Louis hľadel na Harryho s otvorenými ústami. Vážne práve povedal to, čo počul? Určite si to len vymyslela jeho predstavivosť, zatiaľ čo Harry chce od neho niečo úplne iné. No keď sa zelenoočko i naďalej usmieval a do jeho pohľadu sa začala vkrádať nedočkavosť a neistota, spamätal sa a modlil sa, aby to celé nebol len veľmi živý a krásny sen. To prebudenie by totiž nemusel prežiť.

Opatrne sa k Harrymu priblížil a keď ich tváre delilo len niekoľko centimetrov, vydýchol všetok vzduch z pľúc. Vzájomne si hľadeli do očí, snažiac sa vyčítať emócie toho druhého. V tých Harryho sa zračila celá smršť pocitov, nad ktorými prevažovalo vzrušenie a nedočkavosť. Napriek tomu sa nevedel odhodlať urobiť prvý krok. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu dával Harrymu čas, ak by si to náhodou rozmyslel. Pritom vedel, že bolo len otázkou času, kedy sa naňho vrhne. Pery mladšieho boli až priveľké lákadlo na to, aby ho nechávali chladného. Zvlášť po tom, čo ich okúsil už v Edinburghu a ich chuť si pamätal ešte dlho po návrate domov a to bolo zrejme jedným z dôvodov, prečo na Harryho nechcel a nemohol zabudnúť.

Harry nevedel, či urobil dobre, keď Louisovi tak rýchlo odpustil a dal mu šancu. Chcel ho ešte nejaký čas podusiť, aby si uvedomil ako ho tie mesiace trápil, no nedokázal sa držať späť. Jeho srdce bilo len pre modrookého bruneta a takmer mu vyskočilo od nedočkavosti z hrude. Celé telo mu brnelo v túžbe môcť sa ho dotknúť a nechať sa dotýkať. Mal strach, že ak sa ho Louis o chvíľu nedotkne, tak čoskoro celý zhorí. Preto sa vôbec nebránil, keď si ho sprievodca konečne pritiahol do náručia a pomaly spojil ich pery. Práve naopak, bol v siedmom nebi.

Keď sa ich pery dotkli prvýkrát, Harry prestal rozmýšľať a riešiť správnosť svojho rozhodnutia, a namiesto toho si užíval a prijímal všetko, čo mu Louis ponúkal. Po toľkých mesiacoch abstinencie mal pocit, že zabudol dýchať a že brunetove bozky boli to, čo mu chýbalo aby bol kompletný a šťastný. Že oni sú všeliekom, ktorý vyriešia každý problém.

Spočiatku jemné, takmer cudné bozky sa zmenili v dravé a Louisove ruky zablúdili pod kučeravcove tričko a on tak mohol cítiť jeho studené ruky na svojej horúcej pokožke. Spôsobovali mu príjemné zimomriavky a pripravovali ho o zdravý rozum. Srdce mu bilo ako o závod a nemohol dýchať z toľkej slasti a pocitov, ktoré ním lomcovali.

Bol to úplne dokonalý moment, iba on a brunet, po ktorom túžil niekoľko mesiacov a Harry vedel, že ak okamžite Louisa nezastaví, ak sa teraz neodtiahne, už nebude cesty späť. Lenže on to nechcel, on chcel viac. Chcel byť konečne celý jeho. Teraz, keď ho konečne našiel, už nedovolí nikomu a ničomu aby ich rozdelil. Bez Louisa prosto akoby nežil.

Nakoniec to bol práve brunet, ktorý sa odtiahol a svoje ruky položil na kučeravcove stehná. Harry zmätene a nespokojne zažmurkal.

„Harry, ja... bojím sa. Nechcem ti ublížiť. Si taký nevinný a neskúsený," preglgol Louis a pohladil chlapca po tvári. Na jednej strane po ňom neskutočne túžil a len ťažko odolával nutkaniu povaliť ho pod seba, strhať z neho oblečenie a vziať si ho, no na druhej strane sa bál, že mu ublíži.

Harryho zmätený výraz sa postupne menil na spokojný, odhodlaný, ba až nadržaný. Usmial sa, vstal a spolu s brunetom zamieril späť do jeho izby. Obed predsa počká. Oni dvaja nie.

„Nevinný rozhodne nie som," uškrnul sa, keď si sadol na posteľ, v ktorej strávil noc, a pozeral Louisovi priamo do očí. „A že som neskúsený? Tak ma to nauč. Veď ma. Buď mojim sprievodcom aj v tejto oblasti. Ja som učenlivý chlapec," trošku hanblivo sa usmial pri tej provokačnej poznámke.

Zopár úprimných viet a v Louisovi všetko vybuchlo. Tak veľmi ho chcel, no stále mal strach, že sa neovládne a Harrymu ublíži. Predsa len, pretieklo veľa vody odvtedy čo on sám bol neskúsený chlapec.

„Keď ja..."

„Alebo to má urobiť za teba niekto iný? Lou, ten muž včera, Dennis... Keby si neprišiel..."

„Ja viem, zlato," vtisol Harrymu bozk do vlasov. Bol neskutočne šťastný, že vďaka Alexovi prišiel do Azylu včas a zabránil tak katastrofe. Dennis k nemu predsa nič necítil, išlo mu len o sex. Tak veľmi chcel byť on, Louis Tomlinson, Harryho prvým, no bál sa, že mu ublíži.

„Harry, ja mám strach, že... že ti ublížim. Bude to bolieť. Prvý krát to vždy bolí. A ja..."

„S tou bolesťou počítam. A Lou? ja ti verím, nech je tvoja minulosť i prístup k sexu akýkoľvek. Viem, že nebudem ľutovať. Chcem ťa, Lou."

Modrooký sa nezmohol na nič iné, než na zalapanie po dychu a vytreštenie očí. Kučeravcove slová ho definitívne odzbrojili. On mu veril... Nerozumel, čím si u Harryho vyslúžil takú dôveru, keď ho doteraz len sklamal, no vzbudilo to v ňom nové odhodlanie. Už ho viac nesmie sklamať. Bude tu preňho a splní mu všetko, čo mu na očiach uvidí.

Usmial sa, sadol si a Harryho si vyložil obkročmo na svoje stehná. Nežne ho objal a pritiahol na svoju hruď.

„Ďakujem, že si mi dal šancu, Harry," šepkal mu do ucha. „Už ťa viac neopustím."

Harry sa šťastne usmial a pritiahol si Louisa do dlhého a precíteného bozku, ktorý pre oboch sľuboval nový začiatok.

A/N:
Kedysi som sa chvíľku pohrávala s myšlienkou ukončiť príbeh touto časťou (to sú tie moje náhle šialené nápady) a všetko ostatné vysvetliť v epilógu, ale nakoniec som to neurobila a príbeh pokračuje ďalej 😊