Meno:
•Sarada

Vek:
•2,5 roka

Pohlavie:
•Samica

Postavenie:
•prieskumník

Povaha:
•Sarada má celkom pokojnú povahu. Nie však až tak desne pokojnú, ako je to v prípade jeho staršieho brata. V napätých situáciách by si svoju chladnú hlavu rozhodne neudržala, keďže v takýchto situáciách má vo zvyku byť neistá a až v tých extrémnych prípadoch začne panikáriť. Preto potrebuje vždy nejakú kotvu, na ktorú by sa zamerala, aby svoje myšlienky sústredila na inú vec, nie na to, čo je potrebné robiť. V takom prípade sa dokáže upokojiť aj sama, aby mohla opäť začať riešiť danú situáciu s novým pohľadom. Vie, že je to niekedy otravné, no nemôže si pomôcť. Jednoducho panikári v takých situáciách, keďže je toho na ňu priveľa. A ako najmladšia z rodiny si vie, že si to môže dovoliť, keďže, ak nevyrieši situáciu ona sama, tak jej jej rodina pomôže. Možno sa to môže zdať ako činy rozmaznanej feny, no Sarada má od rozmaznanej ďaleko. Potrebuje len jednoducho niekoho, kto by ju poviedol alebo niekoho, kto potrebuje jej pomoc, aby sa sústredila na zabezpečenie jeho bezpečia a nie na svoju paniku. Preto v boji býva až tak ľadovo pokojná. Vie, že bojuje za niekoho a sústredí svoju pozornosť výhradne na bezpečie daného psa. To jej pomáha si zachovať svoj obvyklý pokoj a rozmýšľať logicky.
•Rada sa delí o svoje myšlienky a pocity so svojimi súrodencami, ktorým bezprostredne verí, no nemá problém sa s týmito vecami zdôveriť aj s inými, ktorým tiež verí. Príde jej to tak, že aspoň z jej strany je všetko jasné a nikto nepochopí jej činy nejako inak, než sú z jej strany myslené. Sarada dáva skôr väčšiu váhu slovám, ako činom, keďže jej činy veľakrát vypovedajú úplne niečo iné, než chce dať najavo. Preto si ostatný zvykli, že u nej majú brať skôr na vedomie jej zdvorilé slová, než reč tela. Cudzinci, ktorý ju prvýkrát stretnú sú vždy zmätený ňou samotnou. Jej reč tela rozpráva o tom, že sú pre ňu nepriateľmi, no slovami ich už prosí, aby boli priatelia. Sarada jednoducho nedokáže ovládať reč jej tela, preto dochádza k takýmto nedorozumeniam.
•Sarada je vždy tichá, hlavne v spoločnosti nejakých nových tvárí. Je síce nesmierne spoločenská, no zároveň jej chvíľu trvá, kým sa osmelí. Áno, Sarada dokáže byť celkom hanblivá, keďže si chce najprv odpozorovať charakter nového psa, aby sa uistila, že jej alebo jej súrodencom nehrozí od neho nič zlé. A tiež sa hanbí toho, aký prvý dojem urobí. Preto koľkokrát môže aj koktať alebo byť značne neistá. No, keď sa osmelí, tak sa vracia späť ku svojej pokojnej povahe. Kvôli svojej tichosti je dobrá poslucháčka toho, čo jej ostatný rozprávajú. Preto dokáže niekedy zistiť viac, než kebyže niekomu skáče do reči a prerušuje ho. Dodáva tým druhým tak pocit, že jej tak na druhých záleží a oni sa jej podvedome otvoria viac, než by chceli. Ale Sarada je príliš nevinná na to, aby toho využila a všetko, čo sa dozvie si nechá pre seba.
•Sarada je tiež veľmi láskavá. Poskytla by pomoc i tým, ktorý o to naozaj nestoja a rozdala by sa pre každého, ak by ju jej súrodenci nezastavili. Najradšej by išla i za svoje sily, aby poskytla pomoc, no vie, že nie vždy jej láskavosť ostatný ocenia, preto to akceptuje, ak ju ostatný odmietnu. Nechce sa vnucovať a spôsobiť iným nepríjemnosti voči nej, preto sa radšej stiahne do úzadia. Sarada pokladá samú seba až na posledné miesto a nebola by sa o seba vôbec starala, ak by ju k tomu nenútili jej súrodenci.
•Jej trpezlivosť nepozná hraníc. Je skoro jasné, že ak sa jej niečo nedarí, tak to bude skúšať do tej doby, než sa jej to podarí, bez ohľadu na to, koľkokrát neuspeje a ona dopadne tvrdo na dno. Bude to skúšať, stále a stále dookola. Pretože vie, že bez tvrdej práce sa nikde nedostane. Vidí to u svojich súrodencov. Ich silu, vnútorného ducha, ktorý stále bojuje, ako neskrotný oheň. Vie však, že ho nezískali len tak. Žili, zažili a prežili. Stali sa silnými. Nevzdali sa, keď prišla prvá prekážka v ich živote. A to ich urobilo tým, čím sú teraz. Sarada tiež chce takto čeliť situáciám a dúfa, že za pomoci jej trpezlivosti sa konečne zbaví jej paniky v ťažkých situáciách.
•Jediný ďalší prípad, kedy Sarada stráca svoj vnútorný pokoj je vtedy, keď sa to týka vecí, ktoré miluje. Dokáže sa tak nadchnúť a jej tichosť odchádza preč. Môže o takýchto veciach rozprávať hodiny, tráviť touto činnosťou čas. Len tak ju to neomrzí, keďže je to niečo, čo ju napĺňa. Ešte viac, keď to robí s tými, ktorých miluje. Vie, že s týmto môže byť niekedy otravná, no nemôže si jednoducho pomôcť. Ak jej však niekto povie, aby prestala, tak samozrejme prestane a už si pred týmto psom dá pozor, aby ostala radšej ticho, ako narušovať jeho pokoj, čo samozrejme nechce. Nechce byť pre niekoho príťažou.

Niečo o:
•Sarada je celkom obstojnou bojovníčkou. V noji sa snaží využívať len férové spôsoby, no akonáhle začne jej súper hrať nečestne, tak i ona prechádza na rovnakú hru. A povedzme, že vie byť celkom dobre vynaliezavá, ak to chce. Napadnú ju také spôsoby nefér boja, že by si jeden nepomyslel, že je to možné využiť v boji. Stále sa má ešte, čo učiť, no je na dobrej ceste k tomu, aby prekonala alebo aspoň bola obstojnou súperkou pre Shibuyu, ktorý ju i jej staršieho brata stále učí. Ešte jej treba pár rokov tréningu, no i teraz s jej bojovými schopnosťami dokáže poraziť slabšieho súpera a dať zabrať o niečo silnejšiemu psovi, než je ona. Ešte by si však netrúfla bojovať s niekým, kto je pre ňu až príliš silný. Vie, že by proti takému protivníkovi nemala ani šancu, preto by z takého boja bez hanby utiekla. A je jej jedno, ak by bola za zbabelca. Vie, kedy si priznať porážku, pozná svoje vlastné schopnosti až príliš dobre na to, aby sa vôbec preceňovala. Preto, keď je čas utekať, tak neváha a robí, čo jej kážu jej inštinkty. Nie je hrdina, nepotrebuje si ani dokazovať, že ním je. Ak by však mala bojovať za jej rodinu, ak by bola v ohrození, tak by sa bez váhania vrhla aj proti súperom, kde by inak hneď utiekla. Ako zvyšok jej súrodencov, tak i ona si cení jej rodiny. A nevedela by si predstaviť, že by jeden z nich zomrel len preto, že ona sa rozhodla zbabelo utiecť. Vie, že kebyže jej starší súrodenci vedeli o tomto spôsobe zmýšľania, tak by jej ho rýchlo vyhnali z hlavy, keďže ju všetci traja ochraňujú ešte viac, než seba. A Sarade sa to celkom nepáči, keď tým vystavujú do ohrozenia seba samých. Tiež by ich chcela ochraňovať, tak ako ochraňujú oni ju, no nikdy jej nedávajú tú možnosť. Preto sa snaží posilniť až nad rámec jej možností, aby vedeli, že aj na ňu sa môžu spoľahnúť, ak budú potrebovať ochrániť raz oni. Vie, že tento jej cieľ sa ešte nesplnil, no tvrdohlavo sa za ním ženie.
•Sarada si veľmi cení života. Preto, keď už má niečo uloviť, tak sa snaží, aby to bolo bezbolestné a vždy poďakuje za obetu. Nikdy preto neloví viac, než je potrebné, preto je celkom pohoršená, keď niekto loví len pre zábavu. Príde jej to, že len narušuje rovnováhu života, ak si vezme viac, než potrebuje. Snaží sa tiež vyhnúť akémukoľvek zabíjaniu z jej druhu, preto, ak by od nej niekto očakával, že zabije svojho súpera, ak by mala šancu, tak sa mýli. Namiesto smrti by ho čakali hrejivé slová pochvaly, že jej poskytol dobrý boj. Môže byť naivná, ak čaká, že jej protivník potom nevyužije šance na jej zabitie, no nejako je jej to jedno. Asi by to riskla. Ak by niekedy Sarada niekoho zabila, tak by to bola len čistá náhoda. Ako už bolo spomenuté, tak by nikdy nikoho nezabila. Dokonca ani vtedy, ak by vedela, že sám je vrahom. Nikdy. Nikdy by len tak nesiahla a nevzala niekoho život. A to je jej najväčšia slabina okrem jej rodiny. No dalo by sa povedať, že všetci tú jej prehnanú nevinnosť obdivujú.
•Sarada v love moc nevyniká. Dokázala by pre seba niečo málo uloviť, no prieči sa jej tá myšlienka zabíjania. Preto, i kebyže môže, tak to neurobí. Z toho dôvodu sa vôbec nehodí na postavenie lovca a ani by toto postavenie nikdy nechcela, takže je rada za to, čo má teraz. Je to síce oveľa viac nebezpečnejšie sa potulovať v tomto svete skoro sám, no na druhú stranu je to pre ňu vzrušujúce. Keďže nikdy nie je na tom jednom mieste dlhšiu dobu, keďže sa pohybuje z miesta na miesto. Spoznať nové miesta, preskúmať ich a následne o tom vyrozprávať svojim súrodencom. Je to jej najväčšia náplň. Preto dokáže dlhé dni rozprávať o tom, čo všetko sa jej stalo na cestách. Jej rozprávanie vie byť také pútavé a napínavé, že veľakrát zaujme ostatných a chcú vedieť viac. Niektoré šteňatá ju vždy dokonca prosia, aby im porozprávala niektoré najzaujímavejšie príbehy, i keď ich počuli niekoľkokrát. A ona im vyhovie. Je rada, že niekoho bavia jej zážitky. A naviac ako každá normálna fena miluje šteňatá. Preto má práve tak v láske mladé publikum. Najlepšia odmena je pre ňu, keď sa na ňu pozerajú tými svojimi veľkými iskriacimi očami a oceňujú tú krásu sveta, ktorú veľa psov nemá šancu ani vidieť, i keď je rovno pred nimi. Medzi ďalšie jej záujmy patrí čas strávený s jej súrodencami. Hlavne so Shibuyom, ktorý jej dokáže tak spestriť deň svojimi šialenými nápadmi, že častokrát sa ich zúčastňuje. Aspoň tak pretrpia hnev Rasaky obaja a nielen on. I keď jasné, na koho je jej staršia sestra prísnejšia a komu to dá zožrať oveľa viac z tých dvoch. Nie, že by to Sarada využívala, sama už mnohokrát povedala Rasake, aby išla na ňu rovnakým metrom ako na Shibuyu, no jej sestra ju v tomto nepočúva. Pre Saradu je pochopiteľné, že ju i Kamiyu berie za svoje šteňatá, keďže ich prakticky vychovala, no to jej stále nedáva to právo, aby im nedržiavala viac, než Shibuyi.
•Sarada sa pokúšala naučiť od svojej staršej sestry to, čo ona pozná o liečení, no bolo jasné, že voči tomu nemá vôbec žiadny cit. Pre Saradu je skoro nemožné si predstaviť, že si má pamätať to, pod akým tlakom má tlačiť na ranu pri takom krvácaní. Alebo ako vrátiť zlomenú kosť do správnej polohy. Príde jej to skoro rovnako nechutné ako zabíjanie. Preto bolo najlepšie rozhodnutie, že hneď ako začala, tak sa i prestala učiť. Vie však samozrejme, že makovými semienkami proti bolesti alebo pavučinami len tak niečo nepokazí. Takže pre Saradu sú pavučiny jediná odpoveď skoro na každé zranenie, keďže mak je celkom ťažké nájsť. Sarada je celkom múdra. Prinajlepšom si dokáže rýchlo spojiť nejaké body, ak má dostatok indícií. Samozrejme, že nie je až tak prehnane múdra a tiež zabúda, a spomenie si na to až potom, čo sa jej pripomenie nejaký detail. Nakoniec vysvitá, že nie každý sú taký bezchybný a majú svoje muchy, ako Sarada a jej častá zábudlivosť toho, čo sľúbila, že urobí, a potom jej to už nikto nepripomenul.

Minulosť:
•Sarada je druhorodená z druhého vrhu feny Sakury a psa Igrisa. Po nej sa narodil ešte jej mladší brat, Inami, ktorý však zahynul pár hodín po narodení. Z toho dôvodu sa dlhú dobu myslelo, že Sarad je najmladšia, no neskôr sa ukázalo, že vo skutočnosti to tak nie je. Pravda o jej mladšom bratovi bola jej rodičmi zatajovaná, keďže boli ešte malý, aby pochopili, čo sa vo skutočnosti s ich bratom stalo. Jej rodičia to jej i Kamiyovi chceli povedať, keď by boli dostatočne starý, no neskôr táto úloha prepadla na prácu Shibuyi a Rasake. Tí dvaja taktiež v jej očiach prebrali úlohu rodičov, a keďže si sú s nimi dosť vzhľadovo podobný, tak si ich priradila skoro okamžite. Častokrát sa v minulosti stalo, že omylom neoznačila jej dvoch starších súrodencov menami, ale mama a otec. Bolo to celkom roztomilé, hlavne pre Rasaku a Shibuyu, no vedieť, že sa zúfalo snažila nájsť vo svojom živote nejaké rodičovské vzory... bolo im ľúto, že bola nútená zažiť i s Kamiyom to, čo zažila. Je pravda, že oni dvaja boli od rodičov oddelený, keď mali okolo sedem alebo osem mesiacov, no to nemenilo nič na tom, že oni to zažili, keď mali sotva päť. Naviac spôsob, akým o nich prišli bol odlišný od toho, čo mali jej starší súrodenci. Oni mali aspoň nádej, že ich niekedy v živote možno uvidia, no Kamiya a Sarada to tak nemajú. Musia sa každý deň zobúdzať s tým, že ich matka a otec tu síce nie sú, no stále na nich čakajú s ich predkami. A preto táto myšlienka je niečo, čo Sarade odľahčuje ťažkosť, ktorá nastáva pri pomyslení na Sakuru i Igrisa. Je pravda, že si ich už moc nepamätá, no niektoré spomienky, ktoré v nej zanechali silné emócie, tie tam stále sú.
•Sarada bola v minulosti celkom energická fena. Plná radosti a možno i trošku lakomá, ak prišlo na jej veci. Po smrti Igrisa sa s jeho stratou podvedome vyrovnávala tak, že získala jeho zaniestenosť pre veci, ktoré ju vždy bavili. V minulosti to bolo chytanie chrobákov, lovenie (samozrejme, že korisť hneď púšťala, ako ju chytila) a samozrejme jej rodina, ktorá medzi jej obľúbenými ostala stále. Postupom ako rástla, tak sa jej záujmy menili. Až nakoniec to ostalo pri cestovaní, teda prieskomoch a jej rodine. Sakura oznámila smrť ich otca spôsobom, tak, že síce ich opustil, no stále pri nich psychicky bude. Bude sledovať ich rozvoj, vývin a rast. Stále ich bude čakať spoločne s ich predkami, až príde na ukončenie i ich životnej cesty. Bude tam však na nich čakať, aby ich ochránil tam, kde to nemohol urobiť počas ich života. Možno to bolo stále kruté vyhlásenie, no Sarada si to vzala k srdcu. Pre ňu mali tie slová takú silnú cenu, že ich používa i teraz, aby niekoho povzbudila, ak niekto stratí niekoho blížneho.
•Keď stretla svojho staršieho brata Shibuyu, tak jej okamžite pripomenul jej otca. Hlavne jeho povahou. Podobal sa síce na jej matku, no to si vedela odmyslieť. Preto ho okamžite pribrala ako svojho staršieho brata, i keď ho sotva poznala. Bola naivné šteňa, no veľmi dobre vedela, že má otcovu povahu. Preto nemohol byť zlý. A čoskoro z úlohy jej staršieho brata postúpil na úroveň otca, keď i životná cesta jej matky skončila. Ona i s jej bratom boli následne prevzatý pod ochranné krídla Shibuyi, no bolo hneď jasné, aký je neskúsený. Zvládli to však spolu, než sa do ich dribnej svorky nepripojila i Rasaka, ktorá zariadila už i ostatok, kde Shibuya nedokázal nič urobiť.
•Smrť jej matky sa na Sarade podpísala len tým, že sa jej energická povaha upokojila a stala sa oveľa viac tichšou, pozornejšou a láskavejšou. Stratila oboch rodičov, preto sa nebolo čomu čudovať, že sa s tým vyrovnávala takýmto spôsobom, i keď jej neskôr Rasaka odporúčala, aby svoje pocity skôr vyjadrovala, než ich v sebe zadržiavala. Vraj sa jej to oplatí ešte viac, než to nechať v nej všetko tlakovať. Takým spôsobom by čoskoro vybuchla, ak by došlo k jej preťaženiu. Preto sa tomu chcela Rasaka vyhnúť. Sarade toto otváranie a zverejňovanie sa samej seba ostatným... išlo spočiatku celkom ťažko, mala problém k opísaniu svojich pocitov, ktoré pociťovala a nedokázala sa správne vyjadrovať. Jej rodina ju však vždy trpezlivo počúvala, i keď dlhú chvíľu len mlčala a snažila sa urovna svoje vnútorné myslenie. Vďaka ich trpezlivosti čoskoro dospela do takého bodu, kedy jej vety boli čoraz dlhšie a jej pocity dokázala opísať s väčšou presnosťou. Pocity, ktoré však nevedela opísať pomenovávala rôznymi inými náhodnými slovami - napríklad také Rha; znamená to pre ňu hlbokú lojalitu, lásku a ochotu zomrieť pre toho, na koho sa Rha zameriava. Rha Sarada prvýkrát použila, keď mala niečo cez jeden rok. Nedokázala pomenovať puto, ktoré cítila voči svojej rodine. Preto použila slovo Rha. Vedela, že Sakurina matka sa volala Rha. A z príbehov o jej babke dokázala pocítiť, že bola skoro v rovnakej situácii ako ona. Cítila silné puto k jednému psovi, ktorý toto však odmietol. Odmietol jej lásku, vernosť, lojalitu a túžbu ho chrániť i za cenu vlastného života. Sarada sa stotožnila s týmito pocitmi, cítila ich voči svojej rodine. Preto to nazvala Rha. Doteraz nikto okrem jej súrodencov nevie, čo toto slovo znamená. Odmieta sa s tým komukoľvek zdôveriť. Alebo s významom jej ďalších slov. Napríklad také slovo Lam - znamená zabil, no na labkách nemá krv. Je vinníkom niekoho smrti, no priamo ho nezabil. Dalo by sa to povedať tak, že šikanátor svojim psychickým trýznením dohnal obeť k samovražde.
Prvýkrát slovo Lam použila v tejto svorke, keď bola svedkom, ako jeden lovec uštval svoju korisť do takej miery, že korisť radšej sama skončila do spárov hlbokej priepasti, než aby sa nechala zabi lovcom, ktorý ju lovil. To slovo z nej vykĺzlo samé. Spáchal Lam. Všetci na ňu hľadeli ako na blázna, no Sarada bola viac prekvapená, než všetci ostatný. Nad tým slovom ani nepremýšľala, no predsa ho použila, keď videla dotyčný čin, ktorý bol spáchaný.
•Saradina minulosť nemusí byť zaujímavá. Ako minulosť najmladšej z rodiny, ktorá bola taká chránená, toho nemala ani veľa, čo zažiť. Ak to nezažila počas jej prieskumov, tak to dokázala prežiť len z druhej labky. Teda, ak jej o tom niekto povedal. Ale to Saradu robí takou nevinnou. Nezažila depresívno-brutálnu minulosť, aspoň nie takú, ako mali iný, preto naozaj nedokáže niekedy pochopiť pocity ostatných. I keď sa snaží.
•Jedného dňa narazili Kamiya a Shibuya na túto svorku, keď hľadali nejakú korisť. Obaja sa vrátili späť a oznámili im tento nález. Shibuya stále ohlasoval, že by mali svorku skúsiť konfrontovať a možno by z toho niečo vyťažili. Sarada chytila jeho stranu, aby ho podporila. Preto sa rozhodli hlasovať. A vyhralo rozhodnutie, že za skúšku nič nedajú. Nakoniec to dopadlo tak, že sa všetci štyria stali členmi svorky.

Rodina:
•Matka; Sakura - mŕtva
•Otec; Igris - mŕtvy
•Sestra; Rasaka - žije vo svorke
•Brat; Shibuya - žije vo svorke
•Brat; Kamiya - žije vo svorke
•Druh; nemá

Vzhľad:
•Sarada je stredne vysoká fena s kratšou srsťou, ktorá je sfarbenia red merle. Má ružový ňufák a jedno oko hnedo-žlté, druhé modré.

Pre: Mikeskobooks