Bola hlboká noc, keď sa lietadlo smerujúce do Londýna odlepilo od zeme a pomaly sa vznášalo vysoko do vzduchu. Reproduktorom zaznel hlas letušky, odriekavajúci naučený text.

Taemin sa ponoril hlbšie do sedadla a zavrel oči. Zhlboka dýchal, snažiac sa nemyslieť na nastupujúcu nevoľnosť a to, v akej výške sa práve nachádzali.

Netušil, ako zvládne nasledujúcich dvanásť hodín letu. Žilami mu kolovala nervozita a zvierali ho pocity, ktoré nikdy predtým nezažil. Žalúdok mal ako na vode, keby nevedel, že je to nemožné, myslel by si, že v jeho bruchu robí jedno salto za druhým, ako by trénoval na olympiádu v gymnastike. Prvýkrát v živote sedel v lietadle a prvýkrát mal stráviť sviatky s úplne cudzími ľuďmi.

Keď mu Louis pred časom zavolal a pozval ho na Vianoce do Anglicka, popravde sa trochu vydesil. Ešte nikdy nebol za hranicami krajiny. Okrem iného si uvedomoval, že si to jednoducho nemôže dovoliť. Aj keď mal skvelú prácu a na svojej pozícii si mohol dovoliť vziať cez sviatky pár dní dovolenky, na cestu do Európy jednoducho nemal peniaze. Hoci šetril kde sa dalo a nežil si na kórejské pomery zle, dlhy, ktoré pomáhal rodičom splácať, pohltili značnú časť jeho príjmov. Na nečakané výdavky a cesty do cudziny nebolo v jeho živote miesto. No keď ho Louis postavil pred hotovú vec - kúpil mu spiatočnú letenku - bolo rozhodnuté. Už nemal ako cúvnuť.

Nemohol však uprieť, že sa tešil. Niekoľko dní v spoločnosti toho najkrajšieho muža, ktorého kedy stretol, bola lákavá a vzrušujúca ponuka. Aj keď si nevedel predstaviť, ako to zvládne v cudzej krajine bez poriadnej znalosti jazyka, medzi ľuďmi, ktorých poznal iba z rozprávania, veril, že Louis sa oňho postará.

Keď sa jeho žalúdok upokojil, zahľadel sa z okna. Pozorujúc nádhernú hru prírody, oblaky vyzerajúce ako vata, ponoril sa do spomienok na udalosti posledných mesiacov.

Keď pred rokom Louisa pozval na kávu, netušil, ako sa jeho život zmení. Že muž, ktorý mu už pred časom ukradol srdce a myšlienky, je jeden z najvplyvnejších mužov v Kórei. A hoci ich náklonnosť bola očividne obojstranná a vymenili si telefónne čísla, dlho sa ich vzťahu bránil. Bál sa. Bulváru, neprajníkov. Ľudia vedia byť krutí a závistliví. To posledné, po čom túžil, bolo dostať sa na titulky ako zlatokop a nejakým spôsobom ohroziť aj Louisa a jeho rodinu. Louis sa však zachoval ako džentlmen a na rozdiel od neho sa nevzdával. Bol rozhodnutý nenechať ho odísť len tak. Zakaždým, keď bol v Soule, vyhľadal ho a niekam ho pozval. Neustále mu dokazoval, že mu na ňom záleží a že mu je úplne jedno, čo si myslia ostatní. Že prvoradým preňho je on, nie mienka bulváru a okolia. A tak im dal šancu. Neoľutoval.

Zo spomienok ho vytrhol hlas letušky. „Pane, ponúknem vám niečo?"

Chvíľu zmätene žmurkal, kým k nemu prenikli jej slová a prikývol. „Poprosím kávu a niečo tvrdšie," rozhodol sa v mihu sekundy. Musím sa nejako uvoľniť, inak tú cestu neprežijem.

***

Lietadlo pristálo na pristávacej dráhe. Pasažieri sa pomaly trúsili von a mierili k odbavovaciemu pultu. Taemin ich s tlčúcim srdcom nasledoval. Nervozita, ktorá ho počas letu opustila, sa opäť vrátila v plnej sile. Každý ďalší krok ho stál viac odhodlania a zákazu myslieť na to najhoršie.

Keď bol konečne vybavený a so svojou batožinou sa ocitol pri termináloch, nesmelo sa obzeral okolo seba. Netušil, kto preňho príde, koho má vyzerať. Vedel len to, že Louis má ešte nejakú prácu v kancelárii a vyzdvihne ho jeho osobný šofér. Zavezie ho za ním a na druhý deň spolu pocestujú do Doncasteru, za Louisovou rodinou.

Vydýchol si, až keď zbadal tabuľku so svojím menom. Podišiel k vysokému mužovi, oblečenom v čiernom obleku, s tmavými okuliarmi. Srdce mu bilo až niekde v hrdle, keď sa mu odhodlal prihovoriť.

„Dobrý deň, som Lee Taemin. Louis... písal, že ma vyzdvihnete..." prehovoril lámanou angličtinou.

Mužovi sa mihol na tvári jemný úsmev. „Poďte, pán Lee, nasledujte ma, pán Tomlinson už na vás čaká."

***

Louis ho privítal s otvorenou náručou a plynulou kórejčinou, ktorá Taemina neustále prekvapovala. Nechápal, ako sa niekto z iného kontinentu dokáže naučiť tak plynulo kórejsky, keď on sám mal problém s angličtinou, ktorá nie je ani zďaleka taká ťažká ako jeho rodný jazyk

„Vitaj v Londýne," usmial sa Louis a nežne Taemina pobozkal. „Je mi ľúto, že sa ti teraz nemôžem veľmi venovať, pretože sa mi vyskytli nečakané neodkladné povinnosti, ale daj mi hodinku, dve a som iba tvoj."

„Tým sa netráp, úplne mi stačí, že som tu s tebou. Urob si čo potrebuješ, nemám problém počkať. Aj tak si potrebujem vybaviť nejaké pracovné maily."

„Tak fajn. Usaď sa na pohovku a urob si pohodlie. Nie si po tej dlhej ceste veľmi unavený?"

„Ani nie, v lietadle som si pospal."

„Okej, tak čo ti ponúknem? Čaj? Kávu? Vodu? A v chladničke sú nejaké sendviče, pokojne sa ponúkni, ak si hladný. Neskôr zbehneme na večeru a ukážem ti to najkrajšie z Londýna."

„Kávu, prosím. A super, to znie dobre, rád sa prejdem, po tom dlhom lete to bude príjemné rozptýlenie."

O dve a pol hodiny si Louis unavene pretrel oči. Vstal od stola, ponaťahoval sa a podišiel k Taeminovi. „Prepáč, zlato, že mi to tak dlho trvalo," ospravedlňujúco sa usmial, privinul si ho do náručia a vtisol mu bozk do vlasov. „Potreboval som si vybaviť pár vecí, aby som mal cez Vianoce pokoj a mohol sa venovať už iba tebe. Ale už som iba tvoj. A mám pre teba prekvapenie."

Taeminovi sa mihol na tvári nedočkavý výraz. „Naozaj?"

„Naozaj. A verím, že sa ti bude páčiť. A ak ho chceme stihnúť, mali by sme si švihnúť. Tak poď... Michael nás odvezie ku mne, zložíš sa, ja sa zatiaľ prezlečiem do niečoho pohodlnejšieho a vyrazíme do ulíc."

„To znie ako fajn nápad," odobril Taemin Louisov plán a okamžite vyskočil na nohy.

***

Kultúrne rozdiely útočili na Taemina na každom kroku.

Prvým prekvapením bolo jazdenie vľavo. Už cestou z letiska trochu nechápavo hľadel na raz na šoféra, raz na vozovku, nehovoriac o tom, že sa na svojom mieste cítil trochu nekomfortne.

Ďalší šok prišiel po príchode do Louisovho bytu. Prekvapene zastal uprostred priestrannej a jednoducho, no elegantne zariadenej obývačky. „Wow. Máš to tu... pekné," vydýchol a fascinovane si obzeral priestor s množstvom dreva, skla a čistých línií. Bolo to preňho niečo nové, úplne iné ako doma v Kórei.

„A to si ešte nevidel všetko." V modrých očiach horeli šibalské ohníčky. Vzal Taeminovi tašku a viedol ho do spálne. „Škoda, že tu stráviš len jednu noc, ale verím, že sa ti tu bude dobre spať."

„Ak budeš spať so mnou, tak určite," zaškeril sa Taemin a spokojne sa okolo seba poobzeral. Louisovej spálni dominovalo obrovské letisko a šatníková skriňa na protiľahlej strane. Čo ale Taemina zaujalo najviac, boli čiernobiele obliečky s motívom malých sobov a vianočných stromčekov. „No páni, takže Vianoce aj v spálni?" pobavene sa uškŕňal.

„Nemohol som odolať," priznal sa Louis a rozosmial sa. „Keď už tak pekne na mňa hľadeli, mal som ich nechať v tom obchode?"

„Máš to tu fakt krásne. Škoda, že sa tu nezdržíme dlhšie."

„To ale vôbec nevadí, kedykoľvek môžeš prísť znovu," veselo odvetil Louis, no vzápätí sa zháčil. „Teda... Ak ti šéf opäť vyjde v ústrety. Ale myslím, že keď mu povieš, ku komu to vlastne ideš..."

„Nie, to sme si už vysvetlili. Nebudem ťažiť z tvojho mena, Louis." Taemin rázne pokrútil hlavou. „Nie som s tebou ani pre peniaze, ani pre slávu."

„Ja viem, zlato. Poď sem." Louis si sadol na posteľ a pokynul Taeminovi, aby sa k nemu pridal. Keď tak urobil, posadil si ho na kolená tvárou k sebe. „A to na tebe milujem. Že si sám sebou, za každých okolností." Usmial sa a nežne Taemina pobozkal. „Ale asi ťa teraz sklamem, no ak chceme ísť von, nemali by sme sa zdržiavať."

Taemin s chichotom zliezol dole z Louisa a priskočil k svojej taške. „No problem. Kde máš, prosím ťa, kúpeľňu? Nutne sa potrebujem osprchovať."

„Dvere vpravo. Uteráky sú v skrinke pod umývadlom. A použiť môžeš všetko, čo tam nájdeš."

„Super, díky," Taemin vylovil z tašky čisté tričko a zmizol v kúpeľni. Keď po desiatich minútach vyšiel von, Louis sedel na posteli v čiernych džínsoch a bielom tričku. „Teda, poriadna zmena, pán Tomlinson," uškŕňal sa. „No aj tak sa ti divím, že v tých oblekoch dokážeš prežiť celé dni. Ja by som sa zbláznil."

„Keby si musel, zvládneš to. Môžeme ísť?"

„Jasné."

V uliciach Londýna bolo z každého rohu cítiť, že Vianoce sú za rohom. Náhliaci sa ľudia, všadeprítomná výzdoba, nábrežie Temže lemované stánkami s horúcim punčom či perníčkami, to bol len zlomok toho, čo predvianočný Londýn ponúkal. Uprostred Trafalgarského námestia sa týčil obrovský stromček, neďaleko neho spieval koledy mladý chlapčenský zbor, no Louis kráčal stále ďalej. Taemin netrpezlivo vyčkával, aké prekvapenie si preňho jeho priateľ prichystal.

„Milujem vianočný Londýn," prehlásil Louis odrazu. „Vlastne ho milujem celý rok, ale takto koncom roka je naozaj najkrajší."

Taemin s ním musel súhlasiť. Naozaj ho tá sviatočná atmosféra úplne pohltila. Aj predvianočný Soul bol krásny, ale v porovnaním s Londýnom to nebolo nič. Raz darmo, kultúrne rozdiely sa nezapreli ani v tomto prípade.

„Dúfam, že máš rád Bon Joviho," zasmial sa Louis, keď zastali pred obrovským pódiom uprostred Hyde Parku. „Tento rok sa rozhodol spraviť niekoľko špeciálnych koncertov, okrem iného aj v Londýne a mne sa podarilo zohnať dva lístky."

„To... je úžasné." Taemin sa nezmohol na slovo. „V živote by mi nenapadlo, že ho raz uvidím naživo. Si fakt neskutočný. Milujem ťa."

Tak toto malo byť to sľubované prekvapenie. Skupinu Bon Jovi si zamiloval počas nekonečných konverzácií s Louisom, keď mu neustále posielal linky na ďalšie a ďalšie pesničky, a raz medzi rečou spomenul, že by sa niekedy rád dostal na ich koncert. Šťastne si uvedomil, že Louis nezabudol, že ho počúva stopercentne.

„Aj ja ťa milujem, zlato. Tak poď, ideme si nájsť miesta. Dúfam, že si to užiješ."

***

„Bolo to dokonalé, ďakujem." Taemin sa šťastne pritúlil k Louisovi. Prijal ponúkanú ruku a spolu sa vydali na odchod. „Splnil si mi jedno želanie."

„To aby som splnil ešte dve, čo povieš?" zamyslel sa Louis so šibalským výrazom v očiach. „Ako v tej rozprávke o Popoluške."

„Vlastne už len jedno," ticho prehovoril Taemin. „Tým ďalším si ty a to, že môžem byť na sviatky s tebou. Ale momentálne mi nenapadá nič iné. Iba ak večera, umieram totiž od hladu."

„To nevadí, niečo vymyslíme. A poď, zavoláme si taxík, si úplne zmrznutý. Zbehneme do mojej obľúbenej reštaurácie, kde si určite aj ty prídeš na svoje."

Po prichode do Louisovho bytu sa Taemin ledva prezliekol a padol do postele ako zarezaný. Únava z dlhého letu (hoci by ju pred Louisom nepriznal), dlhá večerná prechádzka a výdatná večera si vybrali svoju daň. Zaspal, ani nevedel ako.

***

„Dobré ráno, zlato," vkradol sa mu ešte do sna Louisov zamatový hlas. Voľačo zamrmlal a chcel sa prevrátiť na druhý bok, keď mu do nosa udrela príjemná vôňa. Unavene otvoril oči a zmätene hľadel na podnos v Louisových rukách.

„Raňajky do postele?" vydýchol fascinovane. V okamihu bol úplne pri zmysloch. „Na toto by som si vedel zvyknúť. Ale nezdá sa ti, že je toho na mňa priveľa?" Taemina pri pohľade na množstvo jedla prepadala panika.

„Budem ti ich robiť tak často ako sa bude dať," odvetil Louis s úsmevom. „A že si to ty, zjedz koľko vládzeš. Ale aspoň ochutnaj z každého. Urobil som typické anglické raňajky, špeciálne pre teba. Slaninka, párky, volské oko alebo praženica, čo si vyberieš."

„Tak dobre. Musím ale uznať, že to vyzerá fantasticky."

„Tak dobrú chuť. Najedz sa, ja sa zatiaľ pobalím. A pokiaľ potrebuješ, pokojne sa osprchuj, máme čas. Rád by som vyrazil tak do hodiny, aby sme nechytili niekde zápchu."

„V pohode," zamumlal Taemin s plnými ústami, „mne to dlho trvať nebude."

O desať minút Taemin odložil podnos na pripravený stolček. „Bolo to výborné, ale fakt mám dosť. Nie som zvyknutý na také porcie jedla. A mimochodom, skoro som zabudol... Niečo pre teba mám." Vyskočil z postele, prešiel ku taške ležiacej pri skrini, chvíľu sa v nej prehrabával a napokon vytiahol balíček zabalený v červenom papieri. „Všetko najlepšie k narodeninám," usmial sa, pristúpil k Louisovi, objal ho a nežne ho pobozkal. „Snáď sa ti to bude páčiť. Vôbec som nevedel, čo by ti mohlo urobiť radosť," priznal zahanbene.

„Vôbec si si nemusel robiť starosti, láska," upokojoval ho Louis a bozk mu opätoval. „Úplne mi stačí, že ťa mám pri sebe, nepotrebujem žiadne darčeky. Jéééj, to je parádne!" rozžiaril sa pri poohľade na zarámovanú fotku ich dvoch. Pochádzala ešte z leta, keď Louis trávil pracovne niekoľko dní v Soule. Presne si vedel vybaviť ten deň, keď si našiel niekoľko hodín čas a vybehol s Taeminom na výlet do zábavného parku Everland a pri jednej z atrakcií, Magic Cookie House, dostal Taemin nápad na selfie. Taemin na fotke sedí Louisovi na kolenách a v ruke drží obrovskú lízanku. „Ďakujem, je to úžasné."

„Som rád, že sa ti páči. Ja tú fotku úplne zbožňujem. Mám ju ako tapetu všade kde sa dá," zaškeril sa. „A teraz teda zmiznem v sprche, aby som veľmi nezdržoval a mohli sme vyraziť."

O pol hodinu sedeli obaja v čiernom Porsche Boxster s tmavými sklami, Louis za volantom, Taemin sa pohodlne usalašil na sedadle spolujazdca s laptopom na kolenách. Čakala ich približne tri a pol hodinová cesta do Louisovho rodiska a Taemin bol odhodlaný ten čas využiť čo najproduktívnejšie, aby neskôr mohol čo najviac času venovať Louisovi a jeho rodine.

„Obvykle túto trasu dávam bez prestávky, maximálne jedna krátka prestávka na cigaretu, ale ak by si kedykoľvek potreboval zastaviť, neboj sa a povedz. Neodhryznem ti hlavu, keď prídeme o pol hodiny neskôr."

„O mňa sa netráp. Viem sa ozvať, keď potrebujem."

„V poriadku. Poriadne sa pripútaj, vyrážame."

***

Taemin sa opatrne s nervozitou, prúdiacou žilami, vysúkal z auta. Nenápadne sa rozhliadol, či ich niekto nečaká pred domom. Keď nikde nikoho nevidel, čiastočne sa upokojil. Otvoril zadné dvere a chcel si vytiahnuť tašku, keď vtom sa okolo neho ovinuli Louisove mocné paže. „Neboj, zlato, to zvládneš. Naši sú veľmi milí, určite si ťa hneď zamilujú. Veľa už o tebe počuli, a sú na teba neskutočne zvedaví," šepkal mu Louis upokojujúco do ucha.

„Tak to si ma fakt upokojil, díky," zašomral a vystrel sa v celej svojej výške. „Ale s tebou to určite zvládnem."

„Dobrý prístup," pochválil ho Louis. „Takže si pripravený ísť dnu?"

„Áno."

„Vitajte," privítala ich hneď vo dverách nižšia blondínka. „Už vás čakáme."

„Zlato, toto je moja sestra Lottie. Lottie, toto je Taemin," so širokým úsmevom ich predstavil Louis. Hneď ako sa Taemin vyslobodil z Lottienho objatia, ruka v ruke s Louisom zamierili do obývačky. „Vážení, dovoľte mi predstaviť vám Taemina. Tento mladý muž mi pred rokom beznádejne ukradol srdce a o ňom som básnil celý ten rok."

„Ale no tak, Tommo, nebuď zase taký patetický," zasmiala sa sympatická hnedovlasá žena, ktorú Louis Taeminovi vzápätí predstavil ako mamu. „Stačí Jay," usmiala sa na Taemina a podobne ako Lottie, zovrela ho v objatí. Potom to už išlo rýchlo. Mark, Fizzy, Daisy a Phoebe, Doris a Ernest. Veľká rodina, uvedomil si vydesene. Ako to tu prežijem bez toho, aby sme na seba nenarážali na každom rohu? A navyše, takmer samé dievčatá, okrem malého Ernesta. O čom sa s nimi asi tak budem baviť?

Taeminove obavy však boli neopodstatnené. Ako Louis povedal, všetci si ho okamžite zamilovali, dali mu dostatok priestoru pre seba samého a keď videli, že by chceli byť s Louisom sami, diskrétne sa vzdialili. Akurát Ernestovi a Doris to nešlo úplne podľa predstáv ich mamy.

Jedinú nevýhodu videl Taemin v komunikácii. Taemin anglicky poriadne nevedel, zvládal jednoduchšie vety, ale na nejakú obsiahlejšiu konverzáciu v angličtine si netrúfal, tak Louis musel robiť prekladateľa. Neznalosť jazyka Taemina škrela. Podľa očakávaní, všetci o ňom chceli vedieť všetko, a bolo frustrujúce sa rozprávať cez tlmočníka. Nemal však inú možnosť. Zdalo sa, že okrem neho to nikomu nevadilo, tak sa po čase upokojil a uvoľnil. Napokon prežil príjemné a inšpiratívne popoludnie a večer. Dvojčatá Doris a Ernest si ho okamžite obľúbili a vôbec im nevadilo, že si vzájomne sotva rozumejú. Veselo mu ukazovali hračky, ťahali ho von, chceli sa guľovať. Louis sa mu ospravedlňoval, ale on ho uisťoval, že je s tým v pohode.

Ustlali im v hosťovskej, keďže bývalú Louisovu detskú izbu už medzičasom obsadil Ernest. Taeminovi to však vôbec neprekážalo. Nezáležalo na tom, kde spí, ale s kým spí. K spokojnosti mu stačilo cítiť Louisove telo vedľa seba, jeho teplý dych na krku a mocné paže, omotané okolo pása. Nič iné nebolo podstatné. Aj keby mali byť na kraji sveta, pokiaľ s ním bol Louis, bol spokojný.

***

Taemin ešte sladko spal, keď sa dvere ich izby rozleteli a dnu vletel rozradostený Ernest.

„Darčeky! Louis, darčeky. Otec Vianoc tu bol. A vieš čo všetko mi priniesol?"

Louis sa práve chystal bratovi niečo povedať, keď ku dverám dobehla nahnevaná Jay. „Ernest, povedala som ti, aby si im dal pokoj, že chcú ešte spať. Prečo vôbec neposlúchaš?"

„Ale ja..." fňukol chlapec.

„To je v poriadku," zamumlal Taemin rozospato smerom k Louisovi. Podľa tónu Jay pochopil, že chlapca hreší. „Aj tak by sme mali vstať, nie?"

„Ešte je len sedem, zlato. Máme čas. To len Ernest nevie vydržať a musí hneď zrána objavovať, čo mu otec Vianoc priniesol."

„No keď nás už zobudil, tak poďme a pozrime sa aj my, či nám niečo priniesol," usmial sa a nahol sa k Louisovi po bozk.

„Ako povieš, zlato," pohladil ho Louis po tvári. Ernestovi povedal, že o chvíľu zídu aj oni dolu, nech zatiaľ skontroluje, či otec Vianoc nezabudol ani na Taemina.

Keď po chvíli zišli dolu, Ernest už nedočkavo poskakoval v obývačke. „Otec Vianoc nezabudol ani na Taemina," hrdo referoval. „Má tu zopár darčekov. A ani na teba, máš tu toho veľa."

„Naozaj?" hravo žmurkol Louis. „Tak sa na to pozrime." Čupol si k stromčeku a postupne bral do ruky rôzne balíčky. „Zlato, toto je pre teba," obrátil sa k Taeminovi, podávajúc mu jeden z nich, zabalený v zlatom vianočnom papieri. „A tuším ešte aj tento."

„Ďakujem," dojato vydýchol. Nedočkavo strhol papier a prekvapene hľadel na krabičku známeho výrobcu parfumov. S trasúcimi rukami nadvihol veko a zalapal po dychu. V škatuľke ležal jeden z najdrahších parfumov poslednej doby, spolu s náramkom z chirurgickej ocele.

„Keď už sa ti tak veľmi páčila tá moja vôňa, budeš ju mať aj ty," uškŕňal sa Louis. „Budeme voňať rovnako."

„Ale to... To nemôžem prijať..." hlesol.

„Práveže môžeš."

„Muselo to stáť strašné peniaze," šepol.

„Zlato, vieš, že pre mňa nie sú peniaze problém. Rád ti robím radosť. A toto je pre mňa radosť. A ten druhý balíček máš od našich, dúfam, že sa trafili do vkusu."

„Normálne sa bojím otvoriť ho," zamumlal. „Čo ak je tam niečo podobné?"

„Garantujem ti, že nie. Pokojne ho môžeš otvoriť."

V druhom balíčku sa ukrýval diár na nový rok s motívom Londýna a hrnček s obrázkom Doncasteru. Milá pamiatka na Vianoce v Anglicku.

„A jeden darček ťa ešte čaká doma v Londýne."

„Áno, a aký?" Taemin prekvapene nadvihol obočie. Vari už tých darov nebolo dosť?

„No predsa ja," zmyselne zašepkal Louis Taeminovi do ucha. „Mňa si si ešte nestihol rozbaliť."

Taemin okamžite očervenel. Našťastie, zdalo sa, že si ich nikto nevšíma. No i tak ho Louisova poznámka dostatočne rozhodila. Aby sa odpútal od narastajúceho problému, odviedol pozornosť na svoj darček pre Louisa.

Louis s úsmevom na perách hľadel na pár vianočných ponožiek a sadu veselých kravát. „To aby si nebol taký upätý," uškŕňal sa Taemin. „A ešte je tam niečo ako doplnok k tej fotke." Ledva to dopovedal, Louis už rozbaľoval hrnček s ich spoločnou fotografiou. „To aby si ma mal stále pri sebe, vieš?" pošepol mu.

„Ďakujem, láska, to sú tie najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažil."

„Tak v tom prípade sme dvaja."

***

N

apokon Vianoce v cudzine dopadli nad Taeminove očakávanie. V Doncasteri strávil takmer tri úžasné a inšpiratívne dni, počas ktorých spoznal Louisa viac ako za celý rok z občasných stretávaní a nekonečných hovorov cez Skype.

Bolo to úplne iné ako doma v Kórei. Bolo to niečo nové a neskutočne vzrušujúce. Namiesto zábavy v kluboch s tými pár priateľmi čo mal, trávil dni v kruhu Louisovej rodiny. A nemenil by. Bolo to to najlepšie, čo kedy mohol zažiť. Pohoda medzi ľuďmi, ktorí ho brali ako vlastného a vôbec naňho nehľadeli ako na votrelca, ktorý sa medzi nich násilne votrel, bola príjemnou zmenou oproti kórejskému spôsobu trávenia sviatkov. A niekoľko dní v Louisovej prítomnosti bolo na nezaplatenie.

Aj obavy z jazyka sa postupne rozplynuli. Hoci sa spočiatku hanbil rozprávať, pod vplyvom Ernesta a Doris sa pomaly rozhovoril a tam, kde si nevedel rady, prišiel na pomoc Louis.

Tomlinsonovci boli úžasní a na Taemina urobili obrovský dojem. Vôbec naňho nepozerali ako na cudzinca, a to si neskutočne vážil.

Keď nadišiel čas odchodu do Londýna, cítil sa akoby opúšťal domov. Už ich považoval za vlastnú rodinu. Rozlúčil sa s nimi s prísľubom, že sa im čoskoro ozve a keď sa bude dať, opäť ich príde navštíviť. A pokojne ho môžu navštíviť aj oni, nájde si na nich kedykoľvek čas. Lúčil sa s nimi s ťažkým srdcom.

Na druhej strane, pred odletom do Soulu ho v Londýne ešte čakal jeden výnimočný darček. A bol rozhodnutý užiť si ho tak ako sa len dá. Napokon, vyspí sa v lietadle, no nie?

A/N:

Keď Nicol zverejnila súťažné témy a objavila sa v nich aj Vianoce v cudzine, okamžite som vedela, že chcem ísť do pokračovania Vianočného zázraku. Ono sa to, takpovediac, samo ponúkalo 😊

Trošku som s tým kultúrnymi rozdielmi bojovala, ale myslím, že to nakoniec dopadlo celkom fajn.

Verím, že ste si čítanie užili 🙂

Poviedku som pôvodne chcela zverejniť na Vianoce, no nemala som cover. Tak ku zverejňujem teraz, trošku oneskorene. Snad nevadí.

Všetko dobré do nového roku! 😘😘