Vybehla som spolu s Edranom na balkón, z ktorého bol výhľad na cestu smerujúcu k palácu a lúku za ňou. Zvyčajne svietila farebným svetlom bytostí, ktoré na nej žili a vďaka tomu sme ju zakaždým dobre videli. No teraz bola viditeľnejšia než kedykoľvek predtým. A nie práve najpríjemnejším spôsobom. Miesto pokojného farbeného svetla teraz žiarila zúrivými oranžovými plameňmi. 

Zbadala som množstvo víl letieť vzduchom, ktoré smerovali lúku uhasiť. Išli všetci, ktorí mohli. Aj Edran s Toural a mojou mamou. Ja som ale nemohla. Nemala som krídla a cesta tam by mi po vlastných trvala večnosť.

Vrátila som sa do svojej izby a sadla som si na posteľ. Nemohla som robiť nič. A zrazu som sa už vôbec necítila tak dobre ako predtým. Vlastne som sem ani nepatrila. Čo tu vôbec robím? Preblesklo mi hlavou. Veď som ani nebola víla. Nemala som krídla, nevedela som žiadne zaklínadla ako ostatní.

Odrazu, uprostred celej tej beznádeje, som začula zdola akúsi hudbu. Vychádzala z plesovej sály. Bolo to čudné, nikto tu predsa nezostal. Všetci odišli hasiť požiar. Vstala som z postele a pomaly som sa blížila k miestu, kde sa len prednedávnom odohrával ples.

Nikdy som nebola veľmi odvážna. V povahe som mala skôr pred problémami utekať, ako sa im postaviť. V poslednej dobe však nad mojím strachom víťazila zvedavosť.

Zastala som za jedným stĺpom a opatrne som nakukla dovnútra. Nikde nič nebolo. Počula som len jemnú hudbu, vychádzajúcu z jedného kúta miestnosti. Chvíľu som sa premáhala, no nakoniec som vyšla zo svojho úkrytu a vošla som do prázdnej a tichej sály. Bola tu tma, svetlušky zmizli a ostali tu len stoly s jedlom a výzdoba. Všetko však bolo teraz tiché a tmavé.

Keď som dorazila do stredu sály, veci okolo mňa sa zrazu začali meniť. V sále sa zjavili tanečníci, v rohu odkiaľ znela hudba, bolo teraz vidieť hudobníkov. V sále tancovali víly s farebnými krídlami v krásnych šatách, no neboli tu len víly. Boli medzi nimi aj iné bytosti, s bielymi tvárami, všetci v čiernom a s krídlami z pier, rovnako tmavými ako ich oblečenie. Nikdy predtým som ich tu nevidela.

Všetko však vyzeralo veľmi pokojne s príjemnou atmosférou navzdory čudným bytostiam. Počula som smiech, veselú vravu a na každej tvári bolo vidieť úsmev. 

Nikto ma nevidel. Prechádzali okolo mňa akoby som tam ani nebola. 

Po chvíli som si všimla, že je tu predsa len niečo iné. Kvety v záhradách boli na iných miestach. Miesto keru ruží pri jednom stĺpe, som zbadala rásť ľalie a inde namiesto orgovánu voňali konvalinky.

Miesto bolo to isté. Ale to, čo som videla, sa odohrávalo v inom čase. Dokonale to vysvetľovalo, prečo ma nikto nevidí a prečo všetko vyzerá veľmi podobne a predsa nie rovnako.

Lenže stále tu zostávalo niekoľko nevyriešených otázok. Prečo to vidím? Je to niečo dôležité? Súvisí to nejako s požiarom na lúke? Mala som veľa otázok, ale žiadne odpovede.

Potom som začula Toural ako ma hľadá. Kričala moje meno a jej hlas sa niesol celým palácom a každou sekundou sa približoval. Hudba stíchla a tanečníci zmizli. Osamela som uprostred prázdnej a tmavej sály.

,,Lauren!" vletela sem moja kamarátka. ,,No konečne! Všetko sa stalo tak rýchlo. Prepáč, že som ťa tu nechala. Ale, čo tu robíš?"

,,Čo?" to bola jediná otázka, ktorou som odpovedala na tú jej. 

,,Pýtam sa ťa, čo robíš sama uprostred prázdnej sály. To si tu stála celý čas?" dívala sa na mňa presne takým pohľadom, akým sa na vás dívajú rodičia, keď o vás majú starosti.

,,Ako požiar? Uhasili ste to?" zmenila som tému. Nechcela som Toural povedať o tom, čo som videla. Sama som tomu ešte celkom nerozumela a tak som si povedala, že neuškodí ak si to nechám pre seba kým nebudem aspoň o čosi múdrejšia.

,,Celá lúka je zničená. Bude trvať dlho, kým sa veci vrátia do pôvodného stavu," vzlykla. Všetky bytosti v tomto svete boli na svoju krajinu úzko naviazané a bolelo ich, keď sa jej ubližovalo.

,,Ale vrátia sa. Všetko bude zase ako predtým. Moja mama urobí všetko preto aby ju vrátila do pôvodného stavu," chlácholivo som ju objala. Svojim slovám som sama z poly neverila. Ak sa stalo niečo takéto, rozhodne to nie je koniec všetkým problémom.

<^>

Hi!
Kto z vás čakal, že ďalšia kapitola vyjde tak skoro?
Máme ale chrípkové prázdniny a tak mám ešte dnes dosť času :D

Čo si myslíte o Laureninej vidine?

Sophie