„Čo sa to tu, dopekla, deje?“

Harry vydesene hľadel do nahnevanej tváre svojho učiteľa, červeného od zlosti a neodvažoval sa ani pípnuť. Veľmi dobre vedel, že si to práve pokazil na celej čiare. Bohužiaľ, na jeho otázku ani nemal adekvátnu odpoveď.

„Ešte raz sa ťa pýtam, čo sa tu deje?! Prečo si sa opäť pobil? A ako pozerám, zase s Malikom,“ zrúkol Davis hromovým hlasom, ktorý donútil Harryho sklopiť hlavu.

„Ja... Pane... Ja som sa len bránil,“ vzlykol Harry a triasol sa na celom tele. Periférne vnímal, ako sa Zayn pozviechal zo zeme a víťazoslávne sa na neho vyškieral. Bolo mu jasné, že týmto incidentom je jeho osud na škole spečatený. Veď kto už by uveril jemu, buzerantovi a najväčšiemu lúzrovi školy? Keď sa toto divadlo skončí, pôjde si zbaliť tých pár vecí, čo má v skrinke a donevidenia.

„Toto nazývaš obranou, Styles? Pozri sa, ako si ho doriadil!“

„Vyzerá len tak, ako si zaslúžil,“ zamumlal Harry, ale Davis ho bohužiaľ počul.

„Prosím? Kto si zaslúži vyzerať takto doriadený?“

„On,“ vypľul Harry, kývnuc hlavou na Zayna a zaregistroval nahnevaný výraz na jeho tvári a pohľad typu „neopováž sa niečo vykecať“. „Ja som počas posledného roka takto vyzeral niekoľkokrát a nikto to nikdy neriešil! Veď načo, však? Ale keď sa konečne bránim a ten bastard dostane to, čo si zaslúžil, tak zase má problém iba Styles. Veď čo iné som mohol čakať od takejto homofóbnej bandy!“ zreval, uvedomujúc si, že to už svojou drzosťou prestrelil, ale už nedokázal mlčať. Nemohol.

Vybuchla v ňom všetka nahromadená a dlho potláčaná zlosť. Aj tak ho vyhodia, aspoň si predtým ešte povie to, čo mu dlho ležalo na srdci. A že pritom bude drzý? No a čo. Už odmietal byť tým milým, zakríknutým chlapcom, čo sa nechal otĺkať.

„Prosím? Zayn ťa bil?“ Davis sa tváril vydesene a vyjavene. Ako keby mu až teraz začalo všetko do seba zapadať.

„Bingo. Čo som sa vám asi snažil celé tie mesiace naznačiť? A tie moje absencie na telesnej tiež neboli len tak pre nič za nič. Lenže, kto by veril Stylesovi, obyčajnej buzne, keď ten idiot mal toľko rozumu, že to nerobil verejne? Vždy si na mňa počkal na nejakom odľahlom mieste, alebo vystriehol chvíľu, keď boli prázdne chodby. Aj teraz... Išiel som na umenie, keď sa na mňa vrhol,“ utrel si Harry slzy zúfalstva, ktoré sa mu spustili náhle, pri spomienkach na udalostí posledných mesiacov. Z niektorých spomienok mu bolo vážne zle.

Vedel, že ho vylúčia. Po tomto určite. To, že mu prvá bitka v Edinburghu prešla bez povšimnutia, považoval za zázrak. Ale vtedy to potom aspoň za to stálo. Teraz môže na Louisovu náruč akurát zabudnúť. Vysral sa na neho. Ďalší zázrak sa v jeho živote nemá šancu zopakovať. Dávno sa zmieril s tým, že keď sa rozdávalo šťastie, tak musel chýbať.

„Naozaj to bola iba sebaobrana? Môže to niekto Stylesovi dosvedčiť?“ obrátil sa Davis k davu prizerajúcich sa a senzácie chtivých študentov.

„Naozaj skvelý nápad, pane. Ako keby sa mňa niekto niekedy zastal,“ fňukol Harry tak, aby ho počul iba učiteľ a po líci mu stiekla prvá osamelá slza, ktorú vzápätí nasledoval celý vodopád slaných kvapôčok.

Bol prosto v háji. Jeho by sa nikto nezastal, ani keby mal incident celú hŕbu svedkov, čo samozrejme nemal. Bol tam len on a Zayn.

Na tejto škole skončil. Čo znamená, že doštudoval úplne a môže si začať hľadať prácu. Na súkromnú školu nemali peniaze a aby získal štipendium na štúdium, na to zase nemal známky. Už sa slzám nebránil, nechal im voľný priebeh.

„Áno, pane. Harry sa iba bránil.“

Harrymu padla sánka. Dobre počul? Vážne sa ho práve niekto zastal?

Zdvihol hlavu a jeho uslzené oči hľadeli do čokoládových očí Liama Payna. Vďačne sa naňho cez slzy usmial. Snaha sa cení.

„Klame!“ zrúkol Zayn, ktorý až doteraz mlčal a bol zázračne pokojný. Zrejme si bol istý svojim víťazstvom a žiadnymi svedkami, ktorí by svedčili v Harryho prospech. „Nikto iný tu vtedy nebol!“

A je to tu. Liam, vďaka za snahu, no i tak je so mnou amen.

„To nie je pravda, Zee. Bol som tu celý čas, len ste o mne nevedeli. Bol som na záchodoch a práve som chcel vyjsť von, keď som videl, ako si Stylesa oprel o stenu a povedal mu, že sa trochu pohráte. Svoje dve gorily si poslal preč. Keď sa Styles bránil, vlepil si mu facku a potom si sa na neho vrhol ako besný pes,“ povedal hnedovlasý chlapec pevným hlasom, pokojne hľadiac Zaynovi do očí.

Harry nechápavo zíral na Liama. Druhý raz mu tento chlapec vyrazil dych. Toto musí byť sen, nemohol mať predsa také šťastie, že by tu Liam vážne celý čas bol, a ešte sa ho k tomu zastal.

Zayn akoby si len teraz uvedomil, kde sa celý incident odohral. Zaútočil na Stylesa priamo pri chlapčenských záchodoch. Taká školácka chyba! Jeho zaškrípanie zubami a ruky zovreté v päsť boli aj pre Davisa jasnou odpoveďou a jeho otázka, či je to, čo tvrdí Liam Payne pravda, zostala nevyslovená.

„Ale prečo si potom nezasiahol, Liam?" opýtal sa prísne učiteľ. „Toto všetko sa nemuselo vôbec stať.“

„Pane, vy nepoznáte Zayna... Bál som sa. Vyzeral hrozne nepríčetne a ja som sa bál, že by som to mohol schytať aj ja,“ úprimne sa priznal Liam. „Radšej som chcel zavolať pomoc. Len... už som nejako nestihol,“ previnilo sa usmial a obrátil sa opäť na nepríčetne vyzerajúceho spolužiaka. „Len mi povedz, Zee, prečo ti Styles nadával do buzerantov?“ obrátil sa opäť k spolužiakovi a opýtal sa to, čo ho na celom incidente prekvapilo najviac a čo ho zrejme zabrzdilo opustiť inkriminované záchody.

„Lebo je to obyčajný buzerant, rovnako ako ja! A celý rok sa snažil o to, ponížiť ma a znásilniť!“ vykríkol Harry, celý červený od hnevu, neuvedomujúc si, čo všetko týmto prehlásením môže spôsobiť, aký dosah jeho slová môžu mať. No už to nedokázal dusiť v sebe. Liam mu tak skvelo nahral do kariet.

Chodbou sa rozoznel hlasný šepot. Toto nikto nečakal. No čo nečakal ani sám Harry, bola následná Zaynova reakcia.

„Toto ti nedarujem, Styles! Jasne som ťa varoval, že ak čo i len cekneš... A kurva!“ zahrešil, frustrovane si prehrabnúc vlasy, uvedomujúc si, že sa práve pred všetkými dokonalo priznal. Stylesa za toto zabije.

Na dve sekundy nastalo také hrobové ticho, že by ste počuli aj špendlík spadnúť. To však onedlho nahradili pohoršené výkriky, pískanie a šum.

„Zasraná buzna!“„Klamár!“ „Wow, to by som do Malika nepovedala...“ „Trapoš...“

A Harry vedel, že je zle. Keby sa dalo zneviditeľniť a čo najrýchlejšie odtiaľto zmiznúť... Mal si radšej zahryznúť do jazyka a odísť zo školy so vztýčenou hlavou. Za toto ho Zayn zabije. Práve mu podkopal celú jeho povesť a jeho autorita klesla na nulu. No stále veril tomu, že ho vylúčia a Zayn predsa nevedel, kde býva. Možno to nebude také zlé.

„Páni, upokojte sa!“ zreval Davis v momente, keď bol Zayn opäť v Harrym a násilím ho od neho odtrhol. „Vy traja pôjdete so mnou a vy ostatní, šou sa skončila. Rozíďte sa láskavo do svojich tried, hodina už dávno začala.“

Harry sa so sklopenou hlavou vliekol za Davisom, ktorý zvieral mykajúceho a hrešiaceho Zayna, a po očku sledoval Liama, kráčajúceho po jeho boku. Cítil sa ako vo sne a absolútne ničomu nerozumel. Doteraz mal pocit, že Payne patrí k Malikovej bande. Prečo sa ho potom zastal? Alebo sa v Liamovi mýlil?

„Ďakujem,“ šepol brunetovi, keď spolu s učiteľom vchádzali do kancelárie riaditeľa, kde sa malo rozhodnúť o jeho osude. Začínal cítiť istú maličkú nádej, že vďaka Liamovmu svedectvu ho nevyhodia úplne. Ostávalo mu len dúfať, že ho pri najbližšej príležitosti Payne znovu nepotopí.