ani ich slová. Akoby ani nevidel, že sú voči nemu nevraživý.
Jeho matka bola však opakom. Celkom ju zaujímali legendy o Nebeských psoch, ktoré skoro až nepoznala. Kamari jej veľmi rád vyrozprával rôzne legendy a vždy jej odpovedal na otázky, ktoré mala. Nakoniec po dlhšom čase, ktorý spolu obaja trávili, zistili, že si dobre rozumejú. Preto, keď sa jeho otec rozhodol, že je čas pokračovať v jeho ceste, tak ho nasledovala i jeho matka. Nejako ju zaujala tá celá nábožnosť. Videla, že Kamari, jeho otec, je oveľa viac šťastnejší, i keď nemá nič. To, ako každý jeden nádych obetuje Nebeským psom a raduje sa z drobností ju úplne uchvátila. Mohla by byť ako on? Jeho matka bola odlišná, než iné feny. Nikdy si s nimi nerozumela a bola z toho vždy nešťastná. Vďaka tomu v živote nemala štipku šťastia, preto sa rozhodla učiť od Kamariho, aby bola šťastná i ona. Cestovala spolu s ním, viedla s ním celkom kajúcny život. Nikdy neplytvali korisťou a vždy za to poďakovali. Dni sa zmenili na týždne. Týždne na mesiace. A Kamarimu sa začalo deformovať telo. Najprv to bolo nepatrné, no postupom času bola polovica jeho tváre postihnutá nádorom. Kaena, napriek tomu, ako odporne vyzeral a aký bol slabý, keď bol pre ňu viac príťažou, než úžitkom, zistila, že mu prepadla tak, ako si nikdy nemyslela, že prepadne psovi. Odmietala ho opustiť. Namiesto toho vybrala pekné miesto, kde obaja mohli žiť, keď už Kamari bol príliš slabý a chorľavý, aby cestoval ďalej. Obaja sa tešili z každého spoločného okamžiku a i keď neboli oficiálne druhmi, tak sa tak pokladali. Nikdy však túto tému neotvárali. Nebáli sa, to nie. Skôr to nepokladali za potrebné. Obaja medzi sebou cítili silné puto, a to im stačilo. Neskôr sa im narodilo šesť šteniat. Kamari využíval svoj ostávajúci čas k tomu, aby učil svoje šteňatá tomu, čomu bol on sám vedený počas svojho života. Učil ich ako kedysi učil Kaenu. Ich matka ich zas učila loviť. Neskôr, než šteňatá dosiahli pol roka, tak Kamari zahynul na následky zhubného nádoru a metastáz, ktoré narobil nádor po orgánoch. A tak skončila cesta Kamariho. Bez toho, aby vedel, že jeho rodina zahynula spolu s väčšinou svorky, keď ich napadla susedná svorka.
•Kaena však nesmútila. Vedela, že to je to, čo Kamari naozaj chcel. Naviac vedela, že podľa slov Kamariho, že sa po smrti spolu I tak stretnú. Preto pokračovala vo svojom každodennom živote, akoby sa nič nedialo. Znovu sa vydala na cesty, no tentokrát ju nasledovali jej šteňatá. Na prekvapenie, jediný, kto opakal smrť svojho otca, bol Nichirin. I jeho ostatný súrodenci to zobrali ako súčasť života, že ich otec umrel, no Nichirin bol od malička veľmi citlivého charakteru.
•Nichirin sa narodil veľmi slabý. Jeho matka ani nedúfala, že to prežije. A jeho otec bol k tomu trochu apatický. Len preniesol, že, ak si to príroda želá, tak prežije. Viac to neriešil. Našťastie, Nichirin to prežil. Postupne silnel a nakoniec prerástol o ostatných súrodencov. Keď mal skoro rok, tak jeho matka zachránila šteňa. Jeho sestru Samiru vždy zaujímali bylinky a liečenie. A keď bol ešte ich otec nažive, tak si všimol jej zaujatia. Bolo to pre neho sklamanie, že rodinnú tradíciu nechcú jeho šteňatá niesť, no ani jedno sa nechcelo nechať presvedčiť. Každopádne, Samira sa o šteňa postarala, keď videla v akom dobitom stave sa nachádza. Vyliečila ho, celé noci strávila nad jeho telom, keď bolo šteňa v horúčkach. Dobre, možno to nebolo šteňa, len bol o niečo mladší, než Nichirin a jeho súrodenci. Nakoniec sa jeho sestre podarilo šteňa zachrániť. Bolo jej vďačné a nejaký čas sa s nimi zdržalo. Skoro nikto z rodiny Nichirina si toho nevšímal. Boli zvyknutý, že sa k nim pripájali tuláci a zas odpájali, takže to nebolo nič výnimočné. Nikto nepodozrieval šteňa až na Eryxa, ktorý bol voči šteňaťu podozrievavý. A ako sa neskôr ukázalo, tak to bolo oprávnené. Šteňa totižto slúžilo ako návnada. A jeho svorka ich čoskoro prepadla. Nichirin sa pokúšal svoju matku, ktorá v tej dobe bola veľmi slabá kvôli chorobe, chrániť. Nichirin však nikdy v živote nebojoval. Jeho rodičia nepokladali boj za dôležitý. Boli proti rozširovaniu násilia. Takže ani jedno z ich šteniat nevedelo bojovať. Nebolo preto prekvapivé, že ani napriek svojej výške nedokázal vyhrať proti zohratým bojovníkom svorky. Ani jeho bratia nedokázali vyhrať. A jeho sestry tiež. Ich rodina bola porazená, no než stihli zistiť, prečo to tak urobili, tak ich zachránil Itaro a jeho svorka. Samozrejme, že im boli vďačný, že boli v správny čas na správnom mieste. Nichirin sa však rozhodol, že sa ku nim pridá. Pokladal to za správne, že oplatí láskavosť, ktorú im Itaro ukázal. Jeho súrodenci sa ho snažili od toho rozhodnutia odhovoriť, no jeho matka ich zastavila. Sama mu povedala, že sa má riadiť svojím srdcom a ak cíti, že je to správne, tak to rozhodnutie má nasledovať. Rozlúčili sa v dobrom duchu. A od tej chvíle bol členom svorky Prorokov, nakoľko ho Itaro prijal medzi svoju svorku. Najprv bol len členom, keď ho ostatný učili bojovať. A on sa učil. Čo sa dalo, to sa naučil. Bol im vďačný. Každému jednému z nich, že naneho vyplývali svoj čas.
•Najpozoruhodnejšie je, že Nichirin ľahko plače nad tými najnepodstatnejšími vecami, čím zdôrazňuje svoju skôr jemnú povahu. Mohlo to byť spôsobené jeho láskou ku všetkým živým tvorom, ktorú vyvolala jeho náboženská výchova alebo i to, ako sa iní správajú k živým bytostiam, prípadne k sebe samým. Je znechutený správaním, ktoré vykazuje svorka Morských vĺn ku ostatným a ako využívajú samice či samce. Naozaj by im chcel pomôcť, no ako Itaro rozpráva, tak ešte nie sú pripravený. Nie sú schopný zastaviť svorku Morských vĺn, nakoľko učenie Akehy je hlboko zakorenené v srdciach mnohých duší, keď im poplietla hlavu. A výchovou šteniat v skazenom prostredí len spôsobí to, že i šteňatá to budú v sebe ďalej niesť. Je to začarovaný kolobeh, ktorý by Nichirin rád pozmenil, i keď vie, že musí zotrvať. Svet sa zmení, keď dorazia inkarnácie Nebeských psov bojovať proti Besovi.
•Rovnako ako zvyšok svorky aj Nichirin má veľkú úctu ku Itarovi, z čoho nemalá časť bola spôsobená tým, že mu Itaro zachránil život.
Aj keď si zachováva dosť rezervovanú povahu, Nichirin má veľmi objektívny a trochu podozrievavý pohľad na cudzích psov okolo neho, a to vďaka svojim skúsenostiam predtým, než sa stal Prorokom. Vždy si uvedomuje, čoho sú ostatní, najmä šteňatá alebo tí mladší ako on, schopní, ak dostanú príležitosť. Kvôli jeho pochybnej povahe môže Nichirinovi chvíľu trvať, kým úplne akceptuje ostatných a dôveruje im. Keď sa otvorí a pustí ostatných dovnútra, no potom sa ukáže ako dobrým priateľom, ktorý je ochotný vždy pomôcť.

Rodina:
Matka: Kaena (žije)
Otec: Kamari (mŕtvy)
Bratia: Eryx (žije), Eiran (žije)
Sestry: Samira (žije), Iliana (žije), Vanya (žije)

Ship: Nemá

Vzhľad:
•Nichirin ako kríženec pitbula so stredoázijským ovčiakom zdedil vzhľad pitbula, no výšku má podobnú stredoázinskému ovčiakovi, I keď je o trošku nižší.
•Nichirin má krátku srsť hlavne sivej farby s bielou lysinou, spodkom hlavy, krku, hrude a brucha.
•Nichirin má žlto-hnedé oči.

Citát:
•"Sme hrdí na to, že žijeme a umierame ako bytosti s emóciami. Nesprávaj sa, že tvoje bezcenné nápady sú najvyššie a nevnucuj ich iným."

https://www.youtube.com/watch?v=R9085KtK2Bc