Dni pomaly plynuli a ja som neustále mala povinností až nad hlavu. Sfeerania náš palác opustili, ale Reul na moju žiadosť - a Touralinu veľkú nespokojnosť - zostal, aby mi pomohol. Reul aj Toural sa mi snažili pomáhať ako sa len dalo, no najlepšie rady som aj tak zakaždým dostala od Edrana. V posledných dňoch som sa mu veľmi často sťažovala.

,,Je to príšerné," posťažovala som sa mu ako obyčajne. Sedeli sme vonku v záhrade na konári veľkého stromu a on ma, ako vždy, pozorne počúval. ,,Mám Toural rada, je to moja najlepšia priateľka, ale... Nikdy by som si nepovedala, že môže niekoho nenávidieť až tak veľmi ako neznáša Reula. Môže povedať čokoľvek a urobiť akokoľvek dobrú vec, jej názor sa nezmení."

,,Mám pocit, že v tomto ti asi veľmi neporadím," pousmial sa Edran. ,,Možno tomu len treba nechať voľný priechod a uvidíme ako sa to skončí - nakoniec sa stane niečo neočakávané."

,,Pravdepodobne máš pravdu, tak ako vždy," usmiala som sa a oprela som sa o kmeň stromu. Len na tomto konári som dokázala na všetko zabudnúť. Odvtedy, čo som prišla do Anterlavu prešiel už takmer rok a udialo sa toho neskutočne veľa. 

,,Lauren? Lauren!" začula som akýsi hlas zdola. Samozrejme, hľadala ma Toural a momentálne sa na mňa a Edrana pozerala, akoby sme boli neposlušné deti, ktoré sa schovali s ukradnutou čokoládou.

,,Ak ste tam vy dve hrdličky skončili, chcela by som sa s tebou porozprávať," pokračovala Toural a ja som cítila ako mi do líc stúpa červeň.

,,Nie sme hrdličky," povedala som jej keď som zletela k nej na zem.

,,Hovor si, čo chceš, mňa neoklameš," povedala Toural a ja som si plesla rukou po čele. Ako sme opúšťali záhradu, venovala som ešte posledný pohľad Edranovi. Len sa na mňa usmieval tým jeho typickým úsmevom a ani trochu sa nezdalo, že by ho Touralina poznámka vyviedla z miery alebo mu vadila.

,,Čo si mi to chcela?" opýtala som sa Toural ako sme kráčali po chodbách paláca.

,,Ako dlho tu ešte Reul bude? Pletie sa ti pod nohy a je tu len na príťaž! Ja s Edranom to tu s tebou zvládneme, len nech sa pekne vráti a prestane otravovať," rozprávala Toural a ja som sa snažila nepretáčať očami. Tento monológ som v rôznych podobách počúvala každý deň.

,,Ak je to naozaj tak a len sa vám pletiem pod nohy, potom odídem," ozval sa za nami Reulov hlas a Toural až podskočila.

,,To nie je pravda," okamžite som sa k nemu zvrtla. Vyzeral tak neuveriteľne sklamane a pritom sa mi celý čas snažil len pomôcť. ,,Toural to tak nemyslela, však?" obrátila som sa na svoju priateľku, no Toural sa zahanbene dívala do zeme. 

,,Ja... Ja som nechcela," povedala zahanbene a ledva sa pritom odvážila pozrieť Reulovi do očí.

,,Nie, ja tomu rozumiem," povedal Reul a zvrtol sa na odchod. Toural vyzerala ešte zahanbenejšie ako predtým.

,,Asi by si sa s ním mala porozprávať," pozrela som sa na ňu.

,,A čo mu mám vlastne povedať?" vydesene sa na mňa pozrela. ,,Po tých veciach, čo som povedala a... Naozaj som bola až taká príšerná?"

,,Možno by si mohla začať ospravedlnením," navrhla som. ,,Je pravda, že si o ňom nikdy nerozprávala veľmi lichotivé veci, ale... Myslím si, že tvoje ospravedlnenie prijme. Ak to teda budeš myslieť naozaj vážne."

,,V tom prípade by som as mala ísť," povedala Toural a s týmito slovami sa vybrala za Reulom.

,,Vyzerá to tak, že som mal pravdu," podišiel ku mne Edran.

,,Ako vždy," pousmiala som sa.

<^>

Večer som s Edranom zbadala Toural a Reula ako sa prechádzajú v záhrade. Vyzerali ako najlepší priatelia. Toural sa dokonca na Reula usmievala  a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Bolo akoby Toural Reula nikdy nenávidela. Skutočne sa stalo niečo neočakávané, ako predpovedal Edran.

Keď ma Toural zbadala, rozlúčila sa s Reulom a vykročila k nám rozžiarená ako slniečko.

,,Tak čo? Ako to dopadlo?" začala som sa jej pýtať. Skutočne ma zaujímalo, ako sa tá situácia úplne otočila.

,,Ach, Reul je... On..." vyzeralo to, že Toural stratila reč. Pozerala sa na nás tým zasneným a šťastným pohľadom.

,,Tak čo, Toural? Z koho sa nakoniec stali hrdličky?" podpichol ju Edran a mne mimovoľne zahoreli líca, keď som si spomenula na jej poznámku.

,,Ale prosím ťa, Edran. Nevidíš ako sa Lauren červená?" povedala Toural a ja som si zakryla tvár rukami.

,,Toural," zamrmlala som si cez ruky a ona sa na mne len zasmiala.

,,No tak, Lauren... Všetci vedia, že ty a Edran skončíte spolu," neprestala Toural, ktorej celkom vyhovovalo, že sa pozornosť odvrátila od nej a Reula.

,,Netuším, ako ťa to napadlo," odkryla som sa tvár. ,,Mala by si sa radšej pozrieť na seba a na Reula," snažila som sa zmeniť tému. Teraz očervenela Toural.

,,Sme len priatelia... Za to sa môžeme staviť o čo chceš, že medzi tebou a Edranom je viac než len priateľstvo," rýchlo odpovedala Toural.

Moja červená tvár teraz kontrastovala s mojimi svetlými vlasmi.

,,A čo ty? Nič k tomu nepovieš?" otočila som sa k Edranovi, ktorý doteraz mlčal.

,,A čo by som mal k tomu povedať?" spýtal sa ma nakloniac hlavu.

,,Ty... Ty si myslíš, že... že Toural hovorí pravdu?" zízala som na neho v nemom úžase.

,,Vidíš, Edran ťa miluje!" zvolala Toural, keď Edran neodpovedal, ale odvrátil tvár.

,,Nechceš to povedať ešte hlasnejšie? Sfeerania ťa nepočuli," zamrmlal Edran a ja som prekvapene zamrkala. Doteraz som si myslela, že Toural si zo mňa len uťahuje, ale teraz to tak už vôbec nevyzeralo.

,,Prečo mám pocit, že mi ušla zo života nejaká kapitola?" spýtala som sa stále zmätená. Mala som Edrana rada, ale... A možno som ho nemala rada len ako kamaráta... Lenže v poslednom čase toho na mňa bolo tak veľa so všetkými povinnosťami, že som nad takýmito vecami vôbec neuvažovala.

,,No tak, Lauren. Nie je to nič, za čo by si sa mala hanbiť," položila mi Toural ruku na plece.

,,Ja som nepovedala, že sa hanbím," odpovedala som jej, ale plnú pozornosť som venovala Edranovi. Už neodvracal tvár, ale pozeral sa mi rovno do očí. Tie jeho zelené oči ma úplne prikovali k zemi. Čo som mu teraz mala povedať? Potrebovala by som jednu z jeho rád, ale... On bol tá osoba ohľadne ktorej som potrebovala poradiť.

,,Asi by ste si to mali vyjasniť vy dvaja," povedala Toural a začala sa od nás vzďaľovať. 

,,Čože?" zobudila som sa z rozmýšľania. Toural však už bola preč. 

,,Ehm," odkašľala som si, aby som prerušila ticho.

,,Ide o to, že ťa budem vidieť viac než len dobrú priateľku..." povedal Edran s pohľadom stále upretým do mojich očí. A mne došlo, že rozpráva ako keby mi čítal myšlienky. Jeho úsmev, rady a slová som si vždy cenila zo všetkých najviac. A až teraz mi došlo prečo vlastne.

,,Bolo by to čudné, keby som ťa pobozkal?" spýtal sa odrazu Edran. Prekvapene som naklonila hlavu. ,,Buď úprimná."

,,Úprimne? Áno. Ale zaujíma ma to? Nie," odpovedala som a Edran sa len pousmial ako sa ku mne naklonil a pobozkal ma.

<^>

Hello guys! Som späť a teraz nám už do konca príbehu naozaj nezostáva veľa. Ako sa vám páči vývoj udalostí? Obávam sa, že som vás veľmi nepotešila s Edranom a Toural, keďže sa tu v komentároch odohrávali rôzne konšpiračné teórie - ktoré bolo, mimochodom, veľmi zaujímavé sledovať :D Ale samozrejme, ako vždy, ma aj teraz zaujímajú vaše názory na túto kapitolu.

Sophie