89.

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

„Šťastné a veselé Vianoce, láska,“ objavila sa na monitore Harryho počítača Louisova strapatá hlava.

„Aj tebe krásne Vianoce, Lou,“ usmial sa Harry pri pohľade na šťastnú tvár svojho priateľa. „Ako to ide doma?“

„Je to fajn, po tak dlhom čase vidieť našich. Dvojičky strašne vyrástli, až mi je ľúto, že ich kvôli škole a cestovke vídam tak málo,“ smutne si vzdychol. „Ale chýbaš mi, Hazzy.“

„Veď aj ty mne,“ smutne sa usmial. „Ale tvoja rodina je teraz prednejšia, ja to bez teba pár dní zvládnem.“ Vedel, že rodina je pre Louisa dosť dôležitá a trpí tým, že je s nimi tak málo a nevidí vyrastať mladších súrodencov. Hoci nebývajú tak ďaleko a cez víkendy a voľno by mohol chodiť domov, kvôli práci v cestovke sa mu nedá. A pravdou bolo, že v poslednom čase to bol aj Harry, kvôli ktorému zostával sprievodca v Londýne. A cítil sa kvôli tomu dosť nepríjemne. Preto ani nebol veľmi prekvapený, keď mu Louis povedal, že chce ísť na Vianoce domov. Bol síce trochu smutný, že nebudú spolu, ale veď to tých niekoľko dní bez neho vydrží.

„Si zlato, vieš o tom?“ modré oči naňho hľadeli s láskou.

„Viem,“ uškrnul sa. „Už si mi to hovoril niekoľkokrát. Mimochodom, dal si Ernestovi a Doris môj darček?“

„Jasné, boli nadšení a hneď sa pýtali, kto si a kedy prídeš na návštevu. A... aj mama s Danom sú na teba zvedaví, chceli by ťa spoznať,“ preniesol Louis s plnou vážnosťou, no i s úsmevom na tvári.

Harry zalapal po dychu. „Č-čo? Robíš si prdel?“

„Nie, zlato. Včera chceli, samozrejme, vedieť, s kým som volal a kto poslal dvojičkám darčeky. Tak som im povedal, že môj priateľ. A -“

„Nastal výsluch, čo?“

„Najprv obrovský šok. Nediv sa im. Vedia aký som,“ zasmial sa. „A tak chceli vedieť čo najviac o tom šťastnom, ktorý má so mnou takú božskú trpezlivosť, ako povedal Dan.“

„Začínam sa báť, čo si im o mne nakecal,“ uškrnul sa Harry a pohodlne sa uvelebil na posteli.

„Nemáš sa čoho, baby. To, že si nájomný vrah, som im radšej zamlčal.“

„Ty si blázon, Lou,“ vybuchol Harry do smiechu. Predstava, ako na niekoho prianie na počkanie vraždí nevinné obete, bola až príliš šialená.

„To som, ale do teba,“ pohotovo zareagoval Louis. Harrymu tým na chvíľu vzal slová, no po chvíli sa kučeravec spamätal.  

„Aký romantik zrazu,“ teatrálne pretočil očami. V skutočnosti sa mu to však páčilo. Miloval tvrdú brunetovu stránku, no i tú romantickú, ktorú v sebe postupne objavoval.

„Meníš ma, Hazz,“ usmial sa Louis zamilovane. „Ale nesťažujem sa. Mimochodom, už si si otvoril môj darček?“

Harry pokrútil hlavou. „Ešte nie, chcel som s tým počkať na teba.“

„Tak to je skvelé, lebo aj ja som na to čakal. Preto ti vlastne aj volám. Takže... Teraz je ten správny čas, čo povieš?“

„Skvelý nápad,“ súhlasil nadšene.

„Ja mám len dobré a ešte lepšie nápady, zlato,“ zasmial sa brunet, pritiahnuc si k sebe darček, ktorý dostal od Harryho včera, tesne pred svojím odchodom do Doncasteru. 

„Tak počkaj, prinesiem si ho,“ Harry sa na chvíľu stratil z obrazovky, no vzápätí sa vrátil s balíčkom, ktorý mu tam včera nechal Louis. „Tak ešte raz, šťastné a veselé,“ usmial sa a začal rozbaľovať svoj darček. „Wow,“ vypískol, keď strhol baliaci papier a v škatuľke našiel najnovšie cédečko svojej obľúbenej skupiny. „A toto je čo?“ neveriacky zíral na malú kartičku, ktorú objavil pod cédečkom. „Poukaz na tandemový zoskok padákom?“ hypnotizoval očami ten kúsok papiera. Niekoľkokrát zamrkal, v snahe uistiť sa, či naozaj dobre videl. Ale bolo to tam, čierne na bielom. Musela to byť pravda.

„Myslel som si, že ti to urobí radosť,“ hlesol Louis. Veril tomu, že sa to Harrymu bude páčiť.

„Lou, to je... To je... Úžasné!“ nezmohol sa na slovo, na čo spadol brunetovi obrovský balvan zo srdca.

„A to ešte nie je všetko,“ usmial sa. „Ešte sa niečo schováva v tej malej obálke.“

„Lou,“ fňukol Harry dojato o pár sekúnd, hľadiac na poukaz na päťdesiat percentnú zľavu do tetovacieho štúdia.

„To sa bude hodiť, nie?“ žmurkol naňho brunet a vzápätí sa spokojne usmial. Harryho slzy šťastia v očiach ho utvrdili v tom, že sa svojim výberom darčekov trafil.

„Ďakujem,“ utrel si Harry slzy a usmial sa na obrazovku notebooku. „Škoda, že ťa teraz nemôžem objať.“

„Nevadí, vynahradíme si to o pár dní, dobre? Teraz idem na to tvoje prekvapenie. Mimochodom, ďakujem za to tričko, bolo to milo vtipné.“

„Za málo. Som rád, že páči, snáď splní svoj účel,“ usmial sa Harry, rád, že sa Louisovi jeho darček k narodeninám, tričko s nápisom Dámy, ruky preč, už som zadaný, páčil.

Pri pohľade na balíček v Louisových rukách si nervózne hrýzol spodnú peru. Bol neskutočne zvedavý, čo na jeho darček povie, no zároveň mal trochu strach, či neprestrelil. Či to už nie je príliš. Hoci ho Alex so Zaynom upokojovali a uisťovali, že je to v mnohých pároch normálne, mal z toho zmiešané pocity.

Brunet roztrhal baliaci papier a trochu neveriacky hľadel na krabičku s logom známeho sexshopu. Spýtavo nadvihol obočie a pozrel Harrymu do očí. Kučeravec sa nesmelo usmial, naberajúc červenú farbu a gestom mu naznačil, aby to už konečne otvoril. Mal pocit, že ak to Louis neotvorí hneď, tak zošalie.

„No páni,“ Louis šokovane hľadel na putá so zelenou kožušinkou, doplnené hodvábnou šatkou tej istej farby.

„To aby som ti náhodou neušiel,“ placho sa usmial Harry a musel byť červený snáď aj na zadku.

„Nikam ťa nepustím, ty môj divoch,“ vydýchol Louis. „Máš jediné šťastie, že som teraz v Doncasteri,“ zasmial sa. „Inak -“

„Ja viem, Lou, inak by som si pár dní poriadne nesadol, však?“ provokoval.

„Nemyslel som síce na to, ale áno, máš pravdu,“ súhlasil s úsmevom. „Hazz, je mi ľúto, musím končiť, dvojičky ma už hľadajú a -“ ani nestihol dopovedať, keď do izby vbehli dve malé, blonďavo-ryšavé gule a okamžite sa po ňom začali liepať.

„LouLou, čo lobíš?“ štebotali. „Chceme sa hlať.“ Odrazu si všimli obrazovku notebooku a na nej neznámeho muža. „Ty telefonuješ? A s kým?“ zažiarili im očká.

„Zlatíčka, to je Harry,“ postrapatil im vlásky. „Zlato, zoznám sa s Ernestom a Doris,“ obrátil sa ku kučeravcovi, ktorý na nich troch hľadel s otvorenými ústami.

„Ahojte,“ spamätal sa nakoniec a prostredníctvom obrazovky im zakýval.

„Júú, ujo Hely, povieš nám losplávku?“

Tak sa Harry zoznámil s dvojičkami.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro