„Tak sme to predsa len zvládli,“ uľahčene si vydýchli traja chlapci, naposledy prechádzajúci bránou školy. Každého z nich pri svojej rozlúčke zasiahli iné pocity. Či už to bola nostalgia nad tým, koľko rokov v tej budove strávili a drali školské lavice, alebo radosť, že sa tam už nikdy viac nebudú musieť vrátiť. No jedno mali spoločné. V rukách ich hriali vysvedčenia s výsledkami ich záverečných GCE skúšok.

„Aby nie, keď sme všetci posledné mesiace poctivo študovali,“ uškrnul sa Zayn. Hoci to znelo neuveriteľne, školu úspešne ukončil. A i keď mal z ich trojice zo skúšok najhoršie výsledky, bol na seba právom hrdý. Odkedy sa nasťahoval k Alexovi, urobil obrovský pokrok a začal brať školu konečne vážne. Alex mu nedovolil zaháľať a pomáhal mu, ako sa dalo. Nebyť jeho, zrejme by to dopadlo oveľa horšie než s odretými ušami. Bol mu za to naozaj vďačný a tak sa mu rozhodol poďakovať svojským spôsobom.

„U teba ma to šokovalo najviac,“ úprimne sa zasmial Harry, vytrhnúc ho z myšlienok o priateľovi. Zayn po ňom okamžite hodil ublížený pohľad typu Styles, neser ma. „Ale som rád, že má na teba Alex dobrý vplyv,“ s úsmevom potľapkal tmavovlasého chlapca po pleci.

„Lebo na teba Louis vôbec nemá vplyv, čo? Vôbec ti nepomáhal s prípravou do školy a -“

„Lenže ja som sa učil dobrovoľne, to teba Alex vydieral,“ prerušil ho Harry s úškrnom na perách a svojmu kamarátovi vyplazil jazyk.

„Bolo to iba párkrát. Potom -“

„Potom si pochopil, že ti nedá skôr, než sa naučíš a už to bolo dobrovoľné aj u teba,“ kučeravec sa už neudržal a rozosmial sa na plné kolo. Ešte mal v živej pamäti, ako sa mu Zayn sťažoval, že ho Alex vydiera sexom.

„Drž hubu,“ zavrčal Zayn. „Vedel som, že som ti to nemal hovoriť,“ hundral a kopal do kamienkov na chodníku. „Payno, zachráň ma od toho idiota,“ s nádejou pozrel na Liama, ktorý ich doteraz len pobavene sledoval.

„Myslím, že to nebude potrebné,“ ozval sa Liam, keď zbadal v diaľke dve známe postavy. „Záchrana už ide.“

„Louis!“ vykríkol nadšene Harry a rozbehol sa brunetovi priamo do náručia, zatiaľ čo Zayn s úsmevom na perách prišiel k Alexovi.

„Ahoj, láska,“ pritiahol si ho do objatia a pobozkal. Keď sa od neho odtiahol, preplietli si prsty a podišli ku skupine.

„Pripravení osláviť váš úspech?“ opýtal sa Louis, keď sa po vzore Alexa a Zayna chytil s Harrym za ruku.

„Jasné, ideme na to.“

***

„Bude mi to všetko chýbať,“ smutne prehlásil Harry, keď sa usadili v jednom z oddelených boxov v Azyle, ktorý im vopred rezervoval Louis. Spolu s Alexom sa rozhodli, že Harrymu, Zaynovi a Liamovi zorganizujú záverečnú oslavu a kde inde, keď nie v klube, ktorý patrí známemu Alexovho otca? Na stole ich už čakala fľaša alkoholu - darček od Alexa a Marca - a päť štamperlíkov. „Tento rok bol vážne skvelý.“

„Máš pravdu,“ súhlasne prikývol Zayn. Uplynulý školský rok si i napriek množstvu učenia naozaj užil. Hoci sa nakoniec, možno aj vplyvom Alexa, úplne prestal baviť s Nickom a Michaelom, vôbec mu nechýbali. Bezprostredný Harry a vždy zábavný Liam mu úplne stačili na to, aby bol spokojný. Aby zahnal nostalgické myšlienky, rozhodol sa ponalievať alkohol. Alex s Louisom ešte potrebovali vyriešiť nejaké záležitosti s majiteľom klubu ohľadom rezervácie a diskrétne sa vzdialili. Napokon, vedeli, že Zayn, Harry a Liam budú potrebovať nejaký čas sami pre seba, aby sa patrične rozlúčili ako bývalí spolužiaci. Aj keď ostanú kamarátmi aj naďalej, ich cesty sa rozdelia. Už nič nebude ako predtým.

„A čo ty, Li? Tebe nebude škola chýbať?“ drgol Harry do Liama, sediaceho po jeho pravici.

„Hm?“ oslovený pozrel trochu zmätene na svojho kučeravého kamaráta. Zdalo sa, že je mysľou úplne niekde úplne inde. A Harry aj tušil, kde asi. A vôbec sa mu nedivil.

„Že či ti nebude chýbať škola,“ trpezlivo zopakoval svoju otázku. „Mne totiž bude.“

„Asi trochu áno,“ hnedé oči sa usmievali. „Hlavne vy dvaja. A kraviny, čo sme tento rok spolu postvárali. Ale teším sa na to, čo príde. Francúzsko, univerzita a tak... Mimochodom, prijali ma na Sorbonne,“ hrdo sa usmial. Konečne prišiel čas pochváliť sa so svojou veľkou novinkou.

„Čože?“ Zaynovi takmer zabehlo. Ešte šťastie, že už v ruke nedržal fľašu, inak by asi polovicu z nej vylial.

„A to si nám kedy chcel povedať?“ hodil po šťastnom kamarátovi obviňujúci pohľad Harry. „Ale blahoželám,“ s úsmevom ho objal.

„Ďakujem, Hazz. Prepáč, že som vám to nepovedal skôr, ale potvrdenie o prijatí mi prišlo len pred pár dňami. A plánoval som vám to povedať dnes, presne pri tejto príležitosti,“ ospravedlňujúco sa usmial.

„Aha, chápem, to je v poriadku,“ potľapkal ho kučeravec po ramene. „Ale to znamená, že... Potom vo Francúzsku už ostaneš natrvalo, či...?“ v očiach sa mu mihol tieň smútku.

Harry vedel, že Liam mal letné prázdniny stráviť so svojou priateľkou. V prípade, že by ho neprijali na vysnenú školu v Paríži, vrátil by sa na nejaký čas domov. No ako ho poznal, v tom Francúzsku by sa skôr či neskôr usadil aj tak. Bodaj by nie, keď tam žila jeho láska. A Harry nepochyboval, že u Liama to bude navždy. On a Jacqueline boli pre seba ako stvorení.

„Tak to vyzerá,“ hlesol Liam. Už sa nevedel dočkať, kedy bude so svojou láskou, ale bolo mu ľúto Harryho. Vedel, že bude kučeravému chlapcovi chýbať. Istý čas, po tom incidente, keď sa Harryho pred všetkými zastal a poskytol mu ochranu, sa veľmi zblížili. Vedel, že spolu s Alexom boli jeho jedinými kamarátmi. A hoci už jeho ochrana nebola potrebná, boli si ako bratia.

Harryho sa zmocnil smútok, že sa Liam odsťahuje do Paríža zrejme už navždy, no na druhej strane sa tešil z kamarátovho šťastia. Prial mu to. Tušil, že vzťah na diaľku musel byť náročný. Vôbec mu ho nezávidel. Veď on sám mal problém bez Louisa vydržať pár dní. A Liam sa dovtedy s Jacqueline vídal možno dvakrát, trikrát do roka.

„A kedy vlastne odlietaš?“

„O týždeň.“

„Aha,“ hlesol smutne. „Tak tam buď šťastný,“ jemne pozdvihol kútik úst.

„Ďakujem,“ Liam zovrel Harryho v medveďom objatí. „Budeme si skypovať, jasné?“

„Dobre,“ odtiahol sa Harry a slabo sa usmial.

„Tak si na to teda pripime,“ pozdvihol Zayn teatrálne svoj pohárik.

„Na Liama a jeho nový život v Paríži,“  preniesol Harry a žmurkol.

„Na Zayna a Alexa,“ usmial sa Liam. „Na ich spoločnú budúcnosť.“

„Na Harryho a našu hudobnú kariéru,“ uškrnul sa Zayn.

„Ty si pako, Malik,“ úprimne sa zasmial Harry. Na Louisove naliehanie totiž skúsil prijímačky na hudbu a vzali ho. Odvtedy si z neho Zayn neustále uťahoval. Vraj, keď bude slávny spevák, musí ho vziať do kapely.

„A preto ma máte všetci radi,“ sebavedome sa zasmial Zayn.

„Tak na nás,“ ukončil ich malé prekáranie Liam a všetci traja sa napili.

„A sme tu,“ prisadol si k Harrymu Louis a objal ho okolo ramien. Alex sa nasúkal k Zaynovi a bez hanby sa mu posadil na kolená.

„Vidím, že ste už začali,“ usmial sa brunet, vidiac tri prázdne a dva plné poháriky a nalial trojici úspešných absolventov ďalšie kolo. „Len sa mi veľmi neopi, mám s tebou večer ešte nejaké plány,“ zašepkal Harrymu do ucha. Kučeravca sa pri tých slovách zmocnilo vzrušenie a len naprázdno preglgol.

„Neprišiel som sa opiť,“ zamumlal, keď sa Louisove veľké dlane ocitli pod tenkou látkou jeho košele. „Len chcem s kamošmi osláviť koniec školy,“ slastne privrel oči. Louisove dotyky boli neskutočne príjemné. Už teraz sa nevedel dočkať večera.

„Na čo pijeme, Zee?“ otočil sa Alex na svojho priateľa a s láskou ho pobozkal. Zayn sa usmial a nežne ho končekmi prstov pohladil po líci.

Harrymu toto milé gesto vyčarovalo úsmev na tvári. Bol by prisahal, že v Zaynových očiach zahliadol niečo, čo tam donedávna nevidel. Nebolo tajomstvom, že sa tí dvaja milujú, Alex sa tým ani netajil a za nežnosti na verejnosti sa nehanbil. No Zayn ešte donedávna svoje city voči nemu nedával na verejnosti tak veľmi najavo. V tom smere bol na tom podobne ako on. Ale teraz Harry v jeho pohľade videl lásku.

„Na nás. A našu budúcnosť,“ usmial sa Zayn a žmurkol na Harryho s Liamom. „A na večer plný prekvapení.“

***

„Tak si to zvládol, Zee,“ usmieval sa Alex, keď si večer líhali do postele. Pritúlil sa na hruď svojho priateľa a šťastne ho pobozkal. „Som na teba hrdý.“

„Ďakujem,“ opätoval Zayn bozk. Alexove slová ho pohladili na duši. Ešte nikdy nikto naňho nebol hrdý. Ani ako dieťa sa veľa uznania od rodičov nedočkal. „Ale dokázal som to len vďaka tebe,“ vyslovil nahlas slová, ktoré mu už nejaký čas nedali spať.

„Nepreháňaj,“ zasmial sa Alex, no potešilo ho, že si Zayn uvedomuje, že je to aj jeho zásluha. „Najväčší podiel máš na tom ty,“ spokojne zamručal, keď sa Zaynove prsty začali prehrabávať jeho vlasmi. Miloval, keď sa jeho priateľ zabával s jeho pramienkami a jemne mu masíroval pokožku hlavy.

„Myslím to vážne Alex. Bez teba by som to nikdy nezvládol. Nebyť teba, bol by som stále tým Zaynom, čo na všetko serie a všetkým naokolo ubližuje. Ja -“

„Ššš, Zee, nechaj to tak, je to za nami,“ Alex prudko dvihol hlavu. Očakával, že sa stretne s obviňujúcim pohľadom, ale Zaynove tmavé oči sa spokojne usmievali. Prekvapene nadvihol obočie a rozmýšľal, čo by to mohlo znamenať.

„Nechaj ma to dopovedať, prosím,“ kútiky úst sa zvlnili v jemnom úsmeve.

„Prepáč, už som ticho.“

„Chcem ti za všetko poďakovať. Keďže viem, ako veľmi túžiš ísť na koncert Arch enemy, s Jackovou pomocou som zohnal dva lístky. Pôjdeme -“ Zayn nedopovedal, lebo Alex so slzami v očiach sa naňho vrhol a drvil ho v objatí.

„Ďakujem, ďakujem, milujem ťa,“ mumlal a slzy šťastia stekali na Zaynovu hruď. Ísť na ten koncert bol jeho dlhoročný sen, ktorý vždy stroskotal na nedostatku financií. Netušil, ako to Zayn dokázal, ale dojalo ho to. Zvlášť keď Zayn podobný štýl hudby veľmi nemusel. To, že s ním na ten koncert pôjde, znamenalo preňho viac ako tisíc vyznaní lásky.

„A to nie je všetko,“ tajuplne sa usmial Zayn. „Ešte mám pre teba jedno prekvapenie.“

„Takmer sa bojím opýtať, o čo ide,“ zasmial sa Alex, v snahe odľahčiť napätú atmosféru. Bol neskutočne nervózny, lebo nemal ani šajnu, čo mohol Zayn ešte vymyslieť.
Pravdou však bolo, že už niekoľko mesiacov túžil len po jednom.

„Máš rád adrenalín a rýchle autá?“ opýtal sa jeho priateľ nevinne, hoci odpoveď veľmi dobre poznal.

„Len mi nepovedz, že...“ zakryl si šokovaný Alex rukou ústa a do očí sa mu tlačili ďalšie slzy.

„Presne tak, tohtoročný Silverstone uvidíš naživo. A aby toho nebolo málo, môžeš si jazdu na formule vyskúšať aj sám.“

„Zee, ja... Neviem... čo povedať. Ja...“ roztrasene drmolil, snažiac sa nájsť slová, ktorými by Zaynovi dostatočne poďakoval. No nech by povedal hocičo, žiadne slová by nevyjadrili to, čo v tej chvíli cítil. Čo cítil voči tomu čiernovlasému chlapcovi.

„Nehovor nič,“ zašepkal a spojil ich ústa v nežnom bozku, ktorý sa však rýchlo zmenil na zbesilú jazdu, emočnú búrku, v ktorej si vzájomne vyjadrovali svoju lásku. Keď sa konečne od seba odtrhli, Zayn pohladil Alexa po líci. Usmial sa.

Hľadeli si do očí, sivá sa vpíjala do čokoládovej a obaja si užívali vzájomnú blízkosť a lásku. No Zayn vedel, že ešte musí urobiť tú poslednú vec. Pokiaľ neurobí to, čo má v pláne, stále bude ich vzťahu niečo chýbať. Musí mu konečne povedať, čo preňho naozaj znamená.

„Tým všetkým... Chcel som povedať, že tivďačím za veľa, Alex. Nebyť teba, asi... Asi by som naozaj dopadol veľmi zle. Je mi ľúto, ako som sa správal a že som ti spočiatku spôsobil toľko bolesti. Nezaslúžim si tvoju lásku. Ale,“ palcom na perách umlčal Alexa, ktorý sa už nadychoval, že niečo povie. „Ale som neskutočne rád, že ťa mám. Milujem ťa, Alex.“

A bolo to vonku. S úľavou si uvedomil, že to ani nebolo také ťažké.

Pohľad na vyjaveného Alexa stál naozaj za to. Otváral ústa ako ryba na suchu, ale nevydal zo seba ani hláska. Zaynove vyznanie ho tak šokovalo, že sa nezmohol na slovo. Už sa zmieril s tým, že sa tých slov od neho nikdy nedočká. Koniec koncov, sú to len slová. Zayn mu svoju lásku dokazoval činmi. A na tom predsa záležalo.

„Zee,“ vydal zo seba napokon dojato, keď sa zmohol na slovo. „Aj ja ťa milujem, láska.“

***

„Lou?“ zívol Harry, keď sa po príchode domov zvalil na posteľ. „Aké plány si so mnou ešte mal?“ unavene sa usmial a natiahol k brunetovi ruky.

„Myslel som, že by sme si mohli urobiť romantický večer,“ sklonil sa Louis nad svojho kučeravca a nežne ho pobozkal na špičku nosa. „Ale ako tak na teba pozerám, vidím, že si zrelý akurát na spanie,“ končekmi prstov ho pohladil po líci. Harry sa do toho dotyku oprel a slastne zavrel oči.

„Romantika znie fajn, ale asi fakt až zajtra,“ zamumlal. „Prepáč, nemám silu sa ani prezliecť.“

„Tak ti pomôžem,“ usmial sa brunet. „Vieš, že ťa vyzliekam rád.“

„O tom nepochybujem... Len dnes tak normálne, prosím. Žiadne dotyky, ktoré -“

„Chápem,“ Louis umlčal Harryho prstom na ústach. „Vidím, že si úplne mimo. Neboj, dnes bude Louis úplne normálny.“

Harry sa zachichotal. Spojenie normálny Louis znelo tak šialene. Cítil, ako mu brunet opatrne rozopína gombíky na košeli. Otvoril oči a usmial sa. Louisove studničky naňho hľadeli s láskou a nehou. Opäť raz pocítil neskutočný obdiv a lásku k tomu mužovi. Len vďaka nemu bol teraz tým, kým bol. On dostal jeho život do normálu. Vďaka Louisovi bol konečne šťastný a spokojný.

Ani sa nenazdal, a mal dole aj nohavice. Vôbec nevnímal, kedy mu ich Louis vyzliekol, taký bol zahĺbený do vlastných myšlienok. Vytrhlo ho z nich až jemné trhnutie, keď ho Louis uložil do postele.

„Všetko v pohode, láska? Si nejaký mĺkvy.“

„Jop,“ usmial sa. „Len som sa zamyslel.“

„A nad čím si premýšľal?“

„Že som vďaka tebe šťastný. Milujem ťa, Louis. Veľmi.“

„Aj ja ťa milujem, Harry. A dovoľ mi dokazovať ti svoju lásku každý deň.“

Aj v tú noc, ako posledných niekoľko týždňov, Harry zaspával v Louisovom náručí, upokojovaný pravidelným tlkotom brunetovho srdca a rukami, nežne hladiacimi jeho chrbát. No napriek tomu táto noc pre oboch znamenala niečo viac, začiatok nového života.

Konečne bolo všetko tak, ako malo byť. Harryho život nabral vďaka Louisovi správny smer. Bol šťastný.

A/N:
Ešte epilóg a končíme 😢