Svetlo prenikalo cez okno. Hermiona sa ponaťahovala a otvorila oči. Uvidela Freda spiaceho na veľkom vankúši. Usmiala sa. Pokračovala v jeho pozorovaní. Napriek tomu, že ho poznala sedem rokov, naozaj sa ešte nepozerala na neho. Bol len jeden z Ronových bratov. Teraz to bolo iné. Bol súčasťou jej života, ktorý nezahrňoval Rona.
"Je naozaj pekný." pomyslela si. Bol vysoký a vyšportovaný, vďaka metlobalu. Mal peknú tvár a nos. Dobre bozkával, to už zistila. Ale jeho vlasy boli najlepšie. Tak ako Bill a Ginny, takisto aj Fred a George mali tmavšie vlasy ako ostatní Weasleyovci. A viac ako polovica rokfortských dievčat stále básnilo o výraze jeho hnedých očí. Hlavne, keď sa usmieval.
Zrazu sa jeho oči otvorili a zahľadeli sa na ňu. Hermiona sa začala okamžite červenať.
"Dobré ráno," povedala okúňavo.
Fred sa usmieval.
"Dobré ráno. Spala si dobre?"
"V skutočnosti áno."
"Si hore už dlho?"
"Nie. Len teraz som sa zobudila."
"Aha," prikývol, hoci dobre vedel, že sa na neho pozerala. To bolo to, čo ho zobudilo.
"Koľko je hodín?" zazíval.
Hermiona sa pozrela na hodinky, pričom zajačala a vyskočila z postele.
"Skoro desať!"
Fred sa rýchlo postavil.
"Už?"
"Ja som mŕtva!"
"Ešte nie, poďme!" chytil ju za ruku, hneď potom, čo vzala topánky a kabát. Odhlásili sa z pobytu.
Pristúpili k metle a Hermiona sa zamračila. Letieť v noci...to bolo jedno, ale ráno?"
"Na čo čakáš?" spýtal sa netrpezlivo.
"Čo keď nás niekto uvidí?"
"Myslel som, že je dôležitejšie, aby sa McGonagallová nepýtala, kde si bola celú noc."
Hermiona prikývla.
"Tak potom poď."
Sadla si presne na to isté miesto, kde noc predtým.
Akonáhle Fred pristál blízko pozemkov, vydýchla si. Chcela sa rozbehnúť dnu, keď ju Fred stiahol späť.
"Čo?"
"Ďakujem ti." povedal jednoducho. Potom ju objal a sadol na metlu.
Zmätená Hermiona sa vrátila do hradu. Tam zistila, že raňajky sa už podávajú. Kráčala k chrabromilskému stolu prekvapená, že Ron, Harry a Ginny sú už tam.
"Hermiona, kde si bola?" vykríkla Ginny.
"Prechádzala som sa." odpovedala. Nezniesla skutočnosť, že im klame, ale nemohla inak.
"Ale je zima," argumentovala Ginny.
"Nie tak veľmi," odpovedala, pričom jej neušiel Harryho pohľad.
Po dojedení raňajok sa zdvihla od stola.
"Hermiona, čo sa deje?"
Pozrela hore a uvidela, ako Harry stojí pri jej stole. Bola v knižnici, skúmala, či jej vlastná svadba je legálna. Len pre istotu.
"Čo myslíš?"
"Ráno si sa neprechádzala."
"Áno? Tak kde by som mala byť?"
"Neviem, ale pravdepodobne niekde, kde si nemala byť." odpovedal.
"Mám veľa práce, Harry," povedala, pričom sa vrátila ku knihe.
"Fajn, ale pamätaj si, že som ťa varoval."
Hermiona si povzdychla a zatvorila knihu. Od tej doby, čo Harry porazil Voldemorta na konci šiesteho ročníka, si zrejme myslel, že má právo starať sa do každého. Bol jej najlepší priateľ, ale vedela, že by zrejme nerozumel tomu, čo spravila. Vstala a zamierila na obed.
Blížila sa k stolu. Jediné voľné miesto bolo oproti Harrymu. A ona teraz nechcela sedieť blízko neho. Ale nemala na výber. Ticho pri obede bolo zvláštne. Ron a Ginny sa dovtípili, že sa niečo stalo medzi Hermionou a Harrym, čo nikdy nebolo dobre. V polovici dezertu sa Ron pokúsil hovoriť o metlobale, ale bol prerušená.
"Errol?" povedala Ginny nedôverčivo, pričom sa zahľadela na rodinnú sovu. Každý sa na nich pozeral. Sovy nikdy nechodili počas obeda, pokiaľ sa nestalo niečo dôležité.
"Ach nie," zalamentoval Ron. Sova mala v zobáku vrešťadlo. Otočil sa k sestre.
"Čo si vyviedla?"
"Nič!" povedala.
"Ale ani ja, tak prečo..."
Ale Errol tam nebola kvôli nim. Celý Rokfort sledoval, ako sova padla na stôl, pričom umiestnila obálku pred Hermionou.
"Hermiona," začala Ginny, keď obálka začala dymiť.
Ale Hermiona ostala zarazene sedieť a sledovala sovu. Nemohla to otvoriť. Nemohla. A potom to vybuchlo.
"HERMIONA GRANGEROVÁ! SOM ABSOLÚTNE ZDESENÁ! NIKDY BY SOM NEMYSLELA, ŽE NIEČO TAKÉ VYVEDIEŠ! SOM SKLAMANÁ Z VÁS OBOCH! "
Ticho zalialo sieň, keď sa list zmenil na popol. Každý zízal na Hermionu, ktorá zbledla.
"Čo to malo znamenať?" začal Ron.
Ale Hermiona neodpovedala. Miesto toho vyskočila spoza stola a so slzami v očiach sa rozbehla von.
"Hermiona!" zakričala Ginny.
"Poď," povedal Harry Ginny a Ron sa tiež pobral s nimi. Začali sledovať Hermionu.
Ginny sa pozrela do dievčenských izieb, kam chlapci nemohli.
Šli aj do miestnosti, ktoré používala ako prefektka. Zaklopali.
"Hermiona?"
"Choď preč!"
"Čo sa stalo?" spýtala sa Harryho. Ten však nestihol odpovedať. Vedľa Ginny sa totiť objavila profesorka McGonagallová, ktorá tiež zaklopala na dvere.
"Povedala som, choďte preč!"
"Je mi ľúto, slečna Grangerová, ale musíte ísť so mnou," začula profesorku.
Hermiona okamžite otvorila dvere. Ticho nasledovala profesorku McGonagallovú do riaditeľne.
"Cukrové brko." Socha sa začala otáčať, pričom odhalila schody.
Otvorila dvere riaditeľne, kde sa nachádzali pán a pani Weasleyovci, George a takisto Fred.
"Sadnite si," oslovil ich Dumbledore. Boli tam tri prázdne stoličky. Fred okamžite vyskočil a svoju ponúkol Hermione. Tá sa posadila a on položil ruky na jej ramená. Ginny a Ron prekvapene pozreli na brata.
"Albus, čo môžeme robiť?" spýtala sa pani Weasleyová Dumbledora.
"Obávam sa, že nič. Oni sú už dospelí. Je to mimo našich rúk."
"Ale to nemôže byť legálne!" zakričala.
"Môže nám niekto povedať, čo sa deje?" ozval sa Ron.
"Neviete?" spýtal sa George.
On, Harry a Ginny potriasli hlavami.
"Nuž, zdá sa, že Fred a Hermiona vzali situáciu do vlastných rúk." začal pán Weasley.
"Ako?"
"Vzali sa," dokončil.
"Čo?" zajačali všetci traja.
"Zdá sa, že niekedy včera večer sa slečna Grangerová vykradla z hradu, stretla sa tuto s pánom Weasleym a utiekli do Rockvillu." vysvetlil Dumbledore.
Ron vyskočil zo stoličky, pričom namieril prútik na staršieho brata.
"Povedz, že je to jeden z vašich vtipov."
"Ron!" okríkla ho Ginny.
"Nie, chcem to počuť!"
So súcitným výrazom na tvári sa Fred pozrel na svojho mladšieho brata a zhlboka sa nadýchol.
"Ľutujem, je to pravda."
"Nie," zašepkal Ron.
"Áno," povedala Hermiona, držiac sa pri Fredovi.
"NIE!" zjačal Ron, ale keď uvidel slzy v Hermioniných očiach, pochopil, že je to pravda. Nazúrený vybehol z izby.
Hermiona sa znova zničene posadila.
"Albus, Hermiona musí dokončiť školu." ozval sa pán Weasley.
Hermiona pozrela na riaditeľa. Toto nebolo dobré.
"Toto sa stalo na Rokforte prvýkrát. Vydaté študentky sme tu ešte nemali. Môže tu ostať, ale budeme musieť strhnúť nejaké body. Za ten útek."
Hermiona si vydýchla.
"To je všetko?" začala pani Weasleyová.
"Všetko, Molly."
Vstala a kráčala ku kozubu. S výkrikom "Brloh" zmizla. Pán Weasley a George súcitne pozreli na Fred a Hermionu a nasledovali pani Weasleyovú.
Fred pozrel na riaditeľa.
"Profesor, myslíte, že by som mohol?"
"Áno, môžete slečnu odprevadiť."
Fred vzal Hermionu za ruku.
"Je mi to ľúto." povedal jej na schodoch.
"Ako?" spýtala sa plačlivo.
"Čakali na mňa, keď som prišiel domov. Potom uvideli prsteň. Nemal som na výber."
Hermiona pokračovala v plači. Fred ju pevne objal. Plakala mu do hrude, pričom jej hladil chrbát. Asi po 15 minútach prestala. Stiahla sa a pozrela na Freda. Jemne jej zotrel slzy z tváre.
"Bude to dobré. Sľubujem." uistil ju.
"Chcem tomu veriť."
"Onedlho..."
"A čo Ron?" spýtala sa.
Fred si povzdychol.
"Tak to môže chvíľku trvať."
"Obávala som sa toho." zamumlala.
"Chceš, aby som si s ním pohovoril?"
"Nie, musím prvá ja."
"V poriadku, ale všetko hoď na mňa. Je to predsa moja vina."
Hermiona sa usmiala.
"Dobrú noc." povedal, pričom ju pobozkal na líce.
"Dobrú noc." odpovedala a odkráčala preč.
Je čas znášať následky.Svetlo prenikalo cez okno. Hermiona sa ponaťahovala a otvorila oči. Uvidela Freda spiaceho na veľkom vankúši. Usmiala sa. Pokračovala v jeho pozorovaní. Napriek tomu, že ho poznala sedem rokov, naozaj sa ešte nepozerala na neho. Bol len jeden z Ronových bratov. Teraz to bolo iné. Bol súčasťou jej života, ktorý nezahrňoval Rona.
"Je naozaj pekný." pomyslela si. Bol vysoký a vyšportovaný, vďaka metlobalu. Mal peknú tvár a nos. Dobre bozkával, to už zistila. Ale jeho vlasy boli najlepšie. Tak ako Bill a Ginny, takisto aj Fred a George mali tmavšie vlasy ako ostatní Weasleyovci. A viac ako polovica rokfortských dievčat stále básnilo o výraze jeho hnedých očí. Hlavne, keď sa usmieval.
Zrazu sa jeho oči otvorili a zahľadeli sa na ňu. Hermiona sa začala okamžite červenať.
"Dobré ráno," povedala okúňavo.
Fred sa usmieval.
"Dobré ráno. Spala si dobre?"
"V skutočnosti áno."
"Si hore už dlho?"
"Nie. Len teraz som sa zobudila."
"Aha," prikývol, hoci dobre vedel, že sa na neho pozerala. To bolo to, čo ho zobudilo.
"Koľko je hodín?" zazíval.
Hermiona sa pozrela na hodinky, pričom zajačala a vyskočila z postele.
"Skoro desať!"
Fred sa rýchlo postavil.
"Už?"
"Ja som mŕtva!"
"Ešte nie, poďme!" chytil ju za ruku, hneď potom, čo vzala topánky a kabát. Odhlásili sa z pobytu.
Pristúpili k metle a Hermiona sa zamračila. Letieť v noci...to bolo jedno, ale ráno?"
"Na čo čakáš?" spýtal sa netrpezlivo.
"Čo keď nás niekto uvidí?"
"Myslel som, že je dôležitejšie, aby sa McGonagallová nepýtala, kde si bola celú noc."
Hermiona prikývla.
"Tak potom poď."
Sadla si presne na to isté miesto, kde noc predtým.
Akonáhle Fred pristál blízko pozemkov, vydýchla si. Chcela sa rozbehnúť dnu, keď ju Fred stiahol späť.
"Čo?"
"Ďakujem ti." povedal jednoducho. Potom ju objal a sadol na metlu.
Zmätená Hermiona sa vrátila do hradu. Tam zistila, že raňajky sa už podávajú. Kráčala k chrabromilskému stolu prekvapená, že Ron, Harry a Ginny sú už tam.
"Hermiona, kde si bola?" vykríkla Ginny.
"Prechádzala som sa." odpovedala. Nezniesla skutočnosť, že im klame, ale nemohla inak.
"Ale je zima," argumentovala Ginny.
"Nie tak veľmi," odpovedala, pričom jej neušiel Harryho pohľad.
Po dojedení raňajok sa zdvihla od stola.
"Hermiona, čo sa deje?"
Pozrela hore a uvidela, ako Harry stojí pri jej stole. Bola v knižnici, skúmala, či jej vlastná svadba je legálna. Len pre istotu.
"Čo myslíš?"
"Ráno si sa neprechádzala."
"Áno? Tak kde by som mala byť?"
"Neviem, ale pravdepodobne niekde, kde si nemala byť." odpovedal.
"Mám veľa práce, Harry," povedala, pričom sa vrátila ku knihe.
"Fajn, ale pamätaj si, že som ťa varoval."
Hermiona si povzdychla a zatvorila knihu. Od tej doby, čo Harry porazil Voldemorta na konci šiesteho ročníka, si zrejme myslel, že má právo starať sa do každého. Bol jej najlepší priateľ, ale vedela, že by zrejme nerozumel tomu, čo spravila. Vstala a zamierila na obed.
Blížila sa k stolu. Jediné voľné miesto bolo oproti Harrymu. A ona teraz nechcela sedieť blízko neho. Ale nemala na výber. Ticho pri obede bolo zvláštne. Ron a Ginny sa dovtípili, že sa niečo stalo medzi Hermionou a Harrym, čo nikdy nebolo dobre. V polovici dezertu sa Ron pokúsil hovoriť o metlobale, ale bol prerušená.
"Errol?" povedala Ginny nedôverčivo, pričom sa zahľadela na rodinnú sovu. Každý sa na nich pozeral. Sovy nikdy nechodili počas obeda, pokiaľ sa nestalo niečo dôležité.
"Ach nie," zalamentoval Ron. Sova mala v zobáku vrešťadlo. Otočil sa k sestre.
"Čo si vyviedla?"
"Nič!" povedala.
"Ale ani ja, tak prečo..."
Ale Errol tam nebola kvôli nim. Celý Rokfort sledoval, ako sova padla na stôl, pričom umiestnila obálku pred Hermionou.
"Hermiona," začala Ginny, keď obálka začala dymiť.
Ale Hermiona ostala zarazene sedieť a sledovala sovu. Nemohla to otvoriť. Nemohla. A potom to vybuchlo.
"HERMIONA GRANGEROVÁ! SOM ABSOLÚTNE ZDESENÁ! NIKDY BY SOM NEMYSLELA, ŽE NIEČO TAKÉ VYVEDIEŠ! SOM SKLAMANÁ Z VÁS OBOCH! "
Ticho zalialo sieň, keď sa list zmenil na popol. Každý zízal na Hermionu, ktorá zbledla.
"Čo to malo znamenať?" začal Ron.
Ale Hermiona neodpovedala. Miesto toho vyskočila spoza stola a so slzami v očiach sa rozbehla von.
"Hermiona!" zakričala Ginny.
"Poď," povedal Harry Ginny a Ron sa tiež pobral s nimi. Začali sledovať Hermionu.
Ginny sa pozrela do dievčenských izieb, kam chlapci nemohli.
Šli aj do miestnosti, ktoré používala ako prefektka. Zaklopali.
"Hermiona?"
"Choď preč!"
"Čo sa stalo?" spýtala sa Harryho. Ten však nestihol odpovedať. Vedľa Ginny sa totiť objavila profesorka McGonagallová, ktorá tiež zaklopala na dvere.
"Povedala som, choďte preč!"
"Je mi ľúto, slečna Grangerová, ale musíte ísť so mnou," začula profesorku.
Hermiona okamžite otvorila dvere. Ticho nasledovala profesorku McGonagallovú do riaditeľne.
"Cukrové brko." Socha sa začala otáčať, pričom odhalila schody.
Otvorila dvere riaditeľne, kde sa nachádzali pán a pani Weasleyovci, George a takisto Fred.
"Sadnite si," oslovil ich Dumbledore. Boli tam tri prázdne stoličky. Fred okamžite vyskočil a svoju ponúkol Hermione. Tá sa posadila a on položil ruky na jej ramená. Ginny a Ron prekvapene pozreli na brata.
"Albus, čo môžeme robiť?" spýtala sa pani Weasleyová Dumbledora.
"Obávam sa, že nič. Oni sú už dospelí. Je to mimo našich rúk."
"Ale to nemôže byť legálne!" zakričala.
"Môže nám niekto povedať, čo sa deje?" ozval sa Ron.
"Neviete?" spýtal sa George.
On, Harry a Ginny potriasli hlavami.
"Nuž, zdá sa, že Fred a Hermiona vzali situáciu do vlastných rúk." začal pán Weasley.
"Ako?"
"Vzali sa," dokončil.
"Čo?" zajačali všetci traja.
"Zdá sa, že niekedy včera večer sa slečna Grangerová vykradla z hradu, stretla sa tuto s pánom Weasleym a utiekli do Rockvillu." vysvetlil Dumbledore.
Ron vyskočil zo stoličky, pričom namieril prútik na staršieho brata.
"Povedz, že je to jeden z vašich vtipov."
"Ron!" okríkla ho Ginny.
"Nie, chcem to počuť!"
So súcitným výrazom na tvári sa Fred pozrel na svojho mladšieho brata a zhlboka sa nadýchol.
"Ľutujem, je to pravda."
"Nie," zašepkal Ron.
"Áno," povedala Hermiona, držiac sa pri Fredovi.
"NIE!" zjačal Ron, ale keď uvidel slzy v Hermioniných očiach, pochopil, že je to pravda. Nazúrený vybehol z izby.
Hermiona sa znova zničene posadila.
"Albus, Hermiona musí dokončiť školu." ozval sa pán Weasley.
Hermiona pozrela na riaditeľa. Toto nebolo dobré.
"Toto sa stalo na Rokforte prvýkrát. Vydaté študentky sme tu ešte nemali. Môže tu ostať, ale budeme musieť strhnúť nejaké body. Za ten útek."
Hermiona si vydýchla.
"To je všetko?" začala pani Weasleyová.
"Všetko, Molly."
Vstala a kráčala ku kozubu. S výkrikom "Brloh" zmizla. Pán Weasley a George súcitne pozreli na Fred a Hermionu a nasledovali pani Weasleyovú.
Fred pozrel na riaditeľa.
"Profesor, myslíte, že by som mohol?"
"Áno, môžete slečnu odprevadiť."
Fred vzal Hermionu za ruku.
"Je mi to ľúto." povedal jej na schodoch.
"Ako?" spýtala sa plačlivo.
"Čakali na mňa, keď som prišiel domov. Potom uvideli prsteň. Nemal som na výber."
Hermiona pokračovala v plači. Fred ju pevne objal. Plakala mu do hrude, pričom jej hladil chrbát. Asi po 15 minútach prestala. Stiahla sa a pozrela na Freda. Jemne jej zotrel slzy z tváre.
"Bude to dobré. Sľubujem." uistil ju.
"Chcem tomu veriť."
"Onedlho..."
"A čo Ron?" spýtala sa.
Fred si povzdychol.
"Tak to môže chvíľku trvať."
"Obávala som sa toho." zamumlala.
"Chceš, aby som si s ním pohovoril?"
"Nie, musím prvá ja."
"V poriadku, ale všetko hoď na mňa. Je to predsa moja vina."
Hermiona sa usmiala.
"Dobrú noc." povedal, pričom ju pobozkal na líce.
"Dobrú noc." odpovedala a odkráčala preč.
Je čas znášať následky.