„Liam,“ s úsmevom pozdravil Harry svojho kamaráta, keď sa krátko po príchode do Azylu ocitol v jeho medveďom objatí. Po tom, čo Louis odišiel k baru objednať nejaké nápoje a on sa rozhodol nájsť voľný box, si k nemu Liam prisadol. „Aj ty si tu? A ako sa máš, kamoš? Dlho si sa neozval,“ chrlil jednu otázku za druhou, snažiac sa prekričať hlasnú hudbu.

„Áno, som tu, v celej svojej kráse,“ uškrnul sa Liam. „Treba si užiť posledný voľný večer pred začiatkom školy, nie? Mám sa super, vďaka, ale ozvať si sa mohol aj ty, nemyslíš?" podpichol Harryho, ktorý sa odrazu zahanbil. Pravdou bolo, že odkedy bol s Louisom, zanedbával svojich kamarátov.

„Prepáč,“ zamumlal a sklonil hlavu.

„To je v pohode, Hazz. Robím si srandu,“ potľapkal ho Liam po chrbte. „Aj tak som nemal posledné dni vôbec čas. Máme totiž návštevu a rád by som ťa s ňou zoznámil,“ prehlásil tajomne a upriamil svoj pohľad niekde za Harryho chrbát.

„S kým?“ Harryho zvedavé oči nedočkavo hľadeli na Liama. V hlave mu šrotovalo. Kto by to len mohol byť? Liam doteraz nespomínal nikoho, o kom by ešte nevedel. Vo chvíli, keď chcel otvoriť ústa, sa na kamarátovej tvári rozlial obrovský úsmev a kývol tmavovlasému dievčaťu, stojacemu neďaleko,
aby podišla k nim.

„Zoznámte sa. Harry, toto je Jacqueline,“ objal dievča okolo pliec a venoval mu jeden bozk do vlasov. „Zlato, toto je Harry, môj dobrý kamarát,“ plynulou francúzštinou predstavil Harryho svojej priateľke.

„A-ahoj,“ koktal, trochu vyvedený z miery. Pamätal si, že mu Liam spomínal, že Jacqueline možno koncom prázdnin pricestuje s rodičmi do Londýna, ale úplne na to zabudol. A tak tam teraz sedel ako soľný stĺp, pohľadom preskakoval z jedného na druhého a netušil, ako sa kamarátovmu dievčaťu prihovoriť. Odrazu mal pocit, že mu celá francúzština vyfučala z hlavy. Márne sa snažil poskladať súvislú myšlienku, nieto ju pretransformovať do slov.

Liam mu to nijako neuľahčoval. Len sa uškŕňal a čakal, čo Harry urobí. Nakoniec sa prebral z tranzu, vystrel ruku a hanblivo, no s úsmevom ju mladej Francúzke podal a ťažkopádne zo seba vysúkal: „Teší ma.“

„Aj mňa,“ zašveholila Jacqueline a žiarivo sa usmiala. „Liam mi o tebe veľa rozprával. Vraj si...“ na chvíľu sa odmlčala a cez svojho priateľa sa naklonila bližšie k Harrymu. „Vraj si gay. Je tu s tebou aj tvoj priateľ? Ešte nikdy som nevidela dvoch gayov naživo,“ zachichotala sa.

Harrymu chvíľku trvalo, kým mu došiel význam jej slov. Očervenel a trochu sa ošil. Tá posledná poznámka ho priviedla do rozpakov. „No, ehm, som,“ potvrdil pravdivosť jej slov. „A áno,“ pokračoval už istejšie. „Je niekde tam,“ ukázal smerom k baru, kde očakával Louisovu prítomnosť. No to už sa k nemu brunet blížil s dvomi pohármi. Nejakým alkoholickým drinkom pre neho a nealkoholickým pivom pre Harryho.

„Prepáč, zlato, sľub je sľub,“ pobozkal ho na líce, keď si sadol a podal mu pohár. „Ahoj Liam,“ pozdravil kamaráta svojho priateľa a vtom si všimol aj dievča sediace vedľa neho. „Aaah, to je tá tvoja priateľka?“

„Áno,“ usmial sa Liam a vzájomne ich predstavil. Jacqueline sa neustále usmievala a Harry si kládol otázku, či sa vie vôbec mračiť.

„Ozaj, je tu aj Alex,“ spomenul si Louis. „Stretol som ho pri bare, išiel si von zapáliť. Myslím, že by ťa rád videl,“ žmurkol. Jeho slová mali želaný účinok. Harry vystrelil ako namydlený blesk smerom k východu.

„Alex,“ s obrovským úsmevom skočil Harry do kamarátovej náruče. „Som rád, že ťa zase vidím. Máš sa?“

„Ja super, ty sa pochváľ,“ usmial sa čiernovlasý a z vrecka bundy vytiahol balíček cigariet a zapaľovač. „Vidím, že ťa Louis vytiahol von, aby si sa odreagoval a nemyslel na pondelok, čo?“

„Ja som vytiahol jeho,“ hrdo sa pochválil Harry. „Keď už musíme v pondelok do tej školy,“ zaskučal. „Vôbec sa mi tam nechce, mám hrôzu z toho posledného ročníka.“ Ešte že je zajtra iba nedeľa, ktorú môžem stráviť s Louisom.

„Netráp sa, Hazz, posledný ročník je síce náročný, ale nie nezvládnuteľný. Určite to dáš. Ak bude treba, rád ti pomôžem.“

„Máš predsa Zayna,“ v zelených očiach sa mihla zmätenosť.

„To je síce pravda,“ uškrnul sa Alex, „ale kde je napísané, že sa nemôžete učiť vy dvaja spolu?“

„Hmmm,“ zabručal. „Ja a Zayn?“

„A prečo nie? Veď už ste v pohode.“

„To áno, ale... Aj tak. Je to proste celé zvláštne. Desí ma tá jeho premena. Bojím sa, že sa to v škole vráti do starých koľají.“

Tak, a bolo to vonku. Zayn a jeho správanie k nemu bola totiž jedna z vecí, čo mu robila starosti. To, že dospeli do štádia, že spolu nielenže dokázali vychádzať a normálne komunikovať, ba dokonca sa medzi nimi dalo hovoriť o akomsi druhu priateľstva, bolo zvláštne, ale vzhľadom na okolnosti celkom pochopiteľné. No v škole to zrejme spôsobí medzi študentmi šok. Právom sa obával toho, že Zaynovi bude prednejšie priateľstvo s Nickom a Michaelom než s ním a tak sa bude tváriť, že sa medzi nimi nič nezmenilo. Nezvládol by, ak by sa mal k nemu zase správať rovnako hnusne ako predtým. Už si zvykol na to, že Zayn je celkom v pohode chalan a dá sa s ním normálne baviť.

„Musíš len dúfať, že sa to nevráti, Harry. Sľúbil, že ti neublíži a ja mu verím.“

Ako sa hovorí, spomeň čerta a objaví sa. Ledva Alex tie slová dopovedal, už prichádzal ku klubu Zayn.

„Ahoj, láska,“ objal svojho priateľa a pobozkal ho. „Ahoj, Harry,“ usmial sa smerom ku kučeravcovi.

„Ahoj,“ opätoval Harry pozdrav. Stále mu prišlo zvláštne, že ho Zayn oslovoval menom. Nemohol však tvrdiť, že by sa mu to nepáčilo, práve naopak. Bolo to milé a potešilo ho to.

„Tešíš sa do školy?“ zasmial sa Zayn smerom k spolužiakovi.

„Ani nie,“ zamumlal. „Mám trochu obavu z toho, ako to teraz medzi nami bude,“ hlesol, opatrne po očku sledujúc snedého chlapca.

Zayn sa zamyslel a dosť dlho mlčal, uprene Harryho pozorujúc. Harry sa na moment zľakol, či to so svojou úprimnosťou náhodou neprestrelil, a pripravoval sa na najhoršie, no nasledujúce spolužiakove slová mu úplne vzali vietor z plachiet a vyrazili dych.

„Neboj sa, Harry. Budeme v tom spolu. Nakopeme všetkým tým skurveným homofóbom prdel spoločne.“