Meno:
•Shibuya

Vek:
•4,5 roka

Pohlavie:
•Samec

Postavenie:
•lovec

Povaha:
•Napriek svojmu hrôzostrašnému výzoru je Shibuya úplné zlatíčko, také obrovské slniečko, keď je pri svojich priateľoch. A že tých priateľov má. A dokonca si pamätá všetky ich mená, kde ich stretol a všetko, čo mu o sebe povedali. Takže v prípade nejakej hádky má dobrú zásobu palebnej munície, ktorú môže využiť. Ale to by neurobil. I keď vie byť veľký klebetník, tak nikdy by neprezradil niekoho tajomstvo, čo mu bolo zverené. A je pohoršený, ak niekto šíri niekoho tajomstvá alebo ho ohovára poza chrbty. Taká je lojalita Shibuyi. Buď priateľom a ceň si priateľov.
•Na tvári Shibuyi je vždy prítomný úsmev a svojím správaním vyčarí rovnaký, ak nie identický úsmev nejednému psovi. Je jasné, že mu na každému z priateľov a hlavne rodine záleží, keďže je prvý, kto si všimne, že nie je niečo v poriadku a snaží sa tomu druhému pomôcť ako to len ide. Nerád vidí niekoho smutného. Je toho názoru, že by sa mali všetci radovať, kým je na to čas, keďže každý deň môže byť posledný a on chce mať alebo zanechať spomienky na to, ako sa radovali, nie boli nejako upnutý.
•Shibuya je jednoducho optimista, ktorý zo seba urobí síce úplného idiota, no zato zlepší deň niekomu inému. Takže je celkom v pohode, ak bude po tábore lietať s červenou plachtou a bude sa snažiť skrotiť nejakého býka (častokrát iného psa, ktorému vytvoril krásne napodobeniny rohov), Shibuya má jednoducho takéto šialené nápady, no to ešte neznamená, že zošalel. Aspoň sa k tomu ešte nedopracoval.
•Je veľmi priateľský a nájde si priateľov i medzi svojimi nepriateľmi. Takže sa môže stať, že jednu chvíľu si idú po krku a v ďalšej mu už Shibuya dohadzuje voľné feny (okrem jeho sestier, to sú dve, ktoré sú nedostupné v zozname ponúk + jeho brat). Je to možno náhoda, no Shibuya má dobré oko, takže vie presne povedať, kto by sa ku komu hodil. A zatiaľ to týmto psom vyšlo, takže ho všetci nazývajú ako odborníka na vzťahy.
•Shibuya je ten typ psa, ktorý odpustí druhým čokoľvek, pokiaľ to urobia len jemu, no akonáhle niekto ublíži jeho rodine, tak zažije peklo na zemi. V tom prípade býva veľmi vážny. Jeho vždy prítomný úsmev vystrieda neutrálny výraz a vám je len jasné, že to nedopadne dobre pre toho, kto sa rozhodol ublížiť jeho súrodencom. V tomto vie byť pekná mrška a nebojí sa ani podvádzať, ak je to nutné. Shibuya má rovnaký problém ako Rasaka. Je lojálny, no len to tej doby, čo sú súrodenci v pohode. Ale nemá problém zraniť a zrovnať svet zo zemou, ak im niekto ublíži.
•Shibuya má prirodzenú charizmu, ktorá priťahuje ostatných k nemu, už len kvôli jeho veľmi energickej povahe, no tiež sa niekedy zastaví a zamyslí sa. Potom z neho padajú také múdre slová, že by mohol byť filozofom. V takýchto situáciách vie veľmi dobre poradiť, keďže to rozpráva od srdca, a tak, akoby to urobil on. Vzhľadom na jeho dobrú fantáziu si to vie celkom aj dobre predstaviť, takže sa vie do toho aj vcítiť.
•Zo Shibuyi by bol dobrý vodca, ak by sa do každej sprostosti nehrnul po hlave a za sebou dvadsať kilometrov zanechával svoj zdravý rozum. Preto, kde je problém, tam je väčšinou niekde aj Shibuya, ak už nezdrhol z miesta činu pred jeho staršou sestrou, aby si zachránil svoj holý život. Nie, že by bol až tak problémový... On je problém sám o sebe. Ale to majú všetci na ňom radi. Ten jeho pozitívny chaos, ktorý ich omámi a oni sa zvezú s ním v problémoch. Tiež sa rád sám pripojí k akejkoľvek zábave a snaží sa, aby to ešte spestril, aby tá zábava len tak neskončila.
•Ako bolo spomenuté, kvôli jeho charizme a niekedy až božským myšlienkam by bol dobrým vodcom, dokáže upútať pozornosť ostatných, už skoro bez snahy, a tiež dokáže nájsť jednoduché riešenie situácie, ak nie je zrovna lenivý rozmýšľať. Ale tak, ak by bol na výber medzi šteňaťom a Shibuyom, kto by mal viesť svorku, tak najlepšou voľbou by bolo to šteňa. Shibuya vie byť až príliš nezodpovedný, ak na ňom leží veľa povinností a fláka sa, aby sa ich splneniu vyhol, dúfajúc, že sa nejakým zázrakom splnia a on bude môcť žiť svojím šťastným životom bez povinností. A ak ho Rasaka nedotiahne, aby to urobil, tak je jasné, že ho potom nikto nedokope k tomu, aby si splnil svoje povinnosti.
•Je to psychicky až príliš silný pes, čo sa vie vyrovnať so svojimi problémami a výzvami, kvôli jeho silnému optimizmu a viery vo vlastnú bytosť, a iných. Nemá problém totižto vložiť vieru aj do cudzincov, ak si to vyžaduje situácia. Je sociálne obojstranný, preto je na takéto interakcie dobrá neutrálna spojka, ktorá nemá problém chytiť aj stranu nepriateľov pred stranou spojencov, ak si bude myslieť, že majú v niečom pravdu. Je mu však jedno, čo si o ňom budú myslieť ostatný, vie, že jeho súrodenci mu budú vždy kryť chrbát, preto sa nebojí, že ostane sám.
•Shibuya sa skoro nikdy nehnevá alebo nepociťuje negatívne emócie, ktoré by dodával najavo, s výnimkou momentov, kedy sú jeho súrodenci v ohrození. To sa vie správať tak strašidelne, ako by sa od psa jeho vzrastu očakávalo. A je mu jedno, či bude musieť prejsť cez mŕtvoly, ak by mal dosiahnuť pomstu. Rodina je pre neho všetkým a rovnako ako Rasaka má silný vzťah k rodine, tak i on má voči nej rovnaký vzťah, preto ich chce všetkých troch udržať v bezpečí. A ak to znamená, že má zabíjať, tak zabíjať bude. Odpojí sa od pocitu viny a dá všetkým pokúsiť to, čo to znamená, keď sa niekto zahráva s jeho rodinou. Proste dalo by sa povedať, že najláskavejšie psy vedia byť tie najstrašidelnejšie, ak im dodáte dôvod, aby svoju druhú tvár ukázali. 

Niečo o:
•Shibuya nemá rád samotu. Príde mu to celkom osamelé, ako pre každého extroverta. Preto sa tak veľmi obklopuje inými psami, no väčšinou je tam jeho rodina, takže sám ani tak nie je. No napriek vie byť celkom ako malé šteňa, keď mu nikto nevenuje pozornosť... dalo by sa povedať, že má zo samoty strach, i keď by sa to nemuselo zdať, no opak je pravdou. Shibuya sa bojí samoty, pripomína mu to dni, kedy jeho majiteľ zomrel a on bol uväznený celé dni sám v dome. Povedzme, že ho to celkom dosť poznačilo. Prinajmenšom viac, než by si Shibuya vedel a dokázal priznať. Alebo si to už priznal, no nechce nikoho zaťažovať so svojimi problémami. Od nesebeckého Shibuyi by nikto ani nič iné nečakal. Skrývať svoju bolesť za veselú povahu a starosť o druhých, to mu ide najlepšie. Tak zabúda na všetko, čo ho ťaží. Možno to dokáže dokonalo skrývať, no pred jedným psom nikdy nič neskryje. Kto tipoval, že je to Rasaka, tak má pravdu. Rasaka vždy vie, keď Shibuyovi preletí niečo cez nos alebo ho trápi, i keď to zakryje profesionálnym úsmevom. Shibuya sa vždy čuduje, ako je to možné, že to tak rýchlo zistí, no nikdy od nej nevypáčil odpoveď. Ale možno raz to z nej dostane. 
•Shibuya nie je v love taký zdatný ako Rasaka, nemá takú rýchlosť v behu, no jeho sila a výdrž je úžasná. Dokáže s ľahkosťou a pomocou Rasaky skoliť i väčšie zviera, takže on ho stiahne dolu, keď ho ona utrýzni a preženie po okolí. Taká je ich spolupráca a keďže sú to súrodenci a poznajú sa, tak stačí len jednoduchý pohľad, aby pochopili, čo sa ten druhý snaží povedať. Je to dokonalé hlavne vtedy, keď obaja nemôžu rozprávať alebo len chcú na niečo upozorniť bez toho, aby tým ostatných zaťažovali. Takže by sa dalo povedať, že majú taký vlastný systém signálov, ktoré im pomáhajú v rôznych situáciách. Rasaka s tým nie je síce spokojná, no Shibuya má rád, keď sa do ich spolupráce pripoja i iné psy, no Rasaka to moc neoceňuje, keďže je to Rasaka. No Shibuya má rád rozmanitú skupinu, kde môže zažiť viac zábavy, čím sa spestrí i tak zábavný lov. Naviac je dobré sa niekedy i spárovať s inými, aby v prípade núdze sa zosynchronizovali nielen na lovisku, ale aj na bojisku. Shibuya je toho názoru, že boj i lov zbližuje a pomáha pochopiť reč tela toho druhého. Možno je až tak posadnutý signálmi od Rasaky, že ich podvedome vyhľadáva i u iných psov. Preto je tak dobrý v identifikovaní toho, keď sa niekto cíti zle. Vidí to v ich reči tela. Ich telá vysielajú signály o pomoc, no treba v tom len vedieť čítať. I nepatrné napnutie svalov je dobrý dôkaz. Je to celkom prekvapivé, že venuje takýmto drobnostiam, keď by to nikto ani nepovedal, vzhľadom na to, že pri jeho energickosti by na to ani čas nemal mať. Ale prekvapivo ho vždy nejako má. 
•Shibuya je tiež veľmi zdatný bojovník. V tejto oblasti priam vyniká viac, než v love. Má jednoducho ten cit a inštinkt, ktorý ho počas boja vedie. Nedalo by sa povedať, že dokáže poraziť každého. To nie. Ale vie byť obstojným súperom, keď začne konečne aj rozmýšľať a neriadi sa len tým svojim inštinktom. Rozhodne sa však dokáže ubrániť v prípade potreby, no horšie je pre neho, keď má obraňovať niekoho a zároveň aj bojovať. Je to pre neho náročné sa sústrediť na viac vecí a myslieť aj na bezpečie toho druhého. Taký pocit zodpovednosti nemá rád, keďže v boji mu nezáleží, ako veľmi bude on zranený, preto sa do toho môže naplno pustiť, ale, ak bojuje a má niekoho ochraňovať, tak sa potom musí logicky držať späť a byť opatrný s každým krokom. Preto si nerád berie niekoho na zodpovednosť a z toho dôvodu nechce byť ani Alfou. Nedokázal by nesebecky existovať a starať sa o to, aby sa ani jeden z nich nezranil. Nedokázal by byť až tak zodpovedný, aby uniesol váhu celej svorky. Preto je rád, že ich menšiu svorku viedla Rasaka, keď sa vrátila do ich životov. On to nedokázal. Ona urobila ich dvoch mladších súrodencov oveľa viac spokojnejších a viac ich zabezpečila ochranou, než keď ich viedol on. Ihneď nastavila systém, ktorého sa všetci držali a všetko fungovalo ako po masle. V tej chvíli Shibuya ocenil skutočnú hodnotu vodcu. A vidí to i u ich terajšieho alfy, preto ho tak obdivuje. Asi najviac z celej svorky, samozrejme hneď po jeho súrodencoch. Možno to je dôvod, prečo sa ho aspoň trochu snaží počúvať, i keď nie vždy mu to vyjde a on spôsobí nejaký problém. Nie vždy je to úmyselné, no čo viac sa snaží byť dokonalým, tak tým viac sa mu nedarí. Niekedy závidí tým, ktorý sú obľúbený a úspešný bez toho, aby zo seba robili idiotov... Shibuya však vie, že v okolí svojej rodiny môže byť ten hlúpy ťuťmák. Vie, že ho vždy prijmú takého, aký naozaj je. Že nie je dokonalý. Má i on svoje zlé dni, kedy potrebuje byť on ten, kto je rozveseľovaný ostatnými, nie naopak. Ten, ktorý je obľúbený, i keď urobí chybu alebo niečo zas pokazí. Z toho dôvodu tak zbožňuje svoju rodinu. Je to pre neho. Podrží ho a nikdy ho nenechá klesnúť na dno temnoty. Vie, že nie vždy všetky rodiny sú také, no... ak by mal raz družku, možno druha, tak by chcel, aby jeho budúca rodina fungovala presne na takomto systéme. Žiadne zrady, podrazy. Proste pokoj, miesto, ktoré je na ktoromkoľvek pekle, no zároveň vždy s ním. Vie však, že jeho nádeje nemusia byť nikdy naplnené. Život je krutá vec a každý jeden deň môže byť posledným. On i Rasaka si to moc dobre uvedomujú, preto sú tak ochranársky voči Kamiyovi a Sarade. Oba sú ešte mladý, preto si nezaslúžia vedieť, čo všetko sa nachádza v tomto svete, no zároveň im to pomaly odhaľujú, aby neboli úplne bezradný, keď príde moment, kedy tam oni dvaja nebudú.

Minulosť:
•Shibuya je druhorodený z prvého vrhu feny Sakury a psa Igrisa. Shibuya bol vždy vzhľadovo podobný Sakure, no povahovo bol po Igrisovi. Preto má niekedy Rasaka vzdialený pohľad, keď sa na neho pozrie.
•Shibuya bol od svojej psej rodiny vzatý ako prvý. Adoptoval si ho jeden pán. Shibuya ho miloval. Bol pre neho ako druhá rodina. Vždy sa mu páčilo, keď spoločne chodili na dlhé prechádzky a tiež miloval jeho obrovskú záhradu, kde mohol behať, kedykoľvek chcel. Tiež mu dovolil spávať s ním v posteli. Dalo by sa povedať, že jeho pán si Shibuyu rozmaznal. Ale Shibuyi to nevadilo, možno len tým, že sa na neho až príliš upol.
•Keď začali ľudia umierať, tak medzi nimi bol i Shibuyov pán. Shibuya nechcel pochopiť, že už je mŕtvy a celé dni sa ho snažil zobudiť, i keď jeho mäso začalo už hniť. Nechcel opustiť jeho miesto, keďže cítil, že mu to dlží za to, aký k nemu bol láskavý a ústretový. Nakoniec sa však musel snažiť dostať von, keďže jedlo v dome došlo a k vode sa už tiež nemal kde dostať. Dom bol bohužiaľ zamknutý, jeho pán totižto umrel v noci, preto... dom bol zamknutý, aby sa cez noc dnu niekto nevítaný nedostal. Nech už Shibuya skúšal akokoľvek, tak sa nemohol dostať von. Bol tam uväznený. Preto zo zúfalstva preskočil cez okno, sklo mu prerezalo ľavé stehno, odtiaľ je tá jazva. No dostal sa aspoň von.
•Dalo by sa povedať, že život na ulici je pre rozmaznaného maznáčika ťažký, no nie pre Shibuyu. Vždy sa dokázal vynájsť a pýtal sa túlavých psov. Kvôli jeho priateľskej povahe mu bola väčšina ochotná nejako pomôcť, i keď to bol len jednoduchý rozhovor. Jemu to pomohlo. Aspoň sa necítil, tak sám... Jeden tulák ho naučil loviť a druhý zas bojovať. Vtedy zistil, že boj miluje. Miluje ten pocit adrenalínu, ktorý mu pretekal cez systém a to nadšenie toho, že môže stáť pred silnejším súperom a počas súboja sa vyvíjať, meniť svoju bojovú techniku a prispôsobovať ju svojmu súperovi. Ak ho niečo naplnilo viac ako jednoduché rozhovory, bolo to to, že s ním niekto dobrovoľne a priateľsky bojoval. Z každého zápasu odchádzal viac múdrejší a skúsenejší. S každým zápasom sa tvaroval bojovník, ktorý neskôr chránil svoju matku a jeho sotva polročných súrodencov.
•Našiel ich jedného dňa, keď sa zatúlal do štvrte, kde sa kedysi narodil i so svojou staršou sestrou Rasaka. Chvíľu mu trvalo, kým to spoznal, no nakoniec mu cvaklo, prečo je mu to miesto, tak povedomé. Zo zvedavosti vošiel dnu, aby sa pozrel, čo tam náhodou neostalo niečo. Čokoľvek. A vtedy tam našiel svoju matku, ktorá ho bola pripravená roztrhať, keďže si myslela, že je len ďalší pes, ktorý chce jej potravu, to málo, čo z teda nej zostalo. Ihneď ho však poznala, no on ju nepoznával... To nebola fena, ktorú on poznal. Bola celá vychudnutá. A neskôr zistil prečo, keď uvidel svojich dvoch mladších súrodencov.
•Ona i jeho otec mali ďalší vrh. Bolo to nečakané, no obaja boli pripravený sa o svoje ďalšie šteňatá postarať, i keď vedeli, že v tomto svete to bude ťažké. Snažili sa, vždy na niečo spoločne prišli, aby sa postarali o to, aby boli ich dve novonarodené v bezpečí.
•Keď mali však Kamiya a Sarada niečo okolo troch mesiacov, tak ich otec zahynul. Dostal sa do cesty väčšej skupine psov, keď sa vracal i s korisťou za svojou družkou. Odmietal im tú korisť však dať. Celý deň prehľadával mesto, aby to ulovil pre svoju družku a šteňatá, aby to potom dal niekomu inému. Igris nebol hrdý, ale nechcel ani pomyslieť na to, že tí traja hladujú. Preto bojoval, no proti skupine nemal jeden šancu. Z toho dôvodu v ten deň vyhasol jeho život. Sakura akoby vycítila smrť jej druha, v kútiku duše však dúfala, že je to len hlúpy pocit. Opak bol však pravdou, keď sa nevrátil ani na tretí deň.
•Od tej doby to bola ona, kto chodil po meste a hľadal potravu, niekedy sa zastavujúc u hrobu jej druha, ktorého zahrabala, keď ho raz našla, aby si tak uctila jeho pamiatku. Všetku korisť dávala Sakura svojim dvom šteňatám a pre seba nechala vždy len trošku, keďže to bol jednoducho materský inštinkt, ktorý v nej bol. Postupne však vyhladovala. A keď ju Shibuya našiel, tak žila len pevnou silou vôle matky, ktorá chcela zabezpečiť, že jej šteňatá boli v bezpečí. A vedela, že so Shibuyom v bezpečí budú. Preto v tú noc zahynula, keď ležala pri Shibuyovi. Shibuya sa postaral, aby jej telo jeho mladší súrodenci nevideli, keď ho zakopal na čestné miesto vedľa hrobu jeho otca. Dokonca i po smrti boli spolu. To bola inšpirujúca láska, ktorú Shibuya vždy hľadal.
•Shibuya sa svojim dvom súrodencom vždy snažil poskytnúť to najlepšie, čo dokázal, no nebol samica. Bolo pre neho ťažko pochopiteľné, čo treba robiť so šteňatami, naviac, keď to bolo prvýkrát, čo sa o šteňatá staral. Našťastie o pár týždňov po smrti jeho matky, pri jednom love narazil na Rasaku. A pre Shibuyu svitla nádej, že to možno nebude tak zlé, keď bude po jeho boku niekto, koho pozná a cez situáciu mu pomôže prejsť. Rasaka sa rozhodne zmenila. To vedel povedať hneď, keď sa na neho pozrela tými chladnými očami, no neskôr sa ukázalo, že má stále tú láskavosť niekde v sebe. A Shibuya na ňu nikdy netlačil, aby mu porozprávala o svojom živote. Dokonca ani teraz o tom nevie, no je s tým v poriadku. Je hlavné, že všetci štyria sú pokope ako jedna veľká rodina. Na ničom inom nezáleží.
•Jedného dňa narazili na svorku, keď hľadali s Kamiyom nejakú korisť. Obaja boli zvedavý a on to chcel ísť preskúmať, no Kamiya to chcel najprv prebrať s Rasakou. Nakoniec hlasovali. A vyhralo rozhodnutie, že za skúšku nič nedajú. Preto skúsili šťastie a od tej doby sa stali členmi svorky. Bolo to celkom nové. Nové tváre. Nové povahy. Prostredie. Niečo, čo bolo nepredvídateľné, nie ako členovia rodiny.

Rodina:
•Matka; Sakura - mŕtva
•Otec; Igris - mŕtvy
•Sestra; Rasaka - žije vo svorke
•Brat; Kamiya - žije vo svorke
•Sestra; Sarada - žije vo svorke
•Družka; nemá

Vzhľad:
•Shibuya je vysoký pes, ktorý svojou mohutnou stavbou vzbudzuje rešpekt. Má krátku temne čiernu srsť. Jeho oči sú hnedo-oranžové. Po tele má pár výrazných jaziev z bojov - jedna sa tiahne od krku po rameno, druhá sa nachádza na jeho ľavom stehne a ďalšia je na jeho krku.
•Bez obojku

Pre: Mikeskobooks