Urobila som veľkú chybu. Ako kpoperka som dá sa povedať....zlyhala? Nie že zlyhala....len....poslednou dobou sa cítim tak....divne. Školu som úplne pokašľaľa, a už ju asi nedám dokopy. Čo ma dosť mrzí. Chcem sa dostať na moju vysnívanú školu....ale....bojím sa že to nedám. Že nedám skúšky. Pri najhoršom talentovky. Bojím sa že sa tam nedostanem. A kpop? V týchto pochmúrnych dňoch mi nejako...nepomohol? Neviem to popísať. Keď si pustím hudbu....tak to so mnou nič nerobí. Niekedy som bola veselá keď som počula nejakú pesničku. Ale teraz? Môžem si pustiť čo len chcem, a aj tak to je také....nudné. Kpop milujem. Ale poslednou dobou ma nič nenaplňuje. Niekedy som kreslila. A teraz? Bojím sa zobrať ceruzku do ruky. Bojím sa že tú kresbu pokašlem. Nedokážem začať znova kresliť. V hudbe som skúšala aj iných interpretov. Nič mi nesadlo. Ale...

Teraz si poviete že "ďalšia Army ktorá nepočúva nič iné!" Ako to niektorý robia...ale....naozaj. BTS ma dokázali znova prebrať k životu. A to len jedinou pesničkou. Niekedy som BTS a Army nenávidela.... áno viem....hanbím sa za to....ale....teraz BTS priam milujem. A nikto to nevie prijať. Nevedia prijať že ma to naplňuje. Že je to kúsok skladačky zo mňa. Nedokážu to pochopiť. A táto pesnička ma znova dostala k životu:

https://www.youtube.com/watch?v=N_Qh1UFt4_U

Keď som si ju pustila, tak som si myslela že to bude o ničom. Že to so mnou nič neurobí. Ale opak je pravdou. Táto pieseň ma tak hlboko zasiahla v srdci, že na ten text nezabudnem. Zamilovala som si ju. Počúvam ju stále dokola a je....to pre mňa....ako niečo nové. Akoby som sa znova ocitla na začiatku. Na začiatku, kedy som začínala počúvať kpop. Je to skvelý pocit. Cítiť sa znova....sama sebou. Prosím ľudia. Nikdy nezabudnite kým ste. Nie sme zvieratá. Sme ľudia. A tak sa aj prosím správajte. Neodcudzujte sa za to, že niekto je napr Army, a vy nie. Že niekto je Moa a vám to vadí. Prosím. Nehádajte sa. Toto je kpop. Náš svet. Prosím....

Neničte ho svojim správaním