Zobudil ma jemný dotyk na mojom líci. Otvorila som oči, aby som zistila, kto sa ma dotýka. Bol to môj úžasný manžel. Nahol sa ku mne a jemne prisal jeho pery na tie moje.

„Prepáč mi to láska. Prosím odpusť, že som ťa tam nechal samú." Nariekal.

Chcela som mu povedať, že to nevadí ale nešlo to. Moje hrdlo bolo stiahnuté a neskutočne bolelo. Nezmohla som sa ani na jedno slovo. Daniel ma znova pohladkal.

„Šetri si sily. Nebudeš môcť pár dní rozprávať, pretože máš podráždené hrdlo. S tým parchantom si to ešte vybavím." Zanadával na svojho otca.

Chytila som ho pevne za ruku a pozrela sa mu do jeho oceánovo-modrých očí. Pomaly som si chytila hrdlo a prstami po ňom blúdila. Nahmatala som dve dosť hlboké rany vedľa seba. Vynorila sa mi spomienka: Rázom sa postavil a narazil do mňa takou silou, až ma odhodilo do steny, kde som si silno narazila hlavu. Videla som všetko rozmazane. Prišiel ku mne a zohol sa. Bolestivo ma uhryzol do krku a sal moju krv.

Daniel mi vyčítal z mysle moju spomienku a zovrel ruky v päsť.

„Je mi to tak ľúto, odpusť mi prosím." Chytil ma za ruku, ktorou som si nahmatávala hrdlo a jemne ju pobozkal.

„To je v poriadku." Povedala som mu aspoň v duchu a usmiala sa na neho.

„Madison! Príď sem!" Náhle zavolal na slúžku. Slúžka pribehla a čakala čo povie.

„Ošetri Sam a zavolaj bodyguardov." Rozkázal.

„Áno pane." Odpovedala a zmizla v dverách, aby si priniesla lekárničku.

„Láska prepáč, ale musím znovu odísť. Mám stretnutie s kolegom v práci. Moji strážcovia ťa ochránia. Nikto sa k tebe nepriblíži." Povedal a chystal sa na odchod.

Potiahla som ho za ruku a on spadol na bok postele.

„Nie prosím neopúšťaj ma znovu. Daniel. Bojím sa tu byť bez teba." Povedala som mu v mysli.

„Láska, sú tu bodyguardi. Ak by sa niečo stalo, prídu mi to oznámiť. A ja tu budem v stotine sekundy. Nikto ti neublíži. Sľubujem." Pobozkal ma na čelo a odišiel.

Nechcem byť v tomto prekliatom dome! Chcem ísť preč. Preč s Danielom od všetkých. Chýba mi mama, Jessica a škola. Potichu som vzlykala. Započula som nejaké kroky. Konečne prišla tá slúžka ktorá ma mala ošetriť. Dvere sa otvorili. Ale v nich stál niekto, koho som už nikdy v živote nechcela vidieť. Prescott! Zazerala som na neho vražedným pohľadom.

„Ale ale. Pani Samantha Stonesonová. Veľmi rád ťa opäť vidím." Zatiahol škodoradostne.

„Ty prekliaty bastard! Vypadni z mojej spálne! Ochranka!" Snažila som sa zavolať bodyguardov.

Kde sú? Už tu mali predsa dávno byť! Prescott sa uškrnul do diabolského úsmevu a začal sa nahlas a nekontrolovateľne smiať, až mi prešli zimomriavky po chrbte.

„Ty naivná hlupaňa. Bodyguardi sladko spia aj s tvojou slúžkou ktorá ťa mala vyliečiť. My upíri predsa vieme čítať myšlienky. Presne som vedel, kedy Daniel odíde a keď odišiel vedel som aj koho poslal po bodyguardov a sladko som sa ich všetkých zbavil." Usmial sa ešte viac a priblížil sa.

To že neviem hovoriť, neznamená že sa nemôžem hýbať. Od strachu som aj na bolesť zabudla. Obzrela som sa po miestnosti po niečom, čo by mu mohlo ublížiť. Šťastnou náhodou bola blízko váza. Len stačí natiahnuť ruku a využiť príležitosť keď bude blízko.

„Ty sa nepoučíš všakže?" Natiahol sa za vázou a premiestnil ju.

„Toto ti nedarujem ty hajzel! Daniel príde a zničí ťa! Tvoj SYN ťa ZNIČÍ!" Preklínala som ho.

„O tom nepochybujem. Ale skôr než zničí mňa, zničím ja teba. Elixír na to, aby neprečítal myšlienky nikomu na svete, pri sebe mám. Už je pripravený Danielov nápoj ktorý mu podám skôr, než začne niečo tušiť. Teba sa zbavím a nikto nič nebude vedieť. Daniel sa s tým zmieri a uzná, že som mu chcel len dobre." Prepichoval ma pohľadom.

„Nenávidím ťa. Čo som ti urobila? Myslíš že sa votrieť do tvojej rodiny bol môj plán?! Tvoj psychopatický syn ma uniesol!" Toho človeka zo srdca nenávidím.

„Urobila si už len to, že si sa tu objavila. Môj psychopatický synček mi nič nepovedal. Nikdy k nám nebudeš patriť! Si iba ubohý a naivný smrteľník. Proti nám upírom nezmôžeš nič! Už sa neviem dočkať, keď Daniel uvidí svoju na smrť utýranú manželku." Usmial sa ešte viac.

Oči mu od nedočkavosti svietili. Pomaly sa približoval a ja som pochopila že je to môj koniec.

„Poznačím ťa svojimi tesákmi po celom tele. Potom z teba vysajem všetkú tvoju neodolateľne sladkú krv. A nakoniec, ťa zakopem v lese. Neboj, budem na teba spomínať v dobrom. Určite ťa príde navštíviť aj Danielova budúca manželka." Psychopaticky sa uškrnul.

„Ale, čo ak na to Daniel príde a zničí teba? Budeme mať spolu deti, ktoré ty nikdy neuvidíš ani nebudeš počuť. Navždy sa ťa zbaví a zabudne na dajme tomu, všetko čo si pre neho urobil. Budeš NIKTO. Ako keby si neexistoval, nikdy za tebou nepríde na cintorín. Zabudne na teba a bude pekne nažívať so MNOU a našimi deťmi." Vysmiala som ho.

Podľa jeho výrazu tváre, som usúdila že som asi vyhrala. Provokatívne som sa na neho usmiala. Zovrel ruky v päsť a rozbehol sa ku mne. Bolestivo mi chytil obe ruky a zahryzol sa do pravej. Chcela som zakričať, ale zmohla som sa iba na mimické znázornenie bolesti. 

Keď skončil s pravou rukou, zahryzol sa do ľavej, pričom mi stekala krv z obidvoch rúk. Ruky mi pritlačil o posteľ a stiahol vrch košele pri krku, na rameno. Zahryzol sa mi do ramena. Poznačil mi každý kúsok tela ako sľúbil. Slzy mi stekali po tvári v nekontrolovateľnom prúde.

„Prečo ma rovno nezabiješ? Nikdy by som si o tebe nepomyslela, že budeš taký krutý!" Nariekala som v duchu od bolesti.

„Bolo by to pre teba veľmi jednoduché. Chcem si to poriadne vychutnať. A ani ja by som si nikdy nepomyslel, že do našej rodiny príde smrteľník." Odbyl ma.

Nechcela som ďalej trpieť. Nech ma radšej zabije. Začal sať moju krv, z vyznačených miestach na mojom tele. Pomaly mi vysával všetku krv z môjho tela. Zahmlilo sa mi pred očami. Vedela som, že brániť sa proti upírovi nemá žiadny zmysel. Je silnejší a rýchlejší. Zovretie na mojich rukách zrazu povolilo. Otočila som sa na Prescotta. Ležal na zemi a snažil sa postaviť. Niekto ku mne rýchlo prišiel a chytil ma do rúk.

„Daniel už je neskoro. Zomrie a ty sa s tým musíš zmieriť. Chcem ti len dobre. Tento smrteľník, by nám do rodiny priniesol iba skazu!" Uchechtol sa na Daniela a utrel si chrbtom ruky ústa od krvy.

„Nie! To ty sa musíš zmieriť s tým, že je v našej rodine! Ako si sa jej vôbec opovážil dotknúť?!" Otočil sa na odchod. Ibaže Prescott ešte neskončil.

Chytil ho za ruku a trhol ňou. Ja som mu vypadla zo zovretia a spadla na tvrdú zem. Zalapala som po dychu. Celé telo ma bolelo. Zvýjala som sa na zemi v bolestných kŕčoch. Daniel chytil otca pod krk a odsotil ho čo najďalej od nás na druhú stranu miestnosti. Rýchlo ma zdvihol a rozbehol sa von dverami. Behal preč z domu. Vyšli sme z celého územia Stonesonových. Odniesol ma niekde, kde som to nepoznala. Pred nami sa objavil menší domček ako bol Danielov. Vošiel so mnou dnu, do nejakej izby. Položil ma na posteľ a pohladil jemne po tváry. Zhrozil sa, keď zbadal moje dohrýzané telo. Triasla som sa po celom tele.

„Toto je odteraz náš nový domov."